utorok 28. augusta 2012

Live with Love 25.


                                   My continue is BACK! 



                                                   (ten s tým klobúkom ;) a všetci úúúúú :D )
Stella
Ako mi Zayn sľúbil, na druhý deň mi zavolal. Amanda na nič neprišla, takže som ho mohla ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Ani ja sama som nemohla uveriť tomu, že mi to prešlo. Nedokázala som pochopiť samú seba a ani to, prečo robím takéto hlúposti. Cat by mi určite dala nejaké, pre ňu logické, vysvetlenie. A ako veľmi mi len chýbala. Prišla som na to, keď som včera dočítala knihu, ktorú som si od nej požičala bez jej vedomia.
,,Zavolám jej.“ Zrazu ma napadlo a tak som bez váhania vytočila jej číslo.
,,Stella! Aká som len šťastná, že si sa mi ozvala.“  V telefóne sa ozýval nadšený hlas Cat.
,,Aj ja som rada, že ťa počujem. Ale čakala som, že sa ozveš prvá.“
,,Aj som chcela, len som nemala čas. Keď som nebola na návšteve ja, tak prišla návšteva za mnou, alebo som pomáhala mame, pretože začala s veľkým upratovaním. A každý večer som zaspávala s mobilom pri uchu, pretože mi volal Harry.“ Začala mi vysvetľovať.
,,Až na toho Harryho ti odpúšťam. Ten chlapec ti nedá ani vydýchnuť.“
,,Žiarliš? Ach. Stella. Keby si len vedela ako veľmi mi chýba.“ Jej hlas zosmutnel.
,,Ty vieš, že si z teba len uťahujem.“ Zasmiala som sa.
,,Viem. Zayn je v tom istom meste ako ty a môžeš sa s ním kedykoľvek stretnúť. No ja nie. A ozaj, ako sa vlastne má?“ Vedela som na čo naráža a preto som sa robila hlúpa.
,,Kto?“
,,Zayn.“
,,Že sa nehanbíš. Ani mňa si sa ešte nespýtala ako sa mám.“ Nahnevane som odvetila.
,,Tak prepáč. Ako sa máš Stella?“ Snažila sa napraviť svoju chybu.
,,Nudím sa. Po jednom prešľape, ktorý som spravila, nemôžem chodiť von.“ Začala som sa jej sťažovať.
,,Myslíš ten prešľap, o ktorom vie celý svet?“
,,Presne ten.“ Smutne som dodala.
,,Takže ty si s ním chodila vonku. A nie raz. Však mám pravdu?“
,,Kto ti to povedal?“
,,Harry.“ Jednoducho odvetila.
,,Vy dvaja ste sa naozaj stretli. Ste ako klebetné tetky na trhu. Len to prosím nikomu nehovor.“
,,Tak to ti naozaj ďakujem. V škole mi povieš všetky podrobnosti, pretože teraz musím končiť.“
,,To sa ešte uvidí.“
,,Tak to si píš. Maj sa.“
,,Pa.“ Povedala som a zložila.
Počas tých posledných dní sa skoro nič významné nestalo. Každý deň mi vola Zayn, no nemohli sme sa stretnúť kôli jeho skúškam. Dokonca ani ja som nemohla chodiť sama von. Vždy so mnou išla aj Amanda. No aspoň som ten čas využila na prípravu od školy. Čakalo ma niekoľko ťažkých testov a tak som sa každý deň drvila. No najviac ma potešila streda, keď na hodinách odbili tri hodiny poobede. Pretože vtedy sa otvorili brány nášho internátu. Konečne som mohla opustiť Amandin dom a mohla som si robiť čo chcem. Keď som vychádzala z dverí, mala som pocit akoby som po 20 rokoch opúšťala brány väzenia. Konečne som sa cítila voľná. Som rada, že som mala kde bývať a cením si, že sa o mňa Amanda starala. Ale mala o mňa až priveľký strach a preto mi nedopriala to, po čom som tak túžila. Teraz som však už sedela v taxíku a viezla som sa na nie veľmi obľúbené miesto.
,,Ach Stella! Aký som rád, že ťa opäť vidím.“ Radostne zvolal Josh, keď vystrkoval hlavu z malého okna na vrátnici.
,,Aj ja som rada, že vás vidím. Chýbali ste mi.“ Podišla som k nemu bližšie.
,,Tak aké si mala prázdniny?“
,,Neverím, že to poviem, ale som rada, že som sa sem mohla už konečne vrátiť.“
,,Snáď to neoľutuješ.“ S úsmevom mi povedal milý starý pán.
,,Snáď.“ Súhlasne som prikývla hlavou a pobrala som sa do svojej komnaty. S tým kufrom to išlo predsa len ľahšie, keď som s ním išla dole po schodoch. nejako som sa vytrepala na tretie poschodie a z tašky som vyhrabala kľúč od dverí. Otvorila som si dvere, kufor som položila na zem a keď som išla zatvoriť, predo mnou sa objavila známa tvár.
,,Tak ako Stella? Prázdniny so Zaynom boli skvelé, že mám pravdu?“ Zvedavo sa vypytovala Nicole.
,,Vidím, že ty sama to vieš lepšie ako ja.“ Povedala som s nervami.
,,Len sa nerozčuľuj. O chvíľu sa z teba stane celebrita. A za to môžeš poďakovať len Zaynovi.? Povedala so zdvihnutým nosom.
,,Tak fájn. Spomeniem ho v ďakovnej reči. A teba tiež. Chystám sa povedať niečo také ako: Ďakujem aj Nicole, ktorej krásna tvár vyzerá akoby ju znásilnila pastelka. Takúto veľkú obeť podstúpila len kôli vám, aby sa vám páčila. Tak jej prosím zatlieskajte.“ Dokončila som úryvok z mojej ďakovnej reči a tresla som s dverami. Už len toto mi chýbalo. Teraz budem celý deň nasratá ako bobor s vylomenými zubami. Nechápem, čo si tá zmaľovaná barbie o sebe myslí. Strašne ma vytáča už len to, keď ju vidím. Snažila som sa upokojiť vybaľovaním kufra. Tým, že som všetky veci doslova nahádzala a natlačila do poličiek, moje nervy povolili. Nasilu som zatvorila skriňu a modlila a som sa aby som ju najbližšiu hodinu nepotrebovala otvoriť. Inak sa na mňa zosype lavína oblečenia a ja budem nútená navštíviť psychiatra. Keď som už mala všetky veci ,,uložené“ na pôvodnom mieste, vybrala som sa dole do jedálne po čaj. Po ceste som stretávala ľudí, ktorí za sebou ťahali veľké kufre. S úsmevom som okolo nich prechádzala, keďže ja som už mala túto životnú skúšku za sebou. Všimla som si, že niektoré dievčatá na mňa pozerajú ako na masového vraha. Určite to bolo kôli tým novinám, no ja som ich s úsmevom ignorovala. Ale našli sa aj také, ktoré sa na mňa milo usmievali a priateľsky ma pozdravili.
Keď som už kráčala s hrnčekom teplého čaju, zrazu na mňa niekto zozadu zakričal. Bola som už vo vstupnej hale 3 metre os schodiska, keď ma vystrašilo vlastné meno.
,,Stell!“ Zvrieskla na mňa Cat a ja som sa inštinktívne a dosť prudko otočila. Obsah hrnčeka som vyliala na osobu, do ktorej som v tej rýchlosti narazila.
,,DO RITI!“ Skríkla som na celú halu. Určite hlasnejšie ako keď Cat skríkla na mňa. Skôr než som môj príval hnevu vyjadrila slovne, mala som sa pozrieť do koho som narazila. V celej hale bolo hrobové ticho, nikto sa ani nepohol a predo mnou stála oliata profesorka, o ktorej som vedela asi toľko, že má na starosti divadlo na tejto škole. Zjavne pohoršená mojim slovníkom zo seba vytiahla len niekoľko slov.
,,Zajtra po škole sa zastavíte v mojej triede.“ Nevedela som, že trest môžem dostať aj cez prázdniny.
Zostala som tam stáť ako idiot s prázdnym hrnčekom v ruke a s vedomím, že ten čaj, ktorý som si naliala s toľkou láskou, si nemôžem vypiť. Ani som túto obrovskú stratu nestihla dostatočne oplakať a už som bola v náručí milovanej Cat. Teraz by som jej najradšej tú šálku obila o hlavu.
,,Bez čaju a po škole. Ďakujem za darček na privítanie.“ Ironicky a s kyslím ksichtom som jej povedala.
,,Neboj sa. Až také zlé to nebude. Pani Clarcová je v pohode. Teraz možno vyzerala trocha naštvane ale to len kôli tvojej prehnanej reakcii. Raz sa tam ukážeš a budeš mať pokoj.“ Ubezpečila ma Cat.
,,Len aby. Inak tam pôjdeš so mnou.“
,,Zlatko, a čo ten tvoj kufor?“ Zrazu sa ozval Harry. Ani som si ho doteraz nevšimla.
,,Čau Stella.“ S úsmevom ma pozdravil.
,,Ahoj Harry. Vidíš Cat? Takto sa zdravia priatelia. Jeden druhého na smrť nevystrašia a nevrieskajú po sebe ako opice.“
,,Dobre, dobre. Chápem, čo tým chceš povedať.“ S Harrym sme sa potichu zasmiali.
,,Poďme radšej hore. Tam sa porozprávame.“ Navrhla Cat a vykročila po schodoch. V izbe Harry zložil kufor a musel sa s nami rozlúčiť. S Cat sme sa potom ešte dlho do noci rozprávali o našich prázdninových zážitkoch. Nakoniec sme sa obe zhodli na tom, že to neboli najhoršie prázdniny, aj keď každej z nás niečo chýbalo. Cat chýbala jej najväčšia láska Harry a mne sloboda na to, aby som si mohla prázdniny dostatočne užiť.

Stella 

nedeľa 26. augusta 2012

Live with Love 24.

