Za prvé, zdravím :)
Za druhé, chcem vám povedať, že časti budem pridávať v dlhších prestávkach pretože som zistila, že napísať jednu časť mi v poslednej dobe trvá podstatne dlhšiu dobu než niekedy pred tým. Budem sa ich snažiť písať dlhšie takže dúfam, že ma chápete.
Na koniec len asi to, že pevne dúfam, že sa Vám časť bude páčiť a že mi znovu zanecháte odozvu z ktorých sa strááášne teším :)
Byeee xxxx
“Ste už hotoví ?“ svoju obohranú otázku Louis položil už
tisíci ráz, keď som sa pomaly ale isto zošmykovala po zárubni pri dverách až
k zemi. Kým si Danielle s Eleanor prehľadali kabelky so všetkým
potrebným, ja som si dvakrát vymenila mikinu pretože ma tá predošlá už omrzela.
Chalani stihli predebatovať už celé mesto s akciami, na ktorých by sme sa
mohli zastaviť. AJ tak som sa nedozvedela, čo vybrali. Harry sa pre istotu už
dva hodiny neobjavil. Nie žeby ma to nejako extra znepokojovalo, ale všimla som
si, ako sa naňho ostatní už niekoľkokrát vypytovali a telefonovali mu.
“Už by sme sa aj mohli vybrať von z bytu, nie ? Ak sa
takýmto tempom budeme posúvať von, o desiatej skončíme akurát tak pred
výťahom.“ popohnal ich Zayn.
“Jeden, dva, tri...“ počítal zaradom Louis ako učiteľka
v škôlke, keď každému ťapol dlaňou po hlave a mierne posunul dopredu.
Nebyť Liama, zachytia ma drevené dvere, na ktorých by sa vynímal jedine tak
odtlačok mojej maskary na očiach.
“Osem, sedemdesiattri, štyridsaťšesť...“ bľabotal Niall.
Louis sa podráždene nadíval na jeho šiltovku a stiahol mu ju k očiam.
Zayn sa potichu zachichotal spolu s Danielle, kým ho Louis nespálil
pohľadom a neposunul medzi započítaných členov.
“Nerušte najstaršieho pri tak dôležitej činnosti.“ Danielle
na Louisa pozrela pokriveným okom s čiernou linkou obtiahnutou naokolo pri
poznámke „najstarší“ a skoro vykašľala predchádzajúcu celozrnnú tyčinku,
ktorú zhltla ako dúšok čaju. A teraz, kto tu je ako miešačka ?
Spoločne sme sa zviezli do haly, odkiaľ sme sa vybrali
k autám. Ženské pokolenie našej malej výpravy ešte stále nebolo oboznámené
s nasledujúcim programom, o ktorý sa to mužské pokolenie malo
postarať. Louis nás znovu porozdeľoval ako veliteľ tohto oddielu a sánka
mi začala ku kolenám padať až vtedy, keď sme autami spomaľovali pri kolotočoch.
Tak týmto si ma nezískali. Šikovne sme povyskakovali von a ostatní sa
nevedeli dočkať, kedy sa vrútia na prvý kolotoč. Všade okolo sa rozliehal
detský krik, veselí ľudia v našom veku si užívali zábavu a jedine ja
som sa cítila ako nevydarený experiment, ktorý nejaký vedec nevedel kam
zaradiť, tak ho nechal len tak prežívať. Každý sa radoval, pišťal a tešil,
jedine ja som gúľala očami a s poskladaným obočím sledovala tie
výšky, do ktorých sa dostávali ľudia pripútaní k sedadlám. Okolo vládla krásna atmosféra. Plno svetiel, dobrá nálada a tma ktorá sa začínala predierať na oblohu a ktorá by skryla moju nie veľmi nadšenú náladu.
“To je úžasné, konečne niečo pre mňa. Kolotoče sa proste nedajú
nemilovať.“ Nadšene mi Dan zašvitorila do ucha a kŕčovito zovierala moje
predlaktie vo svojich dlaniach. Nebiť Nialla, už dávno stojím pri nich
s provizórnou sadrou na ruke. Na jej pripomienku o kolotočoch som len
predstieravo zaplesala a zakvičala si spolu s ňou. No nedoprajte jej
radosť, keď jej oči pripomínali dva tancujúce fakle, ktoré spaľovali môj
žalúdok a spomienky na detské časy s kolotočmi na popol.
“Beth, koľko jázd chceš ?“ Liam sa zvrtol na päte
a obrátil sa ku mne, keď stál pri kase.
