Časť by bola skôr ale nebola som doma, takže je to tu až teraz.
Pekné čítanie a prajem príjemný zvyšok týždňa :) xx
Harry
1:21 poobede
Posilňovňa bola priestranná, úprimne až nad moje očakávania.
Niekoľko ľudí v mojom či mladšom veku si spokojne pracovalo na kondícií
a ja som netrpezlivo očakával dámu v stredných rokoch, kedy príde,
zastaví sa predo mnou a vypočuje si moju prosbu. Po malom osviežení
v podobe nie príliš čerstvej pomarančovej šťavy som obrátil svoj pohľad na
rad stacionárnych bicyklov, kde na predposlednom šliapal ako o život
chlapík, kvôli ktorému som sa do tohto zavšivaveného mesta vrátil.
Pravdu povediac, bol jediný človek, kvôli ktorému som sa vrátil. Dievča hanblivé
a ,pre môj mozog zvyknutý na dievčatá s pekne vyzerajúcou tvárou no
nulovou inteligenciou, prešibané ma predsa len presvedčilo, aby som svoju prácu
neopustil tak rýchlo ako som sa k nej dostal.
„To ovocie si odšťavoval vlastnoručne, že si tam bol tak
dlho?“ udychčane sa ma Louis opýtal pri tom, čo svoje dlane opieral
o držadlá.
„V meste som nebol riadne dlho, musím si predsa poobzerať čo
sa tu zmenilo,“ svojsky som sa ohradil, položil nohy na pedále a zľahka
zabral. Nechcel som budúcu obeť chomúta znovu znervózňovať rečami slobodného
chalana, preto som zaradil neutrál.
„Ako sa má Emma ?“
„Nervózne. Dnes ideme prejednávať výzdobu miestnosti na
oslavu spolu so svokrou, mamou a švagrinou,“ jeho prevrátenie oči mi presne
dalo najavo, ako veľmi sa mu do toho chce hrnúť.
„Prepáč, zopakuješ mi
ten zaujímavú moment tvojej predchádzajúcej vety?“ uškrnul som sa, začal
prepínať pesničky na iPode.
„Svokra? Je rozvedená,“ zamračil sa a ohrnul nosom.
Nebrať ohľad na to, že je to jeden z mojich najlepších priateľov už od škôlky,
jedným šmahom mojej dlhej nohy už leží na zemi s odtlačkom podrážky na
pravom stehne. Akoby ma nepoznal.
„Švagrina. Nikdy si mi nepovedal, že má Emma sestru.“
„Pretože má 18 a ty by si ju len a len skazil. Je
to skvelé dievča.“
„Aj ja som skvelý. Navyše má 18, hľadám niečo vyspelejšie,“
vysvetlil som.
„Predbehol si ju o štyri roky, tiež nemáš čo vyskakovať.
Iba ťa varujem, ako môj svedok dáš ruky preč!“ pochybovačne sa uškrnul a zastavil svoje strohé
nohy na jednom mieste. Niekoľko kvapiek potu mu stekalo po čele a vynárali
sa spoza vlasov, ktoré mu lenivo padali od zátylku až do tváre. Dokonalo poznal
môj pohľad, keď niečo plánujem a nezaváhal ani tento krát.
„Niečo tu je, si príliš dobré naladené. Čo je zač?“ hodil do
mňa svoj uterák, podotýkam páchnuci a moja grimasa znechutenia mu
poslúžila ako skvelý dôvod k smiechu. Rýchlo som ho zo seba striasol
a iPod zasunul do vrecka na šortkách.
„Povedzme, že je to taký môj malý projekt,“ nadvihol som
kútik svojich pier a narovnal chrbát tak, aby som mohol spokojne začať
s bicyklovaním.
„Fajn, povieš mi o tom tvojom projekte inokedy. Ja idem,
nešetri sa a šliap,“ rukou zovretou v päsť mi buchol do ramena
o pár minút mi mával cez presklenú stenu z opačnej strany ulice.
Kým sa moje nohy
venovali precíznemu šliapaniu, mne lietali hlavou tisícky vecí. Hlavne ma však
zaujímalo, čo môže drahá Katherine teraz robiť. Mávnutím prsta skladá
chlapov do kolien? Alebo si nevinne sedí za volantom auta a rúti sa mestom
s mysľou voľnou ako vták letiaci všade, kam sa mu zapáči? Pri každom
pohybe nohou som cítil, ako sa podlhovastý telefón vo vrecku prevaľuje
z jednej strany na druhú a neskôr znovu nazad. Už od malička som
nenávidel pocit zvedavosti, ktorý má zvádzal na koľaj, po ktorej som rozhodne
ísť nechcel. Vykašľať sa na celú moju hrdosť bolo v tom momente najlepšou
alternatívou a čo nevidieť som počul tón spôsobujúci nedočkavosť
v mojom celom tele.
„Ahoj Layla, ako sa dnes máš ?“ tvár sa mi zaliala úškrnom,
dodal mi chýbajúci pocit istoty a spokojnosti, ktorý vyprchal počas
dnešného zvyšku noci.
Noe
14:30
„Čo to melieš? Máš úžasnú miestnosť, jedlo z ktorého ti
je v skutočnosti zle, ale Louisovi chutí tak si ho nezmenila. Šaty sú už
trikrát prerobené lebo na každú skúšku prídeš o dva kila ľahšia a máš
taktiež kostol, v ktorom sa brali aj naši. Plus dva ďalšie družičky,
ktoré síce budú opité už pred polnocou, ale o to väčšia zábava to bude. Zabudla som niečo?“ svoj monológ som
v sebe dusila odkedy sme prišli do miestnosti plnej stolov
a stoličiek.
„Nie, nezabudla. Si hrozná čo sa týka podporovania, ale
vďaka,“ ohrnula nosom a svoje ruky natiahla k môjmu krku, aby ma objala.
Miestnosť bola v nepravidelnom tvare, vždy sa našiel
nejaký výklenok, ktorý jej dodával svojský vzhľad. Po celej dĺžke miestnosti sa
tiahli majestátne francúzske okná, ktoré prepúšťali hromadu svetla a na
vrchu ich obopínali nariasené šifónové látky, ktoré držali závesy padajúce až
k podlahe. Pompézny vzhľad tomu dodávalo taktiež niekoľko zrkadiel
zavesených na stenách a veľký kozub, ktorý sa rozprestieral v rohu
miestnosti spolu s troma svietnikmi a veľkými drevenými hodinami
zavesenými nad ním. Večer sa celá miestnosť presvetlila troma sklenenými
lustrami s niekoľkými desiatkami žiaroviek. Skvelú atmosféru doplní moja
sestra s nadýchaných šatách spolu s Louisom a jeho zábavným
úsmevom.
„Zlatíčko, nemáš sa čoho báť. Noe má pravdu, sme
v predstihu. A konečne prišiel aj Louis,“ nadšenie mojej mami pre
svojho nového zaťa neutíchalo. V živote by som si nebola predstavila práve
ju, prísnu ženu, ako víta nejakého chlapa, ktorý si o niekoľko dní vezme
jej dcéru za ženu. Prišlo mi to ako absolútny nezvyk. Louis ju slušne pozdravil
a daroval dva bozky na tvár z každej strany. Svoje kroky obrátil
k mojej sestre, zrútenej prakticky z ničoho, ale už niekoľko týždňom
sa snažím pochopiť ženy trpiace predsvadobným syndrómom. Za ním sa do sály
vošla jeho mama, celá veselá a milá ako vždy. Zamierila si to k svojej
budúcej neveste a z rituálu privítania nesmela vynechať ani mňa.
„Konečne som našla vzorkovník. Moja asistentka má v krabiciach
nehorázny neporiadok,“ dvojkrídlové dvere do miestnosti roztvorila žena
v kostýme púdrovej farby a precízne vypnutými vlasmi dohora, ktorá
tento priestor spolu so záhradu a terasou vlastnila. Ako správna podnikateľka
nesmie strácať úsmev z tváre, preto ho rozdávala aj vtedy, keď to príliš
potrebné nebolo. Taktiež sa starala o výzdobu a všetko potrebné, čo
si nastávajúci mladomanželia nezvládli vziať na plecia.
„Noe, môžem ťa na chvíľu odtrhnúť od tých papierov?“
Louisove vlasy zašumela vedľa môjho ucha a úprimne som si vydýchla,
pretože usporiadať našu početnú rodinu tak, aby sa teta z mesta na juhu
a teta z mesta na východe dokázali porozprávať aj bez toho, než by
pri nakláňaní sa cez stôl nerozbili dve-tri fľaše je prakticky nemožné.
„Nemôžeš, musíš,“ usmiala som sa.
„To som rád. Mám otázku, hovorila ti už niečo Emma
o mojom svedkovi?“
„Spomenula mi, že sa vrátil do mesta iba pred mesiacom.
Mohol by si mi o ňom niečo povedať, keď s ním mám stráviť celý váš veľký
deň?“ uškrnula som sa. Bradu som si podoprela o dosku na ktorej boli
pripnuté papiere so zasadacím poriadkom a kútikom oka zazrela mamu ako
rozhadzuje rukami pred pódiom a horlivo niečo vysvetľuje mojej sestre.
„Je to fajn chalan. Ale chcem ťa poprosiť o to, aby si
si naňho dávala pozor. Má veľmi rád žeby, obzvlášť pekné a nechcem, aby sa
niečo stalo,“ dokončil. Telom mi prešla jemná triaška.
„Louis, je to od teba veľmi milé, ale celý čas budem tu
a uvidíš ma. Hádam nie je žiadny šialenec. Ináč by si si ho asi nepozval
za svedka na vlastnú svadbu, alebo sa mýlim?“ jeho tvár opustili tvrdé črty.
Vystriedali ich vrásky pod očami a roztiahnuté pery do mierneho úsmevu.
„To nie, máš pravdu. Ak by som ťa nevaroval, nemohol by som
ti dať za vinu, ak by sa niečo zvrhlo,“ nemám rada ak mi niekto prstami
strapatí vlasy. Pri Louisovi, ako mojom nastávajúcom švagrovi, sa to ešte viac
stupňuje. Zmocnil sa ma pocit pobavenia, ako sa mňa stará. Veď má štyri sestry,
to mu nestačí ? Potrebuje ešte piatu? Každopádne mi vylepšil náladu. Aký chlap
starý rovnako ako Louis by chcel mať niečo s osemnásťročným dievčaťom,
ktoré sotva pozná ? Tak dobre, zopár by sa ich našlo.
„Sklapni a kráčaj,“ vyplazený jazyk jej jasne povedal,
že nemám chuť sa s ňou hádať. Vrčanie a prevrátené oči mi priviedli
do žalúdka skvelý pocit, že dnes nebudem na tribúne sedieť sama ako prst. Pred
hlavnou bránou boli straší študenti, ktorý dostávali pokyny k telocviku
a ja som sa pri nich nechcela zdržiavať. Preto som si našla malú škáru
v plote, cez ktorú sa v bezpečí a bez nejakých úhlavných svedkov
dostanem na ihrisko.
„Tú dieru by sme mali nahlásiť školníkovi,“ jej nalakovaný
prst sa zastavil tesne pred dierou. Potiahla som ju za celú ruku k sebe
a tak jej pomohla preliezť bez tých zbytočných rečí. Vyliezli sme spopod
tribúny a aj keď sa nenápadne nasmerovala k východu, ja som ju hneď
pekne preorientovala na druhú stranu.
„Layla?“ stuhla som. Pomaly som sa otočila a nedokázala
uveriť vlastným očiam. Síce ten chlapčenský hlas nebol smerovaný na mňa,
v hlave som si ho pretvorila podľa seba.
„Ahoj Jace,“ uškrnula som sa a zamávala mu s papierovým
sáčkom v ruke. Oblečený vo futbalovom drese a pripravený na svoj
tréning si ladne prebehol od ostatných chalanov k nám. Na tvári som sa
snažila pôsobiť v pohode. Veď sa mi pozdravil, tak fajn. Vo vnútri som sa
hádzala o zem od radosti.
„Čo tu robíte?“ usmial sa a vzal do rúk loptu, ktorú mu
tréner hodil.
„Prišli sme sa sem naobedovať. A Noe sa chcela pozrieť
na Jareda,“ s úsmevom odpovedala a ja som naňho len zízala ako na
nevídaný zjav. Ako to, že nad týmto chlapom slintám ako nad sladkosťami na
Vianoce. Vlastne on je takou malou sladkosťou. Spotené vlasy mu padali do čela
a sivozelené oči sa raz upierali na Laylu a raz na mňa spolu
s prívetivým výrazom v tvári a záujmom o informácie, na
ktoré sa jej vypytoval. Všimla si, ako sa mi pomaly otvárajú ústa. Päsťou mi
buchla do boku a pokračovala v rozhovore.
„Počul som, že sa bil v bare?“
„Jared? Ehm...hej. Menšia nezhoda,“ vykoktala som.
„Aha. S tými modrinami vyzeral akoby mu na brucho
niekto vylial plechovku fialovej farby,“ zasmial sa.
„Už sa to lepší. Natiera si to každý deň s nejakou
masťou,“ na Laylinej tvári som nenašla oporu iba nechápavý výraz. Kývla hlavou
a mykla obočím. Priveľa informácií? Jasne, že áno. Jeho nezaujíma čo robí
môj bratranec aby sa zbavil modrín po víkende. Jace však vyplašený nebol. Pery
sa mu sformovali do úsmevu a obzeral sa na strany príliš často.
„Melton, na ihrisko!“ trénerov dunivý hlas sa rozozvučal po
celom ihrisku a spolu s jeho píšťalkou medzi zubami sa ho nikto
neopovážil ignorovať.
„Dobre baby, mal by som už ísť. Dobrú chuť, uvidíme sa,“
mávol a aj keď som ja stála pri tribúnach a on bol v strede
ihriska, ja som pokračovala v kývaní bez najmenšej prestávky.
„Ideme jesť, Noe,“ zvolala mi Layla do ucha a mňa
strhlo. Nemám rada, ak mi niekto podáva informácie tak necitlivým spôsobom.
„My sa uvidíme,“ celá vo vytržení som pripomenula
a posadila sa na najvyššiu z lavičiek. Všimla som si Jareda, ktorý
poskakoval a išiel si ruky dolámať aby nám naznačil, že si nás všimol
tiež. Moje nadvihnutie ruky musela stačiť na to, aby sa zastavil a ja som
sa mohla naďalej rozplývať z Jaceovej prítomnosti.
„Veď je to Jace,“ znechutene si odtiahla od úst polovicu
sendviča naplneného rôznou zeleninou skôr, než doňho zahryzla. Nevnímala ho tak
ako ja. Je to jej sused už od detstva, vraj by s ním nedokázala nič mať.
Zato ja by som so svojimi predstavami mala brzdiť.
„Nie som dievča, ktoré je obletované chlapmi. Nechaj ma aspoň kochať sa,“ vycerila som zuby.
„A čo bude s Harrym?“ zaťala do zlého miesta. Kučeravý
chalan s pohľadom podpaľujúcim moje vnútro ako škrtnutím zápalky mi
v noci nedával spávať. Nie vždy, ale taktiež som ho nedokázala
z hlavy vymazať ako stlačením jedného klávesu na klávesnici. Často som
čakala, kedy sa mi rozzvoní telefón a na displeji uvidím neznáme číslo.
„Malo by s nim niečo byť ?“
„Neviem či si si to všimla, ale zaujíma sa o teba.“
„Tým, že mi ešte ani nezavolal aj keď si mu dala číslo?“
„Spoliehaš sa iba na to, že ti zavolá?“
„Videla som ho raz, on mňa tiež. Nič to neznamená.“
„Ak si si tak istá,“
mykla plecom. Znervózňovalo ma jej presvedčenie, za ktorým som nevedela čo
hľadať. Harryho správanie ma svojim spôsobom desí. Celkovo ma chlapi takého
charakteru desia. Cudzí človek, ktorý sa peknými slovami a zvláštnym
správaním dostanú do mysle a hocijaké dievča sa potom nemôže zbaviť
myšlienky naňho. Kiež by som sa s ním už nemusela stretnúť.
aweeeeh, Petraaaaa. I'm. Going. To. Kill. You.
OdpovedaťOdstrániťAle najskôr budem musieť ja vstať z mŕtvych. Jesus fucking Christ, what is this?! o.O Zhltla som to jak ryba návnadu, a teraz ležím dolu tvárou na zemi, zatiaľ čo prehodnocujem celú moju existenciu. Čo som ti dopekla povedala o tom Jaceovi? A Louis?! A Harold SVEDOK?!:D Awh mah gawd.
Ľúbim to, ľúbim to tak strašne, že to asi celé chytím a rozpučím a puknem spolu s tým. Mám rada také to zoznamovanie, z celej poviedky asi najviac, tak sa teším na ďalšiu časť, ktorá nepochybujem, že bude aaawesome like youu.xoxoo
Jáj strašne rada praskám :D
OdstrániťZoznamovanie? Keď sa znovu stretnú (hej, asi to dám do ďalšej časti ale pšššt) tak to zoznamovanie veľmi nebude. Povedzme, že to bude niečo iné, než prekvapenie :D Ale rovnako krásne ďakujem :) xxxxx
Krááásne :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem ;) x
OdstrániťAHA!!! tak takto to je! Menšia zápletka :-D ak som to dobre pochopila tak Noeina sestra je snubenica Louisa...a Noe a Harry sa stretnú na svadbe a... Dobre ty! :-D krasna čast :3
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :D Ale stretnú sa ešte aj pred svadbou...dosť často :D xxxxx
OdstrániťUuu...neviem sa dočkat novej časti... :3 :D
Odstrániť:33 Páči sa mi ako to máš všetko premyslené a tak.
OdpovedaťOdstrániťNie som na písanie dlhých komentárov takže... :D
Proste sa mi to úplne extra páči a teším sa na ďalšiu časť :3 :)
Ďakujem veľmi pekne ;) xxx
OdpovedaťOdstrániťOh uplně nejvíc :33 .. já to prostě žeru a to je to teprve druhá část :33 ... hrozně mooc se těším na další část ..:)... -V-
OdpovedaťOdstrániťVďaka ;) xx
OdstrániťAhoj, nominovala som ťa v jednom blogovom lietadielku, ktoré sa momentálne šíri :D
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že sa zúčastníš :)
Viac info tu: http://believeinyourdreams-1d.blogspot.sk/2013/10/liebster-blog-award.html
Aaaaaaaamazing :) zbožňujem tento príbeh.. Už chcem aby sa znovu stretli :D predpokladam že to bude až na tej svadbe :D. -Veronika
OdpovedaťOdstrániť