Hello Ladies :*  Buďte pozdravené ... Zase vám sem trepem ďalšiu časť ;) Enjoy it ! 
A musím vám povedať, že včera bol peckový deň .... Taký už dlho nebol ... Kamošky, kolotoče, zábava, hudba, ľadova triešť, fontány, krik, múriky a vlaková stanica ;) = kľúčové slová zo včerajška :D A ešte jedna vec. Zostáva nám posledný prázdninový týždeň, tak sa snažte si ho čo najviac užiť :) Prajem vám pekný zvyšok prázdnin ...



,,Ehmm?“ Ani som sa nepozrela kto mi volá.
,,Čo robíš?“ Opýtal sa ma Zaynov hlas.
,,Presne to, čo robia ľudia v noci. Spím.“ Rázne som mu odpovedala.
,,Je pol deviatej.“ Zasmial sa.
,,Veď vravím, že v noci.“ Trvala som na svojom.
,,Chápem. Ak by nám nedošli aj tie posledné zásoby, ktoré mimochodom požral Niall,  a ja by som nemusel ísť do obchodu, tak by som z postele určite nevstal skôr než na obed.“
,,Aha. A dôvodom prečo si ma zobudil je že nemôžeš spať ty, tak ani ja alebo si ma chcel informovať o tvojej aktuálnej GPS polohe alebo je ten obchod, vzhľadom na skorú rannú hodinu, ešte zatvorený a ty sa nudíš a preto mi voláš.“ To je asi môj najdlhší ranný monológ.
,,Ani jedno. A prečo si na mňa taká zlá?“
,,A prečo si ma zobudil?“ Podráždene som sa ho opýtala.
,,Aké noviny číta tvoja teta?“ Tak tento rozhovor je čím ďalej tým zaujímavejší.
,,Zobudil si ma len preto aby si zistil aké noviny číta moja teta? Ale varujem ťa. Tým, že donesieš Amande noviny, si ma neudobríš.“ Už pomerne prebudená som ho upozornila.
,,Ja jej nechcem nosiť noviny. A vlastne je to asi vo všetkých novinách.“ So smutným a opatrným tónom povedal. A po chvíli mi to došlo. Raz sa to už stalo, tak prečo nie znova.
,,A mám na tých fotkách aspoň dobré vlasy?“ Už zmierená so skutočnosťou som sa ho opýtala.
,,Na každej jednej si krásna ako vždy.“ Snažil sa potešiť ma.
,,Budeš mať veľký problém?“ Po chvíli sa ma opýtal.
,,Ako táto planéta. Potom sa ti ozvem.“
,,Tak to ma mrzí. Držím prsty.“
,,Ďakujem. Maj sa.“
,,Ahoj.“ Dokelu! Už len to mi chýbalo. No čo už. To mám za to, akých priateľov som si vybrala. No musím povedať, že ja si teda viem vybrať. Dnes asi Amanda nepotrebovala ísť do obchodu a preto ma nezobudila. Alebo žeby prijala fakt, že teenegeri spia aspoň v nedeľu dlhšie? Alebo je až taká nehnevaná, že jej mozgové bunky pukajú ako pukance až jej vyskakujú z lebky? Už sa mi nechcelo vymýšľať žiadne teórie a preto som sa prezliekla, umyla a vošla som do kuchyne.
,,Tá tvoja KAMARÁTKA Cat, je naozaj pekný CHLAPEC.“ Ani som sa jej nestihla pozdraviť a ona už načala problematiku dnešného dňa pričom kládla dôraz na dve podstatné slová.
,,Žeby som mala na mysli kamaráta Zayna?“ Pokúsila som sa napraviť zlyhanie zo včerajška.
,,O tom nepochybujem. Ty si teda vieš vybrať.“ Pokrútila hlavou. Na toto sme mali obe rovnaký názor.
,,Ale zase nemôžeš povedať, že som porušila tvoje pravidlo, ktoré sa nieslo v duchu ŽIADNY CHLAPCI. On sem neprišiel bez tvojho vedomia, to len ja som išla za ním. Bez tvojho vedomia.“ Zahanbene som dodala keď mi došlo, že som nachytala samú seba. Ráno mi to vôbec nemyslí.
,,Tak to si úplne vystihla. Pozri Stella. Ja ti nijako nechcem brániť a ani nechcem zasahovať do tvojho súkromného života. Ale ak si chcela ísť vonku s chlapcom, ktorého máš rada, tak si mi to mala povedať.“ Milo povedala.
,,Tak fájn. Na budúce to už budem vedieť.“ Urazene som jej povedala a otočila som sa na odchod. Ona sama ma dotiahla do tejto situácie tými jej pravidlami. Keby mi to vtedy vysvetlila, nemuseli by sme to tu teraz riešiť.
,,A Zayna nemám rada. Teda mám, ale nie tak ako si myslíš.“ Pred dverami som sa ešte otočila a vysvetlila som jej to.
,,Veď ja sa s tebou nehádam. A ešte počkaj. Aby to nebolo až také jednoduché, tak za to, že si mi klamala, dnes stráviš deň so mnou.“ Neviem síce, čo tým myslí, ale ak na tom trvá...
,,Dobre.“ Už zase som sa poberala na odchod.
,,A ešte niečo. Nebudem ťa kontrolovať, ale pre pokoj v tomto dome, o ôsmej za sebou zatvoríš dvere vo svojej izbe.“ Dodala na koniec a ja som so zvesenou hlavou prikývla.
Mala som pocit, že nedeľa je rajom pre dôchodcov. Vonku bolo príjemné jesenné počasie a tak sme sa s Amandou vybrali na ,,krátku“ prechádzku. Stále sme stretávali výlučne starých ľudí. Či už to bol starý manželský pár alebo skupinka starých dám, či pánov. Londýn je veľké mesto a preto som nevedela pochopiť ako je možné, že Amanda poznala skoro každého, koho sme stretli. Bolo až neuveriteľné pri koľkých ľuďoch sme sa zastavili na kus reči. A k tomu sme ešte stihli nakŕmiť holuby a kačky na jazere. Preto nám táto ,,krátka“ prechádzka zabrala pol dňa. No tento trest bol zo všetkých aké som mala, najlepší. Domov sme prišli okolo šiestej a ja som mala pocit, že mi odpadnú nohy. Bolo to horšie ako celodenné nakupovanie alebo výstup na Mont Everest. A to som tam ani nebola. Dala som si teplú sprchu a oznámila som Amande, že si idem ľahnúť. Asi tak na hodinku som si zdriemla, no zobudil ma prázdny žalúdok. Zašla som do kuchyne, vzala som nejaké jedlo a rozhodnutá, že si pozriem nejaký film. som sa vyvalila na posteľ s notebookom. Popri tom ako som jedla a sledovala film, som počula akési divné klopkanie na okno. Snažila som sa nevšímať si to, no začalo mi to liezť na nervy. Vypla som film, zasvietila som svetlo v izbe a otvorila som okno. Hľadela som do tmy, keď ma zrazu niečo trafilo rovno do čela.
,,Auuu!“ Povedala som potichu aby som sem náhodou neprilákala Amandu s natáčkou v strede hlavy. Vykukla som z okna a zbadala som siluetu nejakej postavy.
Zayn
Tie fotky v novinách ma vážne mrzeli. Keď som si spomenul na to, ako sa trápila keď sa to stalo prvý krát, nechcel som aby sa to znova opakovalo. Nedovolím aby a trápila alebo aby bola smutná. Keď som jej to ráno oznámil do telefónu počul som ako si potichu povzdychla. No brala to celkom s humorom. Páčilo sa mi na nej ako vždy vedela aj na tých zlých veciach hľadať niečo dobré. A platilo to aj o ľuďoch. neodvrhla ma hneď na začiatku len preto, lebo sa o mne hovorilo, že som rozmaznaná a namyslená celebrita. Skoro nič o mne nevedela a preto ma mohla spoznať takého, akým naozaj som.
Sľúbila mi, že sa ozve. Na jej telefonát som čakal skoro celý deň. No keď som to už nemohol vydržať, tak som jej skúsil zavolať ja, ale neúspešne. Mobil mala vypnutý. Tajne som dúfal, že má len vybitú baterku a zabudla si dať nabiť. Nechcel som aby jej kôli mne zobrala teta mobil. Večer som to už nemohol vydržať, tak som sa obliekol a vybral som sa za ňou. Stál som pred domom jej tety a pozeral som sa na mobil. Hoci bolo len niečo po ôsmej, v celom dome bola tma. Aspoň z predu to tak vyzeralo. Ale pochybujem, že Stella už spí. Tak som sa vybral na menšiu obhliadku domu. Zakrádal som sa popod okná ako zlodej len aby ma nikto nevidel. Bol som v záhrade a našiel som jedno okno, z ktorého išlo slabé svetlo. V duchu som sa modlil aby to bola Stellina izba. Zobral som pár drobných kamienkov a začal som ich hádzať do okna. Ak sa v okne neobjaví Stella, tak sa odtiaľto rýchlo vyparím. Pomýliť sa nemôžem. Veď predsa len dokážem rozoznať Stellu od jej tety, ktorú som zatiaľ ani nevidel. Len aby toto nebola moja premiéra.
Po niekoľkých pokusoch mi to vyšlo. Škoda, že nie tak ako som si predstavoval. V izbe sa rozsvietilo a tak som sa pre istotu zohol po ešte jeden malý kamienok. Keď som sa zdvíhal zo zeme, bez váhania som hodil ten kamienok do okna, aby si človek v izbe nemyslel, že sa mu to búchanie len zdalo. Ale v tom miernom strese som si ani nevšimol, že a to okno otvorilo. Až keď som počul Stelline tiché ,,Aúú!“ Až vtedy mi došlo čo som spravil.
,,Prepáč. Trafil som ťa?“ ,,Je zjavné, že áno ty debil. Väčšiu somarinu si sa jej už ani nemohol opýtať.“ V duchu som na seba nadával.
,,Ale čo by. To si nebol ty. To spravila tá delová guľa, ktorá vystrelila z pirátskej lode, ktorá mimochodom zakotvila za tvojim chrbtom. Čo si ju nevidel?“ teraz som už s istotou vedel, že je to ona. Kam na tie somariny to dievča chodí?
,,Nechcel som. Prepáč.“ Ešte raz som sa jej ospravedlnil, no potláčal som v sebe smiech.
,,Čo tu vlastne robíš?“ Ešte viac sa vyklonila z okna a šúchala si boľavé čelo.
,,Nezavolala si.“ Smutne som povedal a ona sa mi stratila niekde v izbe.
,,Vybitá baterka. Prepáč.“ Zamávala mi mobilom z okna a potom ho niekde zahodila.
,,Myslel som si. A to ma ani nepozveš dnu?“
,,Výborný nápad. A ako chceš vojsť? Oknom?“ Ironicky mi odpovedala.
,,Napríklad.“ S úsmevom na tvári som sa priblížil k múru.
,,Ako chceš. Len, prosím ťa, tú skalku príliš neudup.“ Upozornila ma na zázračné bylinky jej tety. Našťastie mal ten dom len prízemie, no Stellino okno bolo aj tak dosť vysoko. Ešteže ja sám mám skoro dva metre takže to nebol až taký problém. Keď som sa vytrepal až na okno, Stella mi podala ruku a pomohla mi zísť dole.
,,Buď potichu, prosím ťa. Od Amandinej izby nás delí len kúpeľňa.“ S prstom na perách mi povedala Stella, keď som už stál pred ňou. Mala na sebe len tepláky a tielko, vlasy roztrapatené, nenamaľovaná, no stále bola dokonale krásna.
,,Čo by si povedala, keby sme išli do kina?“ Opýtal som sa jej kým sa snažila upratať si svoje veci z postele.
,,Počkaj?“ Priložila svoju ruku na moje čelo a zvláštne na mňa zazerala.
,,Čo je?“ Opýtal som sa jej.
,,Na čom fičíš?“ Premeriavala si ma pohľadom so založenými rukami.
,,Čo sa ti na tom nezdá? Veď je to normálna otázka.“ Bránil som môj úžasný nápad.
,,Vkradol si sa na cudzí pozemok, hodil si mi šutrom do čela a do tejto izby si vošiel oknom a ...“ Radšej som ju stopol, pretože keď to takto zhrnula bolo to divné.
,,Už chápem. A ďalej už prosím ťa nepokračuj. Znie to divne. Priznávam, že som sa sem tak trocha pozval a ten kameň bola nehoda. Ospravedlnil som sa ti. A ty si mala ten nápad s oknom.“ Bránil som svoje predchádzajúce skraty.
,,To som povedala len tak. Nemal si ma brať vážne. A okrem toho, nemôžem nikam ísť.“
,,Nezdá sa mi, žeby si pravidlá svojej tety brala až tak vážne.“ Spochybnil som jej myslenie.
,,Veď vidím. A to všetko len kôli tebe. Máš na mňa zlý vplyv. No vzhľadom na to, že je ešte málo hodín, že si meral cestu až sem len kôli mne, že neviem čo ma zajtra čaká a že sa mi tento nápad zapáčil som ochotná sa podriadiť.“ Posledná časť vety ma potešila.
,,Super.“ Nadšene som povedal. Na jej príkaz som sa otočil aby sa mohla prezliecť. Na to, že je dievča to stihla v rekordne krátkom čase. Najhoršie na tom všetkom bolo a si to, že sme nemali inú možnosť ako vyjsť oknom. Ak by sme odišli ako civilizovaní ľudia, dverami, Amanda by nás mohla počuť. A keďže sme ani nevedeli či naozaj spí, nechceli sme to riskovať. Bez problémov som pomaly zliezol z okna až som sa nohami dotkol zeme. No Stella začínala mať pripomienky počas toho ako vyliezala oknom.
,,Všetky dievčatá sa museli kôli tebe vykrádať z domu cez okno?“
,,Nie, len tie výnimočné.“ Odpovedal som na jej otázku popri tom ako som ju držal za pás aby nespadla.
..Vážne? A koľko ich bolo?“ Už bola na zemi a až keď sa otočila tak som jej odpovedal.
,,Ty si prvá.“ Povedal som jej do očí a ona zahanbene sklopila zrak.
Keď sme dorazili do kina taxíkom, kúpil som nám obom lístky, kolu a jedny pukance. V kinosále nebolo veľa ľudí a tak sme si sadli úplne hore, do rohu. Dávali nejakú komédiu, na ktorej sme sa veľa nasmiali. Popri tom sme komentovali film, hercov, ľudí v sále a na všetkom sme sa rehotali. Už som len čakal kedy nás vyhodia. Film sa skončil pár minút pred desiatou a tak som sa Stelle ponúkol, že ju odprevadím domov. Súhlasila pričom povedala, že potrebuje niekoho, kto jej pomôže dostať sa späť do izby. A mala pravdu. Vážne potrebovala pomôcť. Spojil som obe ruky, do ktorých ona položila svoju nohu, úspešne vyliezla na okno, zasvietila svetlo a vrátila sa späť k oknu.
,,Ďakujem za skvelý večer aj za pomoc.“
,,Za málo. Dúfam, že to tvoja teta nezistí. Keby niečo, je to moja vina.“
,,Veď aj je.“ Potichu sa zasmiala a vyplazila mi jazyk.
,,Zajtra ti zavolám, pretože sa asi nebudeme môcť stretnúť kôli skúškam.“ Smutne som povedal.
,,To je naozaj škoda. Tak ti želám dobrú noc.“
,,Aj ja tebe.“ Počkal som kým zatvorí okno a pobral som sa domov.

Keď išla Stella do kina: 


piatok 24. augusta 2012

Winter Love ♥-27.časť


Áááá here you are,ladies.
Časť ?? No veď uvidíte pod tímto úvodom,ja si vaše vyjadrenie s radosťou prečítam v kometároch.
Zajtra s babami----> smer jarmok v Bardejove. We party hard !! Tak toto bude. Ak sa pošťastí nejaká schopná fotečka,uvidíte ju tu. :) El,viem že to čítaš a toto čo ti poviem večer,ti asi vyrazí dych. Pekne ČAKAJ :D
54 400 ??????????? WHAT ? TO nemyslíte vážne. Ďakujeme mrkvičky :*
Ešte si idem vyžehliť oblečenie a utekám na autobus lebo ma bude moja drahá mamka znova hrešiť celú cestu,že nesledujem čas. Čo už,venujem sa vám.  Tak sa majte pekne,dnes ma tu už neuvidíte ;) 
Bye :* =)


„Počula si to ?" odtiahol sa a chytil ma za ruku. Pokrútila som hlavou a nastavovala uši ako antény,aby som zachytila aj najmenší náznak hluku.
„Myslím,že niekto klopal. Poď so mnou." stiahol ma z postele a v nočnej košieľke s priateľom iba v pyžamovích nohaviciach som prešla k dverám. Harry nesmelo odchýlil dvere,no mne sánka padla až k členkom z toho údivu.
„Vy ?" vypadlo zo mňa. Vysmiatá Danielle od ucha k uchu držiac Liama popod pazuchu stála pred našími dvermi s kuframi za chrbtom. Vážne ? Oni sa tu trepali takú diaľku ta nami ?
„Čo tu robíte a ako ste sa sem dostali ? Odkiaľ viete,že sme práve v tomto hotely ?" Harry nevedel,ktorú otázku ma položiť prvú tak to z neho išlo ako z vodopádu.
„Tak po poriadku. Sme tu na dovolenke,prišli sme sem autom a Niall." stručne odpovedal Liam s úškrnom väčším než má Julia Roberts. Vyzerali oveľa lepšie po tej ceste,ktorú sme absolvovali my. Im aspoň neskolabovala klimatizácia a nedošiel benzín.
„A boli ste už aj ostatnými,alebo sme prví ?" vypytoval sa Harry,kým som ja s Danielle rozoberala,ako sa mala za tie dni,čo sme sa nevideli. Poznám ju iba mesiac ale skvelé sa s ňou dá porozprávať.
„Už sme boli u všetkých. Vás sme si nechali ako posledných,vždy si najviac prekvapený a ten tvoj výraz je na nezaplatenie." vyškieral sa Liam,keď sedel na kufri a Dan držal kabelku napchatú ani neviem čím,vyzerala dosť preplnené.
„Ahá a idete preč s nami ? Alebo tu ostanete dlhšie ?" štuchol ho lakťom do pleca a zasadol vedľa neho na kufor. Že ich vôbec udržal.
„Ostávame tu celý týždeň takže s vami budeme iba dva dni,že ?" spýtala sa Danielle. Smutne som prikývla ale aj tak som sa potešila,že za nami prišla. Už budeme trojka strelených báb.
„Tak dobre,my ideme do izby a zajtra...to sa ešte uvidí. Dohodneme sa ráno. Dobrú noc." schmatol kufre a ťahal ich za sebou. Dan ostala ešte pri mne,kým Harry vysel na dverách a pomaly ale isto zaspával.
„Miláčik,nechceš sa náhodou vrátiť do našej izby ?" Liam vykukol z izby a zamával na nás.
„Ale ja tu ešte riešim s Cassie zajtrajšie plány." smutným hláskom oznámila.
„Riešiť to môžte aj zajtra,ja chcem svoju priateľku v izbe pri sebe tu a teraz." schmatol ju za ruky a ťahal do izby.
„Nie,nie,nie ešte som jej nepovedala o tích plavkách,ktoré som videla." naťahovala ruku ale po pár sekundách sa rozutekala za Liamom a skočila mu na chrbát.
„Zajtra ti ju vrátim,ale iba na pár hodín. Potom je znovu moja."
„Dobrú a myslím,že Harry..." hodila hlavou.
„Platí,"zakývala som im no o pár sekúnd som sa venovala Harrymu „Harry vstávaj !" buchla som ho lakťom a chudáčik sa skoro zosypal pri dverách. Nejako som mu pomohla doterigať sa do postele a ako po celodennom nosení cementu sme zaspali.