„Ani jednu, vďaka.“ Pousmiala som sa. Moja odpoveď znamenala
koniec!
„Ako to, že ty nejdeš na kolotoč ? Zbláznila si sa ?“ roztrešťal
sa Louis spolu s El, ktorá horko ťažko za sebou ťahala nohy
a pribehla ku mne.
„Snažím sa zachovať si dobrú povesť a nevracať na
verejnosti. Darí sa mi to, tak mi to, prosím vás, nepokazte.“
„Ja ťa presvedčím ....Chceš dlhšiu verziu, alebo tú kratšiu
?“ nadvihnuté obočie u Louisa naznačovalo len jednu vec. Nezmyselné a
nepochopiteľné teórie s nevyspytateľným zvratom v strede
a absolútne nezachytenou pointou na konci!
„Ktorú chceš, ja nepristúpim ani na jednu.“ Vycerila som
zuby a zotrvávala v pozícii „vešiak“, do ktorej ma posadila jeho
priateľka spolu s ostatnými. To, že si ku mne všetci poskladali topánky,
kabelky a ostatné príslušenstvo som brala ako dôveru, no z časti som
si pripadala ako skriňa, ktorú vlastník prepožičal svojim priateľom. Zvlášť
divné boli tie pohľady, keď sa okolo vás váľa šesť párov topánok, tri kabelky zavesené na pleci a jedna
šiltovka neidentifikovateľnej značky zaparkovaná na hlave. Akoby si tie topánky
nemohli nechať na nohách.
„Drahá Beth, nedávne štatistiky dokazujú, že ľudia už od nie
tak pradávnych čias radi trávili svoj čas v prítomností ľudí, ktorých
kočovný život a rôzne prostredie veľmi...“
“Louis, mlč a padaj na kolotoč!“ prerušila som jeho
monológ z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že chalani, Dan a El naňho
netrpezlivo čakali v rade a dupkali z jednej nohy na druhú od
nedočkavosti. Druhý bol ten, že po slove „veľmi“ mu zostávali už asi iba tri
slová a po nich by sa zasekol bez akejkoľvek šance na ďalšie argumenty.
Zastavila som strápnenie jeho mozgových pochodov a urýchlila adrenalín
vlievajúci sa do ich tiel.
Kým si moja spoločnosť vyziapávala hlasivky na stroji skazy
ich sebakontroly žalúdkov, ja som spokojne sedela v tráve vedľa stánku
s pukacami. Niekoľko ľudí sa predo mnou zastavilo, poprezeralo si ma
a odišlo. Nevšímala som si ich a naďalej prezváňala Mattovi.
“Klesli sme až na samé dno spoločnosti, Beth.“ arogantný
hlas a uštipačným tónom by som spoznala aj na kilometre ďaleko. Presne som
vedela, na čo naráža. Asi ťažko by ste našli nejaké dievča ako ja sedieť
s niekoľkými značkovými kusmi oblečenia len tak na zemi. Hlavu som nechala
sklonenú, aj tak som nedúfala, že odíde a nechá ma na pokoji.
“Tým, že si nenadvihla hlavu nič nevyvraciaš. Ja ťa z chládku
aj tak nedostanem.“ Čupol si ku mne. Jeho
hnedé semišové topánky so zipsom som mala chuť nejako potiahnúť aby sa šmykol.
Po tom, čo som nadvihla oči sa mi naskytol pohľad na tvar, ktorú
obaľovali jemné kučery. Jamky sa mu čoraz viac rysovali v lícach
a na tvár sa mu vrátil nenásytne škodoradostný úsmev, ktorý sa mu pred
niekoľkými hodinami zbalil a utiekol do hája spolu s narážkami
a nápadmi uraziť ma.
“Koľko si toho musel vypiť, drahý, aby si sa zmohol na tento
monológ ?“ zvlnila som pery do úsmevu, ktorý ho vždy tak nádherne vytáča
a mne prináša potešenie z jeho nevinného hnevu.
“Tvoje zvyky ti prenechám, ja mám vlastné.“ Nevinne zamával
mihalnicami, keď si nohy prekrížil pred seba a posadil sa oproti mne. Neznášam,
keď vedieme rozhovor ako dvaja diplomati, ktorí sa v súkromí nenávidia na
smrť a na verejnosti sa správajú ako najlepší kamaráti. My dvaja aspoň
našu nenávisť skrývať nemusíme. Nedalo mi nezachytiť pohľad dievčaťa
v mojom veku v stánku vedľa nás, ako nechalo utiecť svoje oči
k Harrymu. Všimla som si aj to, že ju videl, no svoju sústredenosť venoval
mne a o ňu nezavadil ani jedným zo svojich zmyslov.
