Auto, ktoré Harry šoféroval sa viezlo po ceste primeranou
rýchlosťou. Noeino tušenie, že ak Harry vlastní takéto auto, tak s ním
bude brázdiť cesty minimálne sto dvadsiatkou sa rozpadlo na kúsky. Odkedy
vyštartovali spred jej domu, vystriedali niekoľko tém. Od toho, aké má záujmy,
aká je jej rodina až po tradičnú otázku, kam smerujú. Okrem tejto jednej otázky
sa vždy pýtal Harry. Aj keď Noe položila otázku nazad, so záujmom sa o ňom
niečo dozvedieť, Harry prekrútil odpoveď tak, aby sa jej vyhol a mohol sa
dozvedieť niečo nové o dievčati, ktoré sedelo vedľa neho.
„Neverím, že máš rada videohry. Žiadne z dievčat, ktoré
poznám, nemá rado videohry,“ Harryho hlas sa rozzvonil do smiechu. Noe si
pomyslela, že z tej širokej škály dievčat (ktorých určite nie je málo) sa
určite muselo nájsť nejaké dievča, ktoré disponovalo touto vlastnosťou.
„Jasné, že mám. Moja staršia sestra sa so mnou hrať nechcela,
tak som všetok čas trávila s Jaredom. Zviedol ma na zlé chodníčky.“
„Pošlem mu jednoduchý ďakovný list,“ uškrnul sa. Noe
pokrútila hlavou a zazerala von cez okno, pretože Harryho noha sa čoraz
viac dotýkala brzdy a auto spomaľovalo. Pred sebou nevidela prakticky nič.
Jedna pouličná, taktiež na pokraji funkčnosti, svietila tak, aby sa nepovedalo,
že je úplne vypnutá. Započula, ako Harry zatiahol ručnú brzdu a cinknutie
oznámilo, že si taktiež odopol pás. Hlavu mala stále naklonenú tak, aby mohla
vidieť niečo vyššie, než mohla v sediacej polohe, akú by mala zastávať.
„Ak chceš výjsť von a skúsiť to prvé rande, mala by si
najprv vystúpiť,“ upozornil ju. Už jej stihol z jej strany aj otvoriť
dvere. Odpútala sa, prevesila si kabelku krížom tela a vyskočila
z auta, ktoré Harry diaľkovým ovládaním zamkol.
„Harry?“ oslovila ho. Nenápadne sa k nemu prisunula
bližšie. Studený jarný vietor jej zachádzal poza šiju, preto si zips na bunde
aj mikine vytiahla až k samému krku. Nebolo to len tým, že jej bola zima.
Tmavé uličky, prázdne a bez živej duše nemala rada. Zdali sa jej
strašidelné, každú sekundu, vždy keď sa o seba otrelo lístie jej
podskočilo srdce a aj keď s ňou bol Harry, mala zmiešané pocity.
„Hm?“
„Kde to sme?“ spojila pery a vtiahla ich medzi zuby.
Pri opýtaní sa jemne postavila na špičky, aby sa Harryho mohla opýtať otázku, ktorou mu pílila uši
dobrú pol hodinu pomedzi každú informáciu, ktorú z nej vytiahol.
„Za jednou budovou. A prečo šepkáš?“ v jeho hlase
cítila náznaky smiechu. Prečo sa smeje z tak dôležitej a nepríjemnej
situácie plnej strachu, ktorým ona sama prekypuje? Jasné, chlapi a ich ego
o tom, že s nimi sa dievčaťu stať nič nemôže. Ale ona nie je chlap
a taktiež neverila na takéto báchorky, aj keď si vždy predstavovala, že sa
jej chlapec, ktorý s ňou niekde bude, statočne zastane.
„Pretože takto sa začínal jeden horor, ktorý ma sestra
prinútila pozerať,“ hlas jej jemne zapišťal. Aj keď má osemnásť rokov
a štyri mesiace, stále sa bojí tmy. Veď každý sa predsa niečoho bojí. Pre
ňu to nebolo detinské, zdalo sa jej to prirodzené.
„A ako sa skončil?“ prikrčil sa, aby počul jej slová.
Kráčali už hodnú chvíľu a nie a nie nájsť teplé miesto, kde by si
mohli ohriať skrehnuté ruky. Harryho trochu prekvapilo, no hlavne potešilo, keď
si Noe okolo jeho lakťa obmotala ruky. Sama si to zrejme poriadne
neuvedomovala, pohltil ju zvuk mačiek behajúcich okolo kontajnerov. Ruky spojené
v päsť skryté v bunde pevne držala na jeho ruke, ktorú mal zasunutú
v džínsoch. Hoci bol smelý, neodvážil sa ju chytiť za ruku. Zdala sa mu netradičná,
iná ako dievčatá, ktoré stretával.