Na druhý deň-poobede okolo štvrtej
„My tam neideme ! Hovorím to tretí a posledný krát." rezignovane som odstúpila od Harryho k mojim ženám. Boli sme rozdelení na dve tábori. Jeden bol za to,že pôjdeme prepadnúť obchody,ďalší boli za prevetranie miestnych pohostinstiev a za pomoc ich kasám. Rovno na strede námestia malého ale pekného mestečka,kde nás obklopovali krásne a pestrofarebné kvety s upravenými záhonmi a ľudia chodiaci v slamených klobúkoch sme sa nevedeli dohodnúť. Ľudia na nás zazerali,z diaľky obchádzali no my sme ich veselo ignorovali.
„Môžme sa už nejako rozhodnúť,prosím ?" Niall si podupkával nohou a nervózne šmatral rukami vo vreckách.
„Urobme kompromis. My ideme po svojom a vy po svojom," navrhol Liam keď Harry ešte doplnil,„Potom,keď skončíte s míňaním financií prídete k nám. A hotovo."
„Takže s nami neidete ?" Louis nadvihol obočie s blaženým výrazom. Jasné,priateľka bude pobehovať po obchodoch a on si môže robiť s ostatnými čo chce. No čo by si chlap mohol ešte priať ?
„Nie." naraz sme odpovedali ako manželky po dvadsiatich rokoch manželstva so založenými rukami.
„Paráda." zatlieskal Harry a už sa ťahali preč.
„Liam,môžeš na nich dať pozor ?" zakričala za ním Eleanor.
„Samozrejme,ja som okrem speváka aj osobný dozor a policajt." zamrmlal a kráčal ďalej.
„Ale veď ty vieš,že ťa aj tak ľúbim Payne." zakričala za ním Danielle a on mávol rukou a išiel svojou cestou.
„Môžme ísť ?" podpychla som a konečne sme sa pohli z miesta. Hneď sme zavítali do najbližšieho obchodíku so sombrerami. Nedalo mi neodfotiť si Dan a El keď ich mali na hlavách. Fotku som samozrejem schytala aj ja. V tomto obchodíku sme nakúpili bižutériu,neskôr som našla ulicu zaplnenú samími obchodmi. Moja osudová chyba. Je pravda,že som vášnivo nakupujúca osôbka,ale na Eleanor nemám. Tá keby mohla,odnesie si domov celý obchod so základmi v zemi aj s predavačkami. Po niekoľkých hodinách lietania po obchodoch sme s plnými rukami začali volať Liamovi. Bol to asi najlepší nápad,ostatní by nám buď nezdvihli alebo aj zdvihli ale s tím neodhadnuteľným množstvom promile v ich krvi by sme dokomolenej reči ich kmeňa ťažko rozumeli. Danielle som požičala svoj telefón,pretože svoj si zabudla v hotely a s Eleanor sme sa posadili na lavičky.
„Čože ? Kde ste ?.....A ako ti mám rozumieť,keď tam je taký krik.....Ale mi nemáme kľúče...Niall,daj telefón Liamovi,hneď ! Lebo ti schovám všetky koláče,ktoré som priniesla....Liam ? No konečne,tak kde ste ?.....Dobre,len sa vrátime. Pá,ľúbim ťa."
„Ale sme sa toho dozvedeli." skonštatovala Eleanor.
„Má pocit,že Niall má už dosť. Máme si odniesť veci do hotela a potom prísť za nimi. Zayn mi kričal do ucha,aby sme doniesli citróny a soľ,vraj im už došli." vrátila mi telefón a radšej som si nechcela predstaviť ostatných.
Neostávalo nám nič iné,len sa vrátiť do hotela,zložiť veci,znovu sa vrátiť do mesta a nájsť štyroch Angličanov z toho troch v podguráženom stave a jedného blonďatého Íra. Podľa Liamovej dosť mizernej navigácie sme sa dostali pred nejakú vraj "reštauráciu" kde bola zábava v plnom prúde.
Vonku aj dnu boli porozkladané stoly s dlhými lavicami,po stĺpoch boli povešané svetielka,všade okolo nás boli kvety. Smiech sa ozýval po celej ulici,spev a tancujúci ľudia nesmeli chýbať. Mariachi hrali o život,tanečnice v dlhých sukniach sa vlnili z jednej strany na druhú a Danielle sa musela iba držať na uzde,aby k nim nevbehla,neukradla si jednu sukňu pre seba a nezačala s nimi hopsať z jednej strany na druhú. V rohu sme našli našich spoločníkov. Pred nimi boli asi tri fľašky alkoholu,Zayn už spal na stole,Niall hypnotizoval pohľadom citróny a potom prečo im vraj došli. Harry a Louis tancovali v mileneckom objatí a neskôr sa od seba odlepili a začali krepčiť po celom parkete. Pukala som od smiechu s Eleanor po boku. Liam schmatol Danielle a hneď ju ťahal na parket. Po pár minútach si ma všimol aj môj milovaný a pribehol ku mne.
„No konečne,nevidel som ťa sto rokov ?" vybozkával ma po celej tváry a ja som cítila všetky pachy alkoholu,ktorí vypil. Na moje počudovanie,vyzeral lepšie než som čakala. Nohy sa mu nepodlamovali a rovnováha taktiež nebola na zahodenie.
„Čo sa stalo Zaynovi ?"
„Ále nííč,len sa stavil s Louisom,že za sebou vypije desať pohárikov. Vypil ich ale potom hneď zaspal. O pár minút bude hore,neboj sa." potľapkal ma po hrbte a ťahal k ostatným tancujúcim. Už som povolila nohy a nechala k sebe prejsť skvelú atmosféru. Mladé dievča asi v mojom veku v dlhých šatách ma však zastavila a odtrhla od Harryho,vycerila zúbky a zadívala sa na mňa.
„Sin embargo, no se puede bailar sin una flor en el pelo." vybalila na mňa spŕšku slov, pohrozila prstom no ja som jej nanešťastie nerozumela. Pochopila som až vtedy,keď mi za ucho do vlasov zapychla velikánsky kvet,upravila pár pramienkov,milo sa usmiala a poslala ma nazad za Harrym. Po isté urobila aj Eleanor a Danielle. Až vtedy som si všimla,že každé dievča malo červený kvet vo vlasoch. Nevedela som čo robiť,tak som iba sledovala Danielle a opakovala po nej kroky. Nechala som to asi po piatich minútach aj tak mi to neišlo a potom som robila s rukami aj nohami,čo ma napadlo. Vyzeralo to komicky ale nikto ma tu nepozná,tak nech si myslia čo chcú.
Nejaká žena ma s Danielle navliekla do sukne a poslala na pódium. Harry sa len vyškieral s pripitým výrazom,tlieskal čo mu sily stačili,pokrikoval po nás aj s Liamom ale ja som odtiaľ rýchlo zdupkala. Takú hanbu si predsa neurobím. Danielle však zostala,chytila sa rytmu a tancovala so spomínanými tanečnicami. Zliezla som z primitívneho pódia a chcela ísť k stolu,keď ma však dobehla Eleanor.
„Máš krásnu sukňu." pochválila ma a zavlnila ju rukou keď v druhej niesla nejaké balíčky.
„Ďakujem. Mohla si mať takú aj ty,keby si nezmyzla s Louisom." smerom k nášmu stolu som zbadala Zayna,čulého ako ryba a Nialla so zloženou hlavou na stole. Nespí jeden,tak spí druhý.
„Boli sme objednať ďalšie liehoviny. Je zaujímavé,že sa môj priateľ naučí jednu jedinú vetu po španielsky a to je o tom,ako si vypýtať alkohol."
„Už bude obľúbený u väčšiny obchodníkov. Zayn ? Prečo netancuješ ?" spýtala som sa,keď sme sa už posadila na drevenú lavičku za stolom.
„Neviem tancovať a pred ostatnými sa robím,že spím aby ma neťahali na parket s nimi." povedal s triezvym tónom v hlase no vyzeral,že mu o pár minút od únavy hlava pristane na stole.
„A tie poháriky si nevypil ?"
„Nie,vylieval som ich." zákerne sa zaškeril. Keby toto počuli ostatní,začali by vrieskať o mrhaní tekutín.
„Nó,tak čo ? Objednáme ďalšiu fľašu ?" natešene k nám prišiel Harrym a pomädlil si ruky. Louis pred moju a Elinu tvár vyčapil svoju dlaň,odvrátil tvár so zatvorenými očami a skonštatoval,„Tak dobre,ak na mňa tak tlačíte,budem teda barman. Kde sú poháriky ? A moje citróny ?" obzeral sa všade naokolo,keď k nám dorazila aj Danielle s Liamom. Zasadli k nám a nechápavo zazerali na Louisa.
„Niall všetky zjedol aj s cukrom." veselo mu Zayn odpovedal keď sa mu podlomila ruka,ktorou si podopieral hlavu.
„Niall !" zakričal no Ír ho spokojne ignoroval spánkovým deficitom. A určite ho nepočul cez tú hlasnú hudbu a spev,ktorý tam panoval. Ledva sme sa počuli my navzájom.
„Á Cassie,ja ťa tak ľúbim." Harry sa ku mne hodil na lavičku a začal objímať a bozkávať.
„Áno aj ja ťa ľúbim,len keby si mi to povedal v triezvom stave miláčik." potľapkala som ho po líci a preplietla si s ním prsty.
„Sýr ľudia." Liam vytiahol mobil a začal všetkých dookola fotiť. Toto keď si zajtra pozrú,ja sa budem rehotať s kŕčami v bruchu na zemi.
„Tak fajn,ten kto vypije pohárik najskôr,dostane odo mňa niečo." vyhlásil Louis keď pred každého postavil pohárik.
„Veď si platíme celé fľaše a nie poháriky." napomenul ho Harry.
„Ticho kučeravý,keď tak múdro rozprávam." na tri sme to do seba naliali a vyhral Zayn.
„Zayn vyhral tak čo by si si prial ?" pripitým hlasom sa k nemu prihovoril.
„Čo navrhuješ ?" zaškeril sa.
„Mám pre teba špeciálny darček,počkaj." ukázal naňho prstom a začal šmatrať vo svojich vreckách. Podal mu niečo biele a čakal ako zareaguje.
„Účtenku ?" pochabo naňho zazrel.
„Tak a prechádzame k ďalšiemu kolu." buchol po stole a Zayna odignoroval.
Pár hodín sme tam ešte posedávali,barman im už odmietal predávať fľaše ale po peňažnom úplatku,na ktorí sa všetci piati pozbierali sa nechal ukecať. Mňa už boleli všetky svaly na tváry od toľkého smiechu,ktorí som tam zažila. Vypila som aj pár pohárikov,no keď som uvidela všetkých okolo seba,radšej som s tím prestala. S babami sme sa pozbierali a Liama znovu nechali aby sa o nich staral aj keď mal v sebe tiež asi dva poháriky. Veď to mu neuškodí,jeden do jednej nohy,druhý do druhej nohy. Spakovai sme sa z "reštaurácie" a zavýtali do nášho hotela. Recepčná na nás divne pozerala,Danielle jej zamávala a spokojne sme pokračovali hore. Išli sme po schodoch...Danielle a ja sme boli v topánkach na opätku. Áno,za tích pár dní ma Eleanor nakazila topánkovou fóbiou a už na nich celkom aj viem chodiť. Jedny som si od nej nenápadne požičala,veď komu to uškodí ? Jedine mne ak sa tu dolámem. Prizdržiavali sme sa steny a išlo nám to super. Zhodila som sa na posteľ,Eleanor zasadla do kresla a Danielle rovno smerovala do kúpeľne.
„Cassie,kde máte nejaký voľný uterák ?" vykukla z kúpeľne Danielle s jej krásno kučeravou hrivou.
„Myslím,že by jeden mal byť na balkóne. Skrývam ho tam,lebo Harry všetky použije a mne neostane nič." ukázala som na balkónové dvere,ku ktorým Dan rýchlo utekala. Po pár sekundách som začula jej smiech a následne vetu.
„Ak sa chcete zasmiať tak ako nikdy pred tím,poďte sem." zakričala. Zavesila som sa na zábradlie a pod balkónom stáli Harry,Louis a Liam v sombrérach. Zayn s Niallom mali na sebe saka od Mariachi,ktorí tam stáli tak isto. Začali komoliť slová,ja som si len zakrývala oči pretože mi išli slzy od toho smiechu a Eleanor utekala do kúpeľne. Po pár minútach skončili,Mariachi sa slušne poklonili a Harry začal.
„Tak čo ? Páčilo ?" natešene sa vyškieral.
„Nó,páčilo. Kto toto vymyslel ?"
„Te amóóó." zreval Harry.
„Ja !" vykríkol Louis.
„Kde je El ?" znepokojene sa naťahoval a poskakoval aby niečo videl.
„Tu som. Chýbala som ti ?" zamávala mu keď sa k nám vrátila.
„Danielle ? prečo nič nehovoríš ? Nepovedz mi,že sa ti to nepáčilo." Liam vydesene vypúllil oči.
„Bolo to super,prečo by nie ?"
„A čo za to dostaneme ?" zakričal Louis s lyšiackim úškrnom na tváry.
„Veď to,čo každý spevák spod balkóna." Eleanor vytiahla spoza chrbta vedro plné ľadovej vody preklonila ho a ja som už videla iba prúd vody smerujúci na nich. Všetci traja ostali mokrí,Niall a Zayn sa zvýjali od smiechu a Mariachi taktiež neostali s kamennou tvárou.
„Tradiciones quedarse." povedal chlap,ktorý vzal Harrymu mokré sombréro a so smiechom a ostatnými sa znova poklonili a odišli. Šikovne sme zavreli balkónové dvere a vrátili sa do izby. O pár minút na to nám začali búchať na dvere.
„Čo to malo znamenať ? My sme im zaplatili." kričal Liam a búchal na dvere.
„Rušíte nočný kľud,je dávno po desiatej !" zapišťala Eleanor.
„Ale vy nesledujete telenoveli. Keby ste ich videli,vedeli by ste čo vás čaká." odkričala som im s úsmevom na tváry.
Rezignovane a s nadávkami o pár minút odišli a Danielle sa rozhodla,že je Liam v najtriezvejšom stave,tak si ho pôjde udobriť. My s Eleanor sme sa však neodhodlali a nechali sme ich,nech sa hnevajú. Aj tak si nebudu na ďalší deň nič pamätať. A po tom všetkom,čo sme s nimi zažili a ešte zažijeme je toto len malá kompenzácia hnevu.

utorok 21. augusta 2012

Live with Love 23.

Tak dámy a je to tu! Dúfam, že oceníte moju snahu a že sa vám bude časť páčiť :)


,,Stella, vsávaj! Už je pol ôsmej. Nechceš predsa celý deň prespať.“ Tak toto boli asi tie najhoršie slová, ktoré som mohla ráno počuť.
,,Otvorím ti okno, aby ťa ten čerstvý vzduch prebral.“ Len čo otvoril to okno, automaticky som si vytiahla perinu až k brade. Otočila som sa na druhú stranu a rukou som natrafila na niečo chlpaté.
,,Áááááááááááá!“ Len čo som otvorila oči, aby som zistila čo za čudnú vec to mám na posteli, zvrieskla som ako šialená. Rýchlo som sa odtiahla, no neodhadla som šírku mojej novej postele. Ležala som na zemi zamotaná v perine ako múmia. A tá chlpatá potvora, ktorou bola mimochodom Amandina perzská mačka, sa na mňa vyškierala z mojej postele.
,,Pani O sa nemusíš báť. Len ťa chcela privítať.“ Amanda si vzala svojho maznáčika do náručia a ja som sa na nich naďalej nechápavo pozerala.
,,Nachystaj sa aby sme mohli ísť do obchodu. Budem ťa čakať v kuchyni.“ Amanda mi dala posledné inštrukcie a odišla. A to tam nemohla ísť sama? Za ten čas som mohla pokojne spať ďalej. Nabudúce si zamknem dvere. Možno to pochopí a nechá ma spať. Veď na čo sú prázdniny? Aby sa človek dobre vyspal a aby sa mohol zabávať s priateľmi.
,,Zayn.“ Zrazu som si spomenula na náš včerajší rozhovor. Po raňajkách sa opýtam Amandy či ma pustí von. Čím skôr, tým lepšie. Pretože ak mi to nevyjde, budem nútená vymyslieť niečo iné. A najhoršie na tom bude, že budem musieť myslieť. A k tomu cez prázdniny. To by bola vážne strata času, pretože mňa by aj tak nič nenapadlo. Tú jedinú bunku, ktorá sa nevenovala škole, musím ušetriť od podobných mukou. Som predsa mierumilovný človek.
Po tom, čo som sa zozbierala zo zeme, som šla do kúpeľne aby som zo seba spravila človeka. Vonku krásne svietilo slnko, takže to vyzeralo, že dnes bude teplý jesenný deň. Rýchlo som sa obliekla, začesala som sa a bežala som do kuchyne, kde sedela Amanda. Predpokladám, že v tej šálke, ktorá stála pod jej nosom, bol čaj z tej čerstvej buriny, čo jej rastie v záhradke pod oknami.
Spolu s Amandou som vyrazila z domu do slnečného dňa. Kráčali sme tichými rannými ulicami do neďalekého obchodu. Kúpili sme pečivo, jogurty, mlieko, vajíčka a mohli sme sa vrátiť späť domov.
,,O štvrtej sa tu zastavia moje priateľky na šálku čaju. Bola by som rada ak by si spoločne s nami strávila nejaký čas.“ Povedala Amanda keď po pomalom prežutí prehltla. Prisahám, že jedla pomaly presne tak, ako jej mačka.
,,Dobre.“ Povedala som počas toho ako som prežúvala.
,,Stella, nesmieš hovoriť s plnými ústami!“ Začala ma karhať.
,,Uhmm.“ Vydala som ten divný zvuk na znak súhlasu, aby som náhodou neurobila tú istú chybu.
,,Stella, nevydávaj zvuky ako nejaké zviera. Si predsa kultivovaná mladá dáma, tak sa podľa toho, prosím ťa, správaj. Vidím, že musíš ešte veľa učiť.“ Pokrútila hlavou a pokračovala v jedení.
,,Mohla by som ísť poobede von?“ Opatrne som sa opýtala keď som konečne nabrala odvahu. Amanda zbystrila pozornosť a začala si ma pohľadom premeriavať. Bolo to nepríjemné.
,,S kým?“ Vedela som, že sa ma na to opýta, tak som si odpoveď dopredu pripravila.
,,S Cat. Je to moja spolužiačka zo školy.“ Ona predsa nemôže vedieť, že Cat včera odcestovala domov. Veď nie všetky decká zo školy sú na intráku.
,,V poriadku. Choď. Ale príď prosím ťa na čas.“ Povedala  po menšom zaváhaní.
,,Ďakujem.“ Fúha. Myslela som si, že to bude horšie. No asi som sa v nej trocha mýlila. Po raňajkách som jej ešte pomohla upratať a odišla som do izby. Bolo len deväť hodín tak som si ľahla na posteľ a nedokázala som zabrániť tomu, čo sa stalo. Jednoducho som zaspala.
,,Stella, nesmieš takto mrhať časom! Spať treba v noci. Ak nemáš čo robiť, tak si radšej čítaj.“ Keď som počula hlas, ktorý ma opäť karhal, až ma striaslo. Keď som sa otočila, dvere sa zatvorili. Hodinky na mobile ukazovali 10:30.
,,Neverím, že ma prišla skontrolovať. No aspoň som si trocha pospala.“ S blaženým úsmevom na tvári som vzala do ruky knihu, mobil a rozhodla som sa poslúchnuť radu mojej starostlivej tety.
,,Idem si čítať do záhrady.“ Oznámila som jej, keď som prechádzala okolo kuchyne zatiaľ čo ona pripravovala obed. Rozhodla som sa, že využijem tento slnečný deň a sadla som si na lavičku v strede malej záhradky. Bola obkolesená záhonmi kvetov a kríkov, ktoré mali jesenný nádych. Do mobilu som naťukala sms-ku pre Zayna, že sa stretneme v parku. Na znak súhlasu mi prezvonil a ja som sa začala venovať knihe.
Presne o dvanástej ma vyrušila Amanda, aby ma zavolala na obed. Všetko čo som mala na tanieri vyzeralo až nechutne zdravo. Tá zelenina chutila tak, akoby ju len uvarila v horúcej vode. nemalo to chuť a preto som ani ja nemala chuť zjesť to. Vyhovorila som sa na výdatné raňajky a bežala som do izby pripraviť sa. Keďže som chcela stráviť čo najmenej času v tomto dome, tak som sa so Zaynom dohodla, že sa stretneme o jednej.
Musela som si troška zabehať aby som dlho nemeškala. Márne som si myslela, že ten park je dosť blízko na to, aby som tam dorazila za 20 minút. Keď som už bola blízko, spomalila som aby som sa vydýchala. Zbadala som Zayna, ktorý sedel na lavičke a v rukách si krútil skateboard.
,,Ahoj.“ S úsmevom ma pozdravil.
,,Prepáč, že meškám.“
,,To nič. Ideme?“ Povedal, keď vstával z lavičky.
,,Kam?“ Pohľadom som prechádzala raz na neho a raz na špeciálne vytvarovaná dosku na štyroch kolieskach.
,,Trocha sa povozíme.“
,,Vieš, asi najväčším úspechom v mojom živote bolo to, že som sa naučila chodiť.“ Povedala som s vážnym tónom v hlase.
,,Tak je na čase aby si rozšírila zoznam svojich úspechov. Tak poď. Naučím ťa to.“ Vždy keď ma chcel na niečo nahovoriť, tak ma chytil za ruku a zahľadel sa mi do očí. A tento rituál nevynechal ani teraz.
,,Nechápem, prečo ťa vždy poslúchnem?“ Pokrútila som hlavou a pomaly sme sa pohli v pred.
,,Lebo si ochotná urobiť všetko pre to, aby si mohla byť so mnou.“ S úškrnom odpovedal na moju rečnícku otázku.
,,Len si, prosím ťa, nenamýšľaj.“
,,Môj mozog nezastavíš.“ Povedal a pozeral rovno pred seba.
,,Vážne si myslíš, že som ochotná sa kôli tebe dolámať?“
,,Neboj sa. Dám na teba pozor.“ Prstom ma šťuchol do rebier a pokračoval v ceste.
,,A sme tu.“ Zastavili sme pred skateparkom. Chlapci, ale aj dievčatá, sa na doskách ohýbali vo vzduchu ako konáre vo vetre. Bol to skvelý pohľad ako sa tam všetci krútili vo vzduchu, vozili sa hore a dole po dráhe a predvádzali rôzne kúsky.


,,WooW! Sú skvelí.“ Stála som tam ohromená tým, čo práve vidím.
,,To je fakt. Poď! Naučím ťa niečo.“ Povedal Zayn a ja som ho nasledovala. Zastali sme na dlhšom rovno chodníku.
,,Sleduj ma.“ Svoj skate položil na zem, postavil sa naň jednou nohou a druhou sa pár krát odrazil od zeme. Prešiel niekoľko metrov, šikovne sa otočil a previezol sa späť ku mne.
,,Teraz ty.“ S úsmevom zastavil rovno predo mnou.
,,Dobre. Ale otočím sa po svojom.“  To čo predviedol on, by som ja neurobila nikdy. Oboznámila som ho s mojim plánom a veľmi jemne som sa odrazila od zeme. Pomalým tempom som dorazila na druhú stranu, voľnou nohou som zastavila, skate som rukami otočila a nasmerovala na druhú stranu, znova som naň nastúpila a priviezla som sa k môjmu učiteľovi.
,,Len sa smej. Lebo inak dostaneš nejaký tik a tie kútiky úst sa ti budú mykať do konca života.“ Vyzeral, že sa o chvíľu popučí smiechom, tak som ho od toho radšej ušetrila. Nechcem mu spôsobiť nejakú doživotnú vadu. Keď má chuť, nech sa smeje.
,,Máš fakt originálne spôsoby.“ Povedal pomedzi to ako sa mi smial.
,,Celá ja.“ Rukami som ukázala na seba a zišla som zo skatu. Ak sa nechcem zabiť musím sa aspoň strápniť.
,,Teraz ti ukážem ako treba brzdiť. Aby si sa nebála ísť rýchlejšie.“ Najprv mi to ukázal kým ešte stál na mieste a potom za jazdy. Nevyzeralo to až tak zložito. Stačilo sa nejako divne ponakláňať a skoro samo sa to zastavilo. Previezla som sa na druhú stranu a podľa Zaynových inštrukcií sa mi podarilo zastaviť. Opäť som sa otočila podľa môjho originálneho spôsobu a išla som smerom v pred. Na chvíľu som zdvihla zrak, pretože som počula ako sa mi Zayn smeje. Ja debil som sa mu zapozerala do očí a v menšej rýchlosti som ho nabrala. Zabudla som zabrzdiť a nakoniec som aspoň ja, mala mäkké pristátie. Ležala som na Zaynovi a obaja sme na seba chvíľu pozerali ako vyorané myši. Jeho ruky ma držali okolo pásu, moje pery boli asi centimeter vzdialené od tých jeho a keď sa mi zdalo, že sa približujú k mojim, rýchlo som sa postavila.
Zayn
Ležala na mne a cítil som ako sa celá chveje. Bola tak blízko ako ešte nikdy a mne sa naskytla najlepšia príležitosť na to, aby som ju mohol konečne pobozkať. Delili nás iba milimetre a v tom sa odo mňa odtiahla.
,,Prepáč. Si v pohode. Nechcela som...“ Začala som sa mu ospravedlňovať.
,,Nič mi nie je. A čo ty? Si celá? Bolí ťa niečo?“ Zmätene som sa opýtal. Nechápem prečo to nechcela.
,,Som v poriadku.“ Zahanbene povedala a snažila sa predstierať, že sa nič nestalo.
,,Čo keby si išiel na niektorú z tých rámp a ukázal mi čo dokážeš.“ Rýchlo mi navrhla.
,,Ako chceš.“ Vzal som zo zeme skate a vybral som sa k dráhe. Skate som položil na zem a otočil som sa tým smerom kde som nechal Stellu. Sedela na tráve a pozorovala ma. Bola taká krásna. Slnečné lúče sa jej odrážali vo vlasoch a jej úsmev žiaril ako tá najkrajšia hviezda na nebi. Pomaly som sa rozbehol na skate a vozil som sa zo strany na stranu, hore a dole. Nechcel som sa príliš predvádzať aby som sa tu náhodou nezosypal. Poslala ma sem, pretože bola zmätená z toho čo sa stalo. Rozmýšľal som nad tým ako nám bolo doteraz dobre. Strašne som sa smial na tom ako otáčala ten skate. Ani som jej už radšej nehovoril, že je z oboch strán rovnaký. Bola taká zlatá keď ten skate otáčala, pretože sa pri tom tvárila ako profík.  Našla si ten najlepší spôsob a to sa mi na nej páčilo. Všetko si robila po svojom.
Stella
Pozorovala som Zayna ako sa preváža zo strany na stranu a premýšľala som nad tým, čo sa pred chvíľou stalo. Alebo skôr nestalo. Mala som taký zvláštny pocit, akoby jedna moja časť chcela aby sa to stalo a tá druha časť ma brzdila. Je pravda, že sa mi Zayn páči, ale neviem či by mi všetky tie problémy spojené s chodením s ním, stáli za to. Ak by to neskončil on, tak ja určite. Nemohla by som sa pozerať na to, ako mu moja prítomnosť berie fanúšikov. Tak je to určite najlepšie. Môžeme sa slobodne stretávať a byť priateľmi.
,,Nad čím premýšľaš ?“ Opýtal sa ma Zayn , keď si sadol vedľa mňa.
,,Snažím sa predstaviť si, aké to je piť čaj o piatej so šesťdesiatročnými dámami.“ Nepoviem mu predsa pravdu, ale aj tak ma to dosť zaujímalo.
,,To som ešte nezažil, takže ti to nemôžem s určitosťou povedať.“ Milo sa usmial.
,,Ani ja. Ale čo by si povedal na spoločnú premiéru? Ale veď vlastne nemôžeš.“ Smutne som dodala a zapozerala som sa do zeme.
,,Nie som pozvaný?“ Opýtal sa.
,,Žiaden chlapec nie je pozvaný. Ten dom je ako kláštor, väzenie a nápravno -výchovno -vzdelávací ústav v jednom.“ Smutne som pozerala do zeme a hrala som sa s trávou.
,,Ou, je to až také zlé?“ Potichu sa zasmial nad popisom môjho dočasného domova.
,,Čosi. Spánkový deficit, ktorý ma pochytil už hneď v prvý deň, tak ľahko nevyplním. Tie jej nepísané pravidla sa mi normálne zapísali do mozgových buniek. A vety typu: Stella nesmieš ...., Stella nemôžeš ...,  Stella nie je vhodné aby ..., si budem pamätať do konca života. Tá žena ma totálne napraví.“ Ironicky som mu vysvetlila.
,,Tak toto nesmieme dopustiť. Z koho sa budem potom smiať?“ S úsmevom na tvári ma začal podpichovať.
,,Tak ja som ti na smiech?“
,,Podľa mňa si zábavná. Jednoducho je s tebou sranda. Ale neboj sa. Nie si v tom sama. Takéto veci aj ja počúvam denne. No nie je to vždy len o mne, ale Paul sa s nami pravdupovediac dosť natrápi. Niekedy mi je toho chlapa fakt ľúto. Doma má vlastné malé deti a v práci ďalších piatich dospelých bláznov..“
,,Vážne? A aké napríklad?“ So zvedavosťou som sa opýtala.
,,Niall už nejedz! Nemôžeš predsa spievať s plnými ústami. Harry, ťahaj na seba tie nohavice! Ja ti naozaj verím, že si meníš spodné prádlo. Liam, daj sem ten mobil! Raz vďaka tebe spadne sieť na celom svete. Louis, tvár sa vážne! Predstav si, že Vianoce oslavuješ po kolená v blate. To na neho vždy zaberie lebo má narodeniny v Štedrý deň.“ Smiala som sa spolu so Zaynom.
,,Tak to si viem živo predstaviť. A čo ty? Na seba si nepovedal nič.“  Udrela som doňho lakťom.
,,Že si to ty. Ale nikomu to nehovor. Zayn, ten lak na vlasy si budeš platiť sám. Tie prázdne fľaše už prekročili rozpočet.“  Začala som sa rehotať ako najatá.
,,Nesmej sa.“ Na chvíľu sa zamračil.
,,A ty sa zo mňa smiať môžeš? Ale musím ti povedať, že tá tvoja snaha je fakt viditeľná.“ Uznanlivo som povedala a jemne som sa dotkla jeho vlasov.
,,Ďakujem.“ Povedala  zazvonil mu mobil.
,,Už by som mal ísť. Ideme do rádia tak sa musím ísť prezliecť.“ Povedal keď dokončil hovor.
,,V pohode. Veď aj ja by som mala už ísť domov.“ Obaja sme vstali a vykročili sme mojim smerom. Zayn ma šiel odprevadiť až na začiatok ulice kde býva Amanda. Na rozlúčku sme sa objali a ja som šla domov. Bolo asi trištvrte na štyri, tak som vbehla do izby aby som na seba hodila niečo vhodné. Návšteva prišla presne o štvrtej a mala som pocit, že odíde až vtedy keď budú na Sahare vytryskovať gejzíry. ,,Keď som bola mladá ..., Za mlada sme chodili ..., V mladosti som si nikdy nedovolila ..., to boli tie najčastejšie vety venované mojej osobe. Poúčali ma o všetkom možnom a mojou jedinou odpoveďou bol úsmev a slabé prikývnutie hlavou. Nechcelo sa mi protirečiť im alebo ich presviedčať o opaku. Len tak som si tam sedela a premýšľala som nad dnešným dňom. Nad človekom, ktorému môžem povedať čo ma trápi aj keď je to totálne somarina.


Stella 

sobota 18. augusta 2012

Winter Love ♥-26.časť

Dámy,je tu nová časť. Trvalo to trošku dlhšie napísať ju ale nakoniec sa to podarilo. Prajem pekné čítanie a pokračovanie príde čoskoro ;) Užite si slnečný víkend a snáď zajtra neuhorím pri grile ale teraz sa idem potiť k zaváraniu. Potom vám dám ochutnať :D A ty,vieš že si to ty tak sa netvár,robím to s radosťou tak pšt :P :)

Majte sa lásky moje :* See ya later ♥



Na druhý deň,po výdatnom obede,ktorý Niall samozrejme objednal pre všetkých,sme sa znova presunuli na pláž.  Zaľahli sme na naše tradičné miesto. S El sme sa rozložili na dekách aby sme sa opálili,chalani si prihrávali loptu keď zrazu sa nad nami objavil tieň.
„Nezašlo nejako slnko ?" spýtala sa Eleanor s lícom položeným na deke.
„Aj tebe sa zdá ?" otočila som sa na chrbát a pootvorila jedno oko.
„Harry,tieniš mi slnko. Choď ďalej." Harry bol naklonený nado mnou,vyškerený ako slniečko. 
„Vstávajte. Ideme si zaskákať." Lou čupel vedľa El a prstom jej začal štuchať do ruky. Dlho to nevydržala a dlaňou mu začala šmatrať po tváry.
„Láska ? Čo to vyvádzaš ?"
„Hľadám vypínač aby si bol ticho. Doteraz si sa len venoval lopte a teraz si až príliš akčný." 
 „Stačí,žiadne vyjednávanie. Sľub je sľub." Harry ma schopil a prehodil cez plece. Louis s Eleanor urobil to isté a Niall so Zaynom kráčali pred nami.
 „Už sa nemôžem dočkať,celú noc sa na to teším. To bude paráda." švitoril Niall. Ako sa môže tento chlapec tešiť na skok zo skaly. Veď to je samovražda nie nejaká radosť. Aj keď priznávam,že to môže byť vtipné. Zayn sa len blažene usmieval,pretože prehovoril ostatných chalanov,že skákať nebude.
„Tak a konečná." slušne ma ignoroval po celý čas,čo som jačala aby ma položil. Zložil na zem a chytil za ruku. Nohami som sa zaprela do zeme a odmietala ísť ďalej.
 „Hádam si nemyslíš,že ťa tam vynesiem. Nevidíš aké je to strmé ? Veď si dolámeme všetky kosti." 
 „Fájn. Ty pán všetkých gentlemanom." zahundrala som si popod nos aby to nepočul. Z posledných síl,som sa dopravila na vrch skaly. Keď som sa pozrela ďalej,tá výška mi spôsobila menší závrat. Výšok sa od malička nebojím,ale toto bolo príliš. Voda bola nádherne priezračná. Harryho som chytila okolo pásu ako kliešť a odmietala sa pustiť.
 „Tí ktorí dali sľub,idú prví." pohľady všetkých zúčastneních zázračne padli na mňa.
 „Ale sama neidem. Vyhoďte si to z hlavy." zdola som zazrela na Harryho,odkryla zúbky a nahodila prosebný výraz.
  „Áŕŕ,tak dobre. Tebe sa nedá odolať." výťazne som si podskočila a ešte raz sa otočila k ostatným.
 „Povedzte všetkým doma,že som ich mala strašne rada. Svoj šatník prenechávam babám,rozdeľte sa s ním." zazrela som na jedinú ženu v našej spoločnosti.
 „Nefilozofuj a skáč." postrčila ma El. Tá teda vie neskutočne povzbudiť. Harryho ruka uchopila tú moju,môj nenávistný pohľad na Nialla a Louisa nesmel chýbať. 
 „Na tri ?" Harry na mňa zazrel. V tváry mal taký šťastný výraz,nesmela som ho skaziť tím,že vycúvam pre svoju zbabelosť. Na jeho otázku som prikývla,prešla na úplný okraj skaly a zavrela oči.
 „Raz..." ostatné dve čísla som nepočula. Harry ma strhol,oči som konečne otvorila. Cítila som iba strmí pád a slová ktoré sa mi omieľali v hlave poletíme,poletíme,poletíme. Harrymu som ruku stisla ešte viac,zapišťala som a o pár sekúnd som zacítila príjemnú a teplú vodu. Kop nôžkami,rýchlo rýchlo. Kázala som sama sebe. Šikovne som sa dostala na hladinu a predýchavala zážitok. Srdce mi búšilo ostošesť,adrenalín stúpal a Harryho vysmiata hlava sa znova objavila pred tou mojou.
 „Bolo to až také hrozné ?" 
 „Nie,to nie. Ale kde si nechal dva a tri ?" 
 „Chcel som,aby to bolo čím skôr lebo ty si si to do trojky ešte trikrát rozmyslela." znechutene som naňho zazrela pretože mal pravdu.
 „Kto iný,by ťa mohol poznať lepšie než ja láska moja statočná." pocítila som jeho mokré pery na svojich. Krásny moment nám však prekazil Niall.
 „Skáčem kufóóór." s krikom a veľkým špliechancom dopadol do vody. Väčšina vody dopadla na nás ale čo viac by som si mohla priať. Perfektná dovolenka s skvelými kamarátmi a najlepším priateľom na svete.
 „Ideme my. Všetci nabok." zreval Louis,keď na rukách držal Eleanor.
 „Ak ma teraz pustíš,tak si zapíš do denníka aj do mozgu,že si u mňa skončil Tomlinson." jačala El na celé hrdlo.
 „Aj ja ťa ľúbim." pobozkal ju,prešiel pár krokov a už leteli s Eleanorinim krikom do vody. O pár sekúnd neskôr sa tiež dostali na hladinu a El sa dusila s vodou,ktorá sa jej dostala do hrdla.
 „Tommo,ty ma raz privedieš do hrobu. Asi by som ti niečo urobila,keby som ťa tak neľúbila." pokrútila hlavou a hlavu mu ponorila znova pod vodu.
 „Čakám vás na brehu." zakričal Zayn a už ho ani nebolo na skale vidieť. Preteky v podaní nás piatich nesmeli chýbať. Na moje udivenie vyhral Niall. S El sa nám z vody nejako nechcelo,preto sme v nej ešte zostali. Ošpliechavali sme sa,neskôr sa k nám pridal Zayn s Louisom,zatiaľ čo Niall poskakoval okolo palmy s Harrym a snažili sa palicou dostať k sebe kokos,ktorí na nej rástol.
„Žralóóók,ježišmária žralóóók." Zayn začal zjapať na celú pláž a utekal z vody čo mu sily stačili. Ja som nezaosávala a taktiež s Eleanor brala nohy na plecia. Kým sme my traja stáli na piesku,triasli sa od strachu a Zayn mal svoje ruky preložené na našich ramenách,Louis išiel do hlbšej vody.
„Louis,neopováž sa ísť ďalej. Ešte ťa niečo zožerie." kázala mu El.
„A čo ma má zožrať miláčik ? Mizerne napumpovaná nafukovačka ?" rukou siahol do vody a nad hlavu vystrčil nafukovačku v tvare žraloka. 
„Zayn,odkiaľ si nabral,že je tam žralok ?" zakričal naňho Harry.
„Videl som tú hornú plutvu,tak som prirodzene spanikáril. To snáď môžem." so smiechom,ktorí sa snažil ukryť zaľahol do tieňa. Eleanor s Louisom sa rozhodli zahrať si bedminton a Niall sa nechal zverbovať na rolu komentátora. Posadil sa vedľa mňa na deku,nasadil svoj podivný hlas a začal.
„Dovoľte mi predstaviť hráčov. Na pravej strane je naša milá Eleanor,pochádza z Menchestra a zatiaľ študuje. Jej oponentom je Louis,rodený drvič spoluhráčov,v tomto prípade to snáď také hrozné nebude." pre lepší efekt,si do ruky vzal palicu,ktorou lovil kokosy a pokračoval.
„A začíname,prvé podanie má v rukách El. Vyhadzuje košík do vzduchu a posiela ho na opačnú stranu,Louis sa lietajúceho objektu šikovne ujal a už letí preč z jeho poľa. Eleanor uteká oproti košíku a úspešne ho odhadzuje na druhú stranu. Louis beží čo mu sily stačia,snaží sa ako len môže dosiahnuť raketou pohľadom spaľovaný košík no nedokázal zachytiť strelu. Áááááŕ,zasiahla ho drtivá porážka."
„Niall čo to trepeš,je 1:0."
„Ticho,nepredal som ti slovo a hlavný komentátor som ja. Predávam slovo do štúdia spolukomentátorovi Cassie. ." nechápavo a s návalom smiechu som naňho zazerala a nedokázala zo seba dostať jediné slovo. Po tom,ako sa mi začali vlievať slzy do očí,som sa už nejako dokázala ukľudniť a začala mu odpovedať.
„Je to veľmi zaujímavý zápas,strany sú vyrovnané a nedokážem popísať,kto by mohol vyhrať."
„Ďakujem za vaše skromné popísanie situácie aj zo ženskej perspektívy. Ešte niečo ?" s okuliarmi na očiach mi znova priložil palicu neďaleko pier.
„Vraciam slovo Niallovi na ihrisko ?" 
„Ááá,sme nazad v centre diania. Znova sa vám prihovára Niall Horan,komentátor súboja na život a na smrť..." jeho vtipy som ďalej nedokázala počúvať. Nedostávala by som kyslík,ktorí tak nutne potrebujem k životu a udusila by som sa vlastným smiechom. Radšej som sa vybrala k Harrymu a Zaynovi,ktorí sa vyvaľovali v tieni. Automaticky som si ľahla vedľa Harryho,kde mala byť moja deka. Na moje počudovanie,nebola. Keďže som sa znova bola osviežiť v mori,bola som celá mokra a keď som sa rozvalila na zem,celá moja zadná časť tela bola od piesku.
„Harry ? Kde mám deku."
„Mám ju ja." spokojne odvetil a nedaroval mi ani jeden pohľad.
„Vráť mi ju." povedala som zatiaľ s kľudným tónom v hlase.
„Nie." rázne odpovedal. Zayn sa usmieval popod fúzy,a radšej sa odobral k hlavnému komentátorovi.
„Mal si si doniesť svoju." posunula som sa k nemu a snažila sa ho prevaliť aby sa posunula aspoň o pár centimetrov.
„Načo si budem nosiť ešte jednu deku,keď môžem byť na tej istej s mojou priateľkou. A namiesto mračenia sa usmej, láska." zaškeril sa a odhrnul mi z tváre vlasy,ktoré mi padali do očí.
„Lebo zaberáš celý jej priestor tak uhni." 
„Nie,ty sa posuň."presunúť ho bola neúspešná akcia,odkvacla som s hlavou na jeho bruchu a nešťastne som začala nariekať.
„Styles ! Neštvi ma." naštvane som do neho začala štuchať prstom.
„Nie." s nervami na prasknutie som si pozbierala veci,obliekla si voľnú zelenú košelu,obula sandále a vydala sa na cestu.
„Kam ideš miláčik ?" s prižmúrenými očami sa pozrel mojim smerom. Po jeho vete som zastala a čakal na mieste.
„Za Armandom." 
„On je odtiaľto 3 km." 
„A na druhej strane môžme vidieť začínajúci sa boj medzi mojim kolegom Harrym a jeho priateľkou Cassie. Tvoria pár nejaký ten mesiac a pravdu povediac,nežnejšia polovička tohto páru vyzerá namosúrenejšie než je norma namosúrenia." Niall sa otočil na päte a už pozoroval môj hnev so Zaynom po svojom boku s Louisovim klobúkom na hlave a ďalšou palicou v ruke. Keby som vtedy nedržala bobríka hnevu,začala by som sa smiať ale udržala som si kamennú tvár.
„No a čo. Niall,práve si premeškal Louisom bod." upozornila som ho na pokračujúci západ,odohrávajúci sa za jeho chrbtom.
„Ako myslíš láska." ležérne mi Harry odpovedal a ďalej sa hral s mobilom. Jeho odpoveď ma už vytočila. Jeho by nestačilo vyfackať,niekedy mám chuť ho nakopať do toho jeho krásneho pozadia.
„Ty ma ani nezastavíš ?" 
„Ak myslíš miláčik." znova pozeral do toho diabolského stroja a mňa slušne posielal do teplích krajín.
„IGNORANT." zakričala som po ňom a prešla pár metrov ďalej. Nie,nenechám ho,aby ma vytočil. Neurobím mu takú radosť,budem mu hrýzť nervy až mu bude zle. So zákerným úškrnom som sa vrátila nazad vyzliekla si  košeľu,vyzula sa s veľkú kabelu zložila vedľa Harryho kučeravej gebuľky.
 „Nenašla si zastávku ?" 
„Nie,utiekol mi autobus pán jasnovidec." vyplazila som mu jazyk,aj keď mi nevidel do tváre. Prešla som pár krokov ďalej a posadila sa k Zaynovi,komentujúcemu koniec bedmintónového zápasu.
„Zlato vyhráva Louis "Tommo" Tomlinson,Eleanor však nie je sklamaná. Prehrala iba o jeden bod a Tommo si ju určite udobrí nejakým pekným gestom. Všakže Tomlinson ?" precedil pomedzi zuby a zdôrazňoval mu,že by mal niečo urobiť.
„Láska,všakže sa nehneváš ?"
„Nie,neboj sa." milo ho pobozkala a znova sa rútili k nám na deky. Niall so Zaynom sa profesionálne rozlúčili s "divákmi" odovzdali slovo z centra diania do štúdia a keďže bol čas už v pokročilom štádiu,zbalili sme sa a vykročili do hotela. Harryho som veselo a šibalsky ignorovala,s Eleanor som rozoberala zajtrajší program-nakupovanie. Ako inak. Pred dvermi sme si popriali dobrú noc Harryho som nechala vojsť prvého a potom som vošla ja. Harry sa vyzliekol a s večným priateľom mobilom sa hodil na posteľ. Bez slova som si vybalila kableku,vzala čisté uteráky a medzi dvermi a kúpeľňou na mňa zavolal.
„Miláčik,ty sa na mňa hneváš ?" sama pre seba som sa zaškerila,silnejšie buchla dvermi a rýchlo sa osprchovala. Snáď to pochopil ako áno,hnevám sa. Ak nie,tak mu fakt nedochádza. Prezliekla som sa do pyžama,vlasy nechala voľne rozpustené a vyšla z kúpeľne. 
„Vieš o tom,že keď sa hneváš si na zožratie láska ?" vstal z postele a podišiel ku mne. Keď ma chcel objať,vyšmiklas som sa mu,čupla si a spod postele vytiahla jednu knihu,ktorú som nahradila dvoma uterákmi. Ešte stále tú posteľ nikto neopravil a mám silné tušenie,že kým sa tu budeme zdržiavať my,tak ju ani neopraví,pretože môj drahý priateľ sa nepostaví a nezájde na recepciu oznámiť im tento menší skrat. S obavami,že sa podo mnou znova prepadne som si na ňu ľahla,Harrymu sa otočila chrbtom a začala si čítať. Musím ho trochu provokovať.
„Vieš o tom ty aj ja,že takto trucovať dlho nevydžíš." chvíľka ticha bez mojej odpovede ho privádzala do rozpakov a ja som si to užívala.
„Čo keby som skočil z okna ? Nevadilo by ti to ?" nahol sa cez môj chrbát a hlavu mi strčil pred knižku. Bol cezo mňa preklonený ako dúha,škoda že na sebe nemal nohavice ako Skittles.
„Ale no ták,nehovor mi,že by ti nevadilo,keby zo mňa pod oknom ostal iba mastný fľak.
„Cassie,Cassie,Cassie,Cassie,Cassie...." začal ma štuchať do chrbta. Nedokázala som ten smiech už dusiť v sebe. Kútiky pier sa mi zodvihli a ja som sa k nemu už otočila.
„Keď ty si taký idiot." so smiechom a náznakom ronenia som odpovedala. „Človek sa chce s tebou porozprávať a ty stále čumíš do toho svojho telefóna."
„Písala mi mama. Pýtala sa ako sa máme." odul spodnú peru a vypol telefón.
„A to je také ťažké povedať pár slov,že sa venuješ mame ? Udusili by ťa za ne ?"
„Nie ale..tak sa už nehnevaj. Absenciu tvojich slov by som neprežil,Louis by do mňa začal zapárať a Niall so Zaynom by zase komentovali našu hádku ako nejaký zápas a to by už neprežila jeho ani Zaynova palica z pláže." rukou ukazoval na stenu,za ktorou mali oni izby.
„Niekedy by som ti niečo urobila,ale potom by som zistila,že som prišla o to najcennejšie v živote."
„Ale ty predsa vieš,ako ťa veľmi ľúbim." ááá znova. Milujem naše zmierovanie. Jeho sladučké pery pristáli na tích mojich a krásny pocit sa opakovane dostavil.
„Počula si to ?" odtiahol sa a chytil ma za ruku. Pokrútila som hlavou a nastavovala uši ako antény,aby som zachytila aj najmenší náznak hluku.
„Myslím,že niekto klopal. Poď so mnou." stiahol ma z postele a v nočnej košieľke s priateľom iba v pyžamovích nohaviciach sme prešli k dverám. Harry nesmelo odchýlil dvere,no mne sánka padla až k členkom z toho údivu.
„Vy ?"...