“Ja som nešla na kolotoč, aby som nevracala na verejnosti
a ten hore predo mňa posadí rovno teba.“ Zvesila som hlavu na bok
a vopchala si telefón znovu nazad do vrecka na nohaviciach.
“Vždy nedostaneš to čo chceš. O tom som sa presvedčil
už aj dnes, na vlastnej koži. Dole na parkovisku, keď som sa vrátil domov
a keď si sedela v aute toho chalana.“ Svoj tmavý pohľad uprel na mňa.
Mala som divný pocit, že mi niečo naznačuje. Nemám rada keď hovorí v hádankách.
“Nemám pravdu ? Nezašli ste si na nejaké opustené miesto,
kde ste boli len sami dvaja ?“ prilial olej do ohňa a zarýval do citlivého
miesta, ktoré som mala už pred tým nejako zabarikádovať a opevniť. Ani sa
nepokúšal svoje vyzvedanie nejako zakryť, pálil rovno do terča bez akýchkoľvek
okolkov a hanbi za to, že by sa mi nemuselo páčiť odpovedať mu.
“Čo tak si strážiť svoju priateľku ? Zdá sa, že nemá
problémy len s tebou ale aj s niekým iným, kto sa nachádza
v tvojej tesnej blízkosti, Harry. Daj si na to pozor.“ Pousmiala som sa a opakovala
to isté, čo robil on. Neskrýval svoj, na prvý pohľad, ľahostajný no na druhej
strane zámerne nebojácny úškrn, ktorý mi mal dať zrejme najavo, že sa nebojí
pýtať sa priamo na to, čo chcel vedieť alebo zistiť.
“O ňu sa ti neboj moja pekná, tá je už dávno za vodou
a za všetkým, čo sa v poslednej dobe udialo.“
“Mám to chápať tak, že ju osvietilo a dala ti kopačky
?“ snažila som sa ukončiť našu diskusiu keď som uvidela Liama sa jemne motať
smerom z brány od kabín.
“Na takéto detaily si príliš malá, nechaj ma riešiť si svoje
problémy samého. Ale v tejto debate budeme pokračovať už čoskoro,
nestrachuj sa.“ Uistil ma. Nečakala som, že mi ponúkne svoju ruku aby mi
pomohol vstať. Pohŕdla som ňou, postavila som sa sama a jeho to iba
pobavilo, pretože som začula a videla jeho smiech keď sa mu zatriasli
kučery. Zips na mikine si vytiahol vyššie a na hlavu si nasadil kapucňu.
Ruky zložil do vreciek a sem tam sa na mňa pozrel. Síce som nebola
k nemu otočená, ale videla som to.
“Kedy si sem prišiel ? Vôbec som ťa nevidel.“ Zvolal Louis
krokom spoločensky dobre naladenej osoby vracajúcej sa z oslavy narodenia
prvorodeného syna.
“Ja sa vôbec čudujem, že ty niečo vidíš, Louis.“ Odpovedal
mu s posmechom v hlase. Ani ja som nedokázala skryť to pobavenie, keď
sa všetci motali z jednej strany na druhú.
“Ja si idem dať cukrovú vatu.“ Prehlásil Niall.
“A nebude ti zle ?“ opýtala som sa.
“Mňa sa boja aj baktérie, nie to nejaká vata.“ Hrdo
skonštatoval. Rozutekala som sa za ním, nedokázala som ďalej nečinne postávať
pri Harrym a sledovať, ako sa potmehúsky usmieva a debatuje
s každým naokolo bez akéhokoľvek poznačenia z toho, že sa pohádal s
priateľkou.
“Hej, my už ideme k strelnici. Príďte za nami.“
Zakričal nám Louis. Na znak súhlasu som mávla rukou a obďaleč čakala
Nialla s jeho cukrovou vatou v ruke, kým sa on odfotil s jedným
dievčatkom a tým pár ďalším dal autogram. Potajomky som si z nej
brala malé chumáčiky až kým ma nezazrel s plnými ústami ako si olizujem
lepkavé prsty.
“Môžeš mi niečo vysvetliť ?“ načal skromnú debatu obkľukou.
Bol taký zlatý. Špinavý okolo celých úst, so šiltovkou na hlave a úsmevom
roztomilejším než malo malé dieťa.
“Tak skús.“ Mykla som plecom.
“Máš niečo proti Harrymu ?“ tvár obrátil k mojej
a celé moje ja skamenelo. Ruky som stále pevne zovierala vo vreckách
mikiny a v bruchu sa mi začalo mierne tsunami.
“Odkedy som sem prišla mal niečo on proti mne. Neverím, že
ho vytočilo len to, keď ma Louis nechal spať uňho v izbe. Keby sa
nesprával tak arogantne a povýšenecky, nedialo by sa nič.“ Stručne som
blondiakovi vysvetlila svoju úvahu.
“To nie je tým. V tom je niečo iné. Pretože dobre viem,
že ani on sa k tebe tak nespráva len kvôli tej izbe a posteli.“
Šibalsky nadvihol jeden kútik pier a do úst si vopchal Ďalší chumáč
ružovej vaty. Svoj pohľadom som sústredene upierala naňho, niečo mi nesedelo.
“Niall, že ty vieš niečo čo ja neviem a nejako sa mi
niečo snažíš naznačiť. Že je to tak ?“
“Neviem o čom to hovoríš.“ Pregúľal očami.
“No ták, vyklop to, Horan. Povedz mi to.“ Poskakovala som
okolo neho. Nezaberalo nič, keď sa ten Ír raz zatne, nevypáčim to z neho.
“Fletcherová, nič ti nepoviem. Zavri ústa a jedz.“ Zastavil
predo mnou a posunul mi pred nos napoly zjedenú paličku s vatou.
Pohľadom som prešla jednu stranu môjho zreteľného poľa, neskôr druhú
a jediné čo sa mi podarilo zachytiť bol Harry, ktorý ma pozoroval. Čo to
má dopekla znamenať ? Som tu jediné dievča alebo mám na zadku prilepené žuvačky
? Nejaký fľak na nohaviciach alebo rozviazané šnúrky na topánkach ? Nechcem aby
sa na mňa takto pozeral ! Jeho tmavý pohľad ma znervózňoval
a znepokojoval. Chvela som sa. Pre upokojenie svojich zmyslov som mu vyplazila
jazyk. Keď si uvedomil, že som si ho všimla a prejavila mu svoje gesto,
lahodne sa uškrnul a začal niečo hovoriť Louisovi.
“Koncentruj sa Payne, zvládneš to.“ Zayn nabudzoval Liama
ako pred zápasom. Lenže jediné načo sa chystal bolo to, že Danielle vystrelí
niečo zo strelnice. Pojedajúc ružovú lepkavú hmotu som sa presunula
k dievčatám a zvedavo očakávala, ktorá vec schytá Liamov výstrel.
“Nemôžem sa na to pozerať.“ Skríkla Eleanor a zakryla
si oči dlaňami. Nechápala som, prečo to urobila. Doplo mi to až vtedy, keď som
uvidela Tomlinsona rozháňať sa na všetky strany s tou pištoľou, ktorú
dostal od chlapca zo strelnice. Každý sa uhýbal v tom smere, kde sa on
momentálne rozohnal. Zrejme znázorňoval Terminátora. Zayn mu to žral, Harry sa
sústredene pozeral na plyšákov poukladaných na poličkách. Niall pre zmenu
debatoval s chlapcom z obsluhy a Liam hrdinsky predýchaval svoj
hrdinský výkon, za ktorý si Danielle vyslúžila sloníka s dierou
v uchu od toho, keď ho Liam trafil. Veselo sa mu hodila okolo krku a zakopala
nohami. O môj zovňajšok sa zaujato zaujímala El, keď ma navlhčenou
utierkou utierala okolo celých úst a hodnotila, že všetká ta lepiaca vata
je z mojej tváre preč.
“A znovu krásna.“ Skonštatovala a prstami prešla
a upravila niekoľko prameňov vlasov, ktoré mi padali okolo tváre.
"Vďaka" usmiala som sa a znovu si rozstrapatila vlasy, ktoré mi tak precízne upravila. S naštvaným výrazom nadvihla obočie a odbehla k Louisovi, ktorí konečne zo svojich rúk pustil tú zbraň a podal ju Harrymu. Prešla som k skupinke ľudí s ktorej som sem prišla a začlenila sa do situácie. Ako vždy sa hádali o tom, na ktorí kolotoč ísť skôr. ja som takéto problémy neriešila. Riešila som to, ako sa ovládnuť a nevyštartovať po Harrym. Mohla by som viesť kurzy o sebakontrole.