Live with Love 26.

Ladies  ! ♥

Tak sa mi pochváľte, ako to vyzerá u vás v škole :) 

Keď mám ja pravdu povedať dnes to bolo fakt drsné ;)  Všetci sa ponáhľali do školy aby mali tie najlepšie miesta ... Nakoniec to dopadlo tak, že sa každý s každým hádal, ale aspoň bola sranda kukať na nich ... Ja som si našla skvelé miesto keďže osm tam došla ako treti :P 

Ó, a ešte menší trapas ;) Musí byť ... súčasť môjho života :D

Ráno som išla s El na zastávku a na oblohe som videla žiarivú oranžovo-žltú guľu, ktorú by človek zjavne pomenoval slnko. A hlavne keď je ráno. Aj ja som síce človek, ale povedala som zopár nasledovných slov: ,,Aha, jaký mesiac !" El sa pučila smiechom celú cestu na zastávku :D A po odstupe času sa jej ani nečudujem ....

Ranné vstávanie mi vždy robilo problémy. Horko-ťažko som vyliezla z postele a presunula som sa do kúpeľne. Oči som nedokázala poriadne otvoriť a mala som pocit, že mi hlava spadne do umývadla. Po ranných rituáloch som sa obliekla a spolu s Cat sme vyrazili na raňajky a potom do školy. S obrovskou nechuťou som kráčala po školských chodbách a s ešte väčšou nechuťou som si sadala do lavice. Stále som myslela na to, čo ma dnes čaká. Najprv to bude test z matiky, ktorý má ťažšie otázky ako v milionárovi. Ako keby som ja toto potrebovala. V pohode mi stačí aj B. A potom je na rade pani Clarcová. Radšej by som sedela niekde v knižnici a tvárila by som sa, že poctivo čítam. A popritom by som si robila srandu z hlúposti v spoločnosti Cat. Ale opäť je tu tá krutá realita, ktorá občas dokáže príjemne prekvapiť.

,,Veľa šťastia na teste. Večer sa ti ozvem a mám ťa pozdravovať od chalanov, El a Danny.“ Zayn

Tak toto bolo od neho veľmi milé. Občas si o sebe začínam myslieť, že som bola riadne tupá keď som mu vtedy nedala šancu. Z tej sms-ky mi až stúpla hladina endorfínov a na tvári sa mi objavil úsmev. Už mi začína chýbať spoločnosť tých bláznivých ľudí. Som zvedavá, čo budem robiť až pôjdu na to turné do USA.

,,Dosť! Nesmiem myslieť na tieto veci.“ Musím sa sústrediť na to, že sú ešte tu a ja môžem byť s nimi. Aj keď nie často, ale tá možnosť tu ešte stále je.

Test z matiky bol ako výhra v lotérii. DISASTER! Veselá nálada, ktorá prišla s povzbudzujúcou sms-kou od Zayna odplávala kamsi do malíčka na ľavej nohe.

Po skončení školy mi Cat pomohla nájsť triedu profesorky Clarcovej a po tom utekala do knižnice. Povedala som jej aby Jessie vysvetlila, prečo dnes neprídem. Dúfam, že to bude len dnes.

Opatrne som zaklopala na dvere triedy a vošla som dnu.

,,Nech sa páči Stella. Poďte ďalej. Nájdite si miesto a skúste pouvažovať nad včerajškom.“ Povedala pokojným hlasom staršia profesorka v okuliaroch a ďalej sa venovala študovaniu nejakých papierov. Bez slova som si sadla do poslednej lavice pri okne v rohu triedy. Aspoňže tam bol skvelý výhľad na park. Okrem mňa v triede bolo ďalších asi 10 ľudí, ktorí sa venovali individuálnym činnostiam. Niektorý si robili úlohy, niektorý si čítali knihu alebo si pozerali časopisy. Iný zase pozerali na hodinky alebo svet ignorovali so slúchadlami v ušiach. Keďže sa mi najviac páčila táto možnosť, z tašky som si vytiahla slúchadlá a s hudbou v ušiach som pozorovala ľudí okolo seba. Ako vždy, Cat mala predsa len pravdu. Tu sa stačilo hodinu tváriť ako veľmi ľutuješ to, čo si spravila. Nakoniec sa ospravedlníš profesorke a si opäť voľná. Toto určite zvládnem. Čo už len na tom môže byť ťažké. Zapozerala som sa von oknom a v hlave mi znela jedna z mojich miliónov obľúbených piesní. (http://www.youtube.com/watch?v=eqeTu2ISJF8) Bez toho aby som si všímala okolie, som si ju začala podvedome spievať. Demi má podľa mňa úžasný hlas a tak som si spievala s citom ako vždy. Až keď som začula niečo, čo znelo ako potlesk, uvedomila som si, čo sa práve stalo. V sekunde som to vypla a vytiahla som si slúchadlá.

,,Wow!“

,,Páni.“

,,Výborne!“

,,Úúú!“  So sklonenou hlavou, tváriac sa že neexistujem, som počúvala mojich udivených spolužiakov. Hanbila som sa ako pes.

,,Úchvatné. Výborné. Očarujúce. Krásne. Neuveriteľné. Jednoducho dokonalé.“ S úsmevom veľkým ako Tichý oceán, sa ku mne blížila nebezpečne nadšená profesorka.

,,Prepáčte mi to. Len som sa nechala trocha uniesť. Sľubujem, že už budem ticho, len mi prosím nepovedzte, že musím prísť aj zajtra.“ Ospravedlnila som sa jej a prosila som ju aby som sa sem už nemusela vrátiť.

,,Ale vy musíte. Máte ohromný talent, ktorý treba vyžiť. Taký hlas ako máte vy, nemá na škole nikto.“

,,Ale veď ja neviem spievať. Teda možno áno, ale určite nie až tak úžasne.“ Snažila som sa z toho vykrútiť.

,,Ak by sme vás tu teraz všetci nepočuli, tak vám možno uveríme.“ Otočila sa k triede a hľadala oporu u ostatných študentov, ktorí ochotne prikývli hlavami.

,,Ak poviem, že toto dievča má nádherný hlas, kto so mnou bude súhlasiť?“ Asi všetci zdvihli ruky len ja som na to mala iný názor. Ako vždy.

,,Hlas ľudu rozhodol a preto je neprípustné aby prinajmenšom celý Londýn nevedel o vašom talente.“

,,C-celý Londýn?“ S hrôzou som sa opýtala.

,,Presne. Naša škola má dlhú tradíciu pri oslavách tohto mesta. Každý rok na Vianoce sa v meste pred palácom konajú oslavy. Vystupujú tam okrem známych umelcov aj vybrané stredné školy so svojim vlastným programom. Na tejto škole, ako ste už iste počuli, je najlepší dramatický krúžok, ktorý vediem ja osobne. Každoročne s mojimi študentmi nacvičím divadelnú hru, ktorá má pravdaže úspech práve na týchto oslavách. Ak by ste tam vystúpili, so svojim spevom, zaručilo by to obrovský úspech nie len tejto škole ale aj vám. Už sa niekoľko krát stalo, že z obyčajných študentov sa stali známy herci či speváci. A to vďaka ich talentu a známym manažérom, producentom a umelcom, ktorí sa postarali o ich talent. Možno to znie neuveriteľne, ale aj vy máte takúto šancu. Bolo by hlúpe nevyužiť ju. Nič tým predsa nemôžete stratiť.“ S prosebným výrazom na tvári dokončila svoj dlhý monológ, podľa mňa šialená profesorka. Tá ma hlavu ponorenú v oblakoch viac ako 15-ročná pubertiačka.

,,Pani profesorka. Je od vás milé, že sa mi snažíte pomôcť, ale ja...“ Tak toto sa mi stane zakaždým keď sa chcem brániť. Ľudia ma jednoducho zrušia.

,,Pšššt! Dosť!“ Profesorka zavrela oči a na chvíľu to vyzeralo, že premýšľa.

,,Poviem to takto. Budete chodiť za mnou do divadla na skúšky. Bude to náhrada za trest, ktorý ste si vyslúžili u riaditeľa.“ Prísne povedala profesorka. Táto škola je vážne malá. Určite o mne vedia aj to, že cez týždeň nechodím na večeru.

,,A nechcem počuť žiadne ale.“ Pohrozila mi prstom a odišla späť na svoje miesto. Celý ten zvyšný čas som presedela bez pohnutia s hlavou nalepenou na lavici.

,,Už nikdy ma nenechaj ísť do tej knižnice samú.“ Otrávene povedala Cat, keď sa vyvalila na gauč.

,,Radšej si na tú samotu pri čítaní začni zvykať. Ja už mám namiesto knižnice niečo iné. Povedala by som, že je to náhradný ,,trest.“ Rukami som naznačila úvodzovky a na stoličke som sa otočila ku Cat.

,,Ako to myslíš?“ Vyplašene na mňa pozerala.

,,Poviem ti to čo najstručnejšie. Vieš o tých školských vystúpeniach, ktoré sa konajú na Vianoce v meste?“

,,Áno. A čo s nimi?“ Pomaly prikyvovala hlavou.

,,Clarcova ma počula spievať a chce aby som tam vystúpila.“

,,To je úžasné Stella. Máš nádherný hlas a ja som ti to hovorila. Možno sa z teba stane ozajstná speváčka.“ Hovorila Cat s veľkou radosťou.

,,Reaguješ presne ako tá profesorka.“

,,Čo je? Ty sa netešíš?“ Prišla ku mne, keď som sa otočila späť ku knihám.

,,Ok, priznávam, že máte všetci pravdu. Viem spievať a spev milujem. Pre mňa je to najlepší spôsob na vyjadrenie citov a nálad. Ja len neviem, či toto je presne to, čo chcem. Ale čo ak tam zaspievam a niekto z tých úspešných ľudí si ma naozaj všimne? Čo budem potom robiť? Čo ak ich ponuku prijmem alebo neprijme a neskôr to oľutujem? Alebo si ma nevšimne nikto a ja budem sklamaná.“ Zúfalo som pozeral na Cat, akoby sa toto všetko malo stať už zajtra.

,,Zlatko, s tým si teraz nemusíš lámať hlavu. Na to je ešte čas. Podľa mňa si ťa určite niekto všimne a dovtedy si určite dobre premyslíš, čo vlastne chceš. Len tomu musíš dať čas. A som si istá, že tvoje rozhodnutie bude správne a určite ho neoľutuješ. Ver mi.“ Cat sa na mňa usmiala a objala ma. S ozajstnými priateľmi je život oveľa ľahší.

,,Ďakujem za radu.“

,,Aj na budúce. Som tu pre teba.“

,,Idem na chvíľu von.“ Po chvíli som povedala a už som za sebou zatvárala dvere.

Rozhodovanie je vážne sviňa. Už som začínala pomaly premýšľať čo by sa stalo ak by som nejakú tú ponuku prijala alebo odmietla, alebo čo by bolo, ak by žiadna neprišla. No bolo to až príliš zložité, tak som dala na radu od Cat. Dám tomu čas. Veď to nikam neponáhľa. Nemusím sa rozhodnúť hneď teraz. Snažila som sa vypustiť z hlavy tie mučivé myšlienky a radšej som zhlboka dýchala ten chladný vzduch. Vonku už bola skoro tma a zima mi prechádzala aj pod oblečenie. Sedela som sama na lavičke  v parku. Bola to presne tá lavička, pri ktorej som povedala Zaynovi nie. Odmietla som toho najlepšieho chlapca akého som kedy stretla. Ako jediný chlapec ma dokáže vypočuť, rozosmiať, pochopiť a nahovoriť na veci, ktoré by som asi v živote neurobila. Je to naozaj skvelý človek a aj keď som ho odmietla, vidím ako sa stále snaží získať si ma. Je ku mne milý, pozorný, starostlivý, citlivý a ja už aj pomaly ľutujem svoje rozhodnutie. Mám ho veľmi rada, no určite si nemyslím, že by bol najlepší nápad ísť za ním a povedať mu: ,,Hej, Zayn! Pamätáš sa ako si sa ma minule pýtal, či by som s tebou nechcela chodiť? Vtedy som síce nechcela, ale teraz by som ti chcela dať šancu.“ To by som mu nikdy nespravila. Dal mi čas aby som ho mohla lepšie spoznať a teraz je rad na mne. Som až príliš veľká padavka na to, aby som sa mu priznala s tým, čo teraz cítim. Jednoducho mám strach. Ak je naozaj až taký vytrvalý, tak ho nechám nech pokračuje v tom čo začal. Možno to bude pre neho skúška. Ak vydrží až do konca, vtedy uvidím, či mal o mňa ozajstný záujem aj predtým. Ale ak si nájde iné dievča, nebudem mu brániť. Nechcem aby to vyzeralo, že ho iba využívam a trápim. Ale to čo sa bude ďalej diať, mi dá istotu, akým človekom je Zayn Malik v skutočnosti.