„Neviem, utiekla som s krikom za mamou
a rozsvietila všetky svetlá v dome.“
„Svetlá môžeš rozsvietiť aj dnu, ak ťa to tak baví,“
uťahoval si z nej aj keď videl, že sa jej to protiví. Dvere mali byť
otvorené, takto o to požiadal sestru svojho kamaráta, ktorá niekedy
brigádovala v miestnom kine. Pootočil kľučkou a keď sa dvere
otvárali, vydávali vŕzgavý zvuk. Bolo by dobré, ak by ich niekto naolejoval,
nenaháňali by taký strach ako napríklad Noe, ktorá sa niekedy bojí otvoriť aj
vlastnú chladničku pri nočných výpravách zastihnutá hladom.
„Vitaj v kine,“ Harry nadvihol ruky a rozohnal sa
nimi na obe strany. Noe prekvapene stála pred ním so založenými rukami vo
vreckách a červenými lícami vyťahanými od vetra.
„Aké originálne,“ uškrnula sa.
„Au. To zabolelo,“ prstami si zovrel mikinu na mieste, kde
by sa malo nachádzať srdce, z ktorej mu vychádzala kapucňa a bola
prehodená cez jeho koženú bundu na chrbte.
„Nemyslela som to tak.“
„Uznávam, som hrozný čo sa týka vymýšľania romantických
vecí. Necení sa aspoň snaha?“
„Iste. Som zvedavá, čo vymyslíš nabudúce,“ zachuchúňala sa
a poskakovala z jednej nohy na druhú aby sa zahriala. Rozmýšľala, či
jej to robil naschvál. Laylina teória by pravdepodobne znela, že ju necháva
vymrznúť vonku na kúsok cencúľa len preto, aby ju mohol vlastnoručne zahriať.
S pobúreným smiechom v hlave zmietla túto myšlienku, hoci nie príliš
na zahodenie, zo stola a sústredila sa na prítomnosť.
„Ty chceš, aby bolo nejaké budúce?“ vyrušil ju
z rozmýšľania. Posunul sa o niekoľko krokov a Noe ho
nasledovala. Ruku napínal tak, aby udržal otvorené masívne a ťažké dvere.
Bez odpovede okolo neho prešla so sklonenou hlavou premýšľajúc o správnom
argumente. On ju však predbehol a zastavil. Prstom jej nadvihol hlavu, na
tvári sa jej zjavil úškrn. Chcel odpoveď.
„To som tak presne nepovedala,“ ukázala naňho varovne
a popri tom sa smiala. Presne tak, ako keď ju otec nachytal, že mu kradne
keksy z vysokej poličky v kuchyni, kde si musela ešte pritiahnuť
stoličku.
„Ale povedala,“ myknutie Harryho obočím bolo dosť jasné na
to, že si svoju výhru v tejto bitke patrične užíva.
„Do čerta!“ zahromžila. Priznala si svoj skrat. Už druhý.
Harry víťazne napredoval a naschvál pridal do kroku. Noe mu odmietala byť
niečo dlžná a tak sa za ním rozbehla. Tlieskaním ju súril, aby pridala do
kroku. Chodba po ktorej kráčali nebola príliš dlhá. Znovu jej otvoril dvere,
galantne podržal a keď prešla popri ňom, znovu ich zavrel. Svoju dohodu
dodržiaval tak ako sľúbil. V hale, kde sa predávali lístky sa spolu
s niekoľkými ľuďmi stojacimi pri kase rozliehala maslová vôňa zmiešaná so
spáleninou.
„Poď, tamto máme spojenca,“ zvolal a schmatol Noe za
ruku. Poslušne za ním kráčala a rozhliadala sa všade naokolo. Harry ju
požiadal, aby zostala na mieste kde ju postavil. Stála neďaleko kinosály D.
Bola tu už nespočetne krát. Predsa to bolo jediné kino v malom meste
v ktorom vyrastala a pamätala si nejeden trapas, ktorý sa jej tu
prihodil. Harry si od dievčaťa s tmavšou pokožkou a krásnymi čiernymi
vlasmi prevzal pukance spolu s lístkami, ktoré mali výraznú oranžovú
farbu. Zasmiala sa, keď dievča naklonilo hlavu aby si ju prezrelo
a s úsmevom sa znovu postavilo rovno. Škoda, že ju nevidela kvôli
Harrymu, ktorého výška bola niekedy nevyhovujúca pre jej potreby. Harryho prsty
stisli jej líce tak ako to Noe robila jej babka s dedkom a on si za
to vyslúžil jej vyplazený jazyk. Určite ju musel poznať už dlhšie. Nemohla mať
viac než mala Noe, zdala sa jej mladšia. Vyzerala tak na šestnásť. Zrejme preto
ju tu vidí prví krát. Harry sa k nej pomaly približoval a niečo ťukal
do telefónu, ktorého svetlo mu osvetľovalo tvár. Noe ešte raz naklonila hlavu
na bok a stretla sa s úsmevom dievčaťa, ktoré Harry tak bratsky
vystískal za líca.
„Tak, môžeme ísť,“ usmial sa na ňu. Prevzala si od neho
pukance, ktoré jej posunul do rúk a chlapcovi postávajúcom pri dverách do
sály podal lístky. Rukou naznačil, že môžu vojsť a Harry ju nechal ísť
prvú. Chcela, aby už prestal, ale nechcela mu to povedať na rovinu. Nejako ju
to už otravovalo, na druhej strane sa jej to páčilo. Ešte to pre ňu nikto
neurobil.
Noe si na svojom lístku, ktorý vypáčila z Harryho rúk,
prečítala, že sedeli v poslednom rade úplne v strede. Sála nebola
prázdna, no nebola úplne plná. Vyhovovalo jej to, že jej nikto nebude kopať do
sedadla alebo jej hádzať do kapucne pukance, či chrumky. Spokojne sa zhodila do
kresla, ktoré jej prislúchalo a Harry sa posadil vedľa nej. Nedalo sa jej
nezasmiať nad Harrym, ktorý nevedel, kde má poskladať svoje dlhé nohy. Zatiaľ
čo ona si vyzliekla bundu spolu s mikinou, on stále zápasil
s nedostatkom priestoru.
„Problém?“ opýtala sa. Harryho zovreté pery prezrádzali, že
si všimol jej výbuchy smiechu zatajované niekde v hrdle, ktoré sa sem tam
prebili k jej slovám a vyšli z úst.
„Kdeže, som zvyknutý,“ vyhlásil, keď sa konečne prestal
šuchtať a posúvať z jednej strany na druhú. Noe si zložila nohy do
tureckého sedu a aj keď sa to nemá, urobila si po svojom. Predsa ju
nepríde niekto vykričať za jej špinavé topánky, ktoré ani špinavé neboli
a po tme si to nikto nevšimne. Nemal si to ani kto všimnúť, dve rady pred
nimi boli voľné.
Noe kývala s hlavou zo strany na stranu. Dopredu aj dozadu.
Film sa niesol v zmysle komédie s nepodareným humorom plným mužov
a žien zaseknutých v budove, ktorí sa navzájom nemali radi. Iróniou
bolo, že sa nesmial nikto v kinosále. Režisér by z takejto odozvy asi
radosť nemal. Keďže ju dej nezaujal, stále otáčala hlavu na Harryho. Pri každom
jej pohľade sa mu nadvihol kútik a keď to Noe zbadala, ihneď otočila hlavu
nazad.
„Keď sa na mňa takto pozeráš, nemôžem sa sústrediť na dej,“ povedal.
Z predných radov sa ozval zvuk typu „pšššt“, ktorý ich vyrušil. Obaja sa
zosunuli nižšie k sedadlám v nádeji, že ich až tak počuť nebude.
„Nesústredíš sa poslednú pol hodinu.“
„Je to nuda,“ ofučane zhodnotil.
„Tak to musím súhlasiť.“
„Sarah dostane prednášku o tom, že nabudúce bude musieť
vybrať film ocenený aspoň štyrmi hviezdičkami.“
„Nechceš nabudúce robiť niečo iné?“ Noe sa so svojim tichým
hlasom snažila nerušiť prítomných v sále. Sledovala Harryho tvár, ktorá sa
zaliala prešibaným úsmevom. Trvalo jej hodnú chvíľu, aby sa od tohto pekného
pohľadu odtrhla a presvedčila sama seba, že tak dlho naňho zízať nie je
zdravé.
„Napríklad?“
„Prestaň myslieť na hlúposti,“ zasmiala sa. Rukou Harrymu
zakryla oči, no on ju rýchlo zložil a držal vo svojej, ktorá ju ešte viac
rozhorúčila. Hneď ju chcela odtiahnuť, nebola zvyknutá na to, že sa niekomu
(možno) páčila a že o ňu javil záujem. Harry mal svoju tvár hneď vedľa
jej. Hlavu mal opretú neďaleko operadla sedadla a nohy opreté
o sedadlo pred ním. Vlasy sa mu obtáčali ako nekonečný vinič okolo tváre
a jeho oči spaľovali Noeine.
„Nebráň mi pozerať sa na teba,“ nebránila mu v tom.
Jediné na čo sa zmohla bol jemný úsmev. Keď sa vrátila nazad k sledovaniu
filmu, hoci ju nezaujímal, myslela si, že Harry jej uvoľní ruky. Mýlila sa.
Pritiahol si ju viac k sebe, prstom jej prechádzal po hánkach a jej
sa to neprotivilo. Bola iba prekvapená, že to urobil. Neisto sa zavrtela na
mieste, ponaťahovala si krk a znovu si hlavu oprela o operadlo.
Harryho nasledujúci nádych bol dlhý, pohľadom znovu zastal na jej tvári
a chvíľu si ju obzeral.
„Vadí ti to?“ na znak toho, že myslí jeho prsty dotýkajúce
sa jej ruky nimi pretrel jednu z rýh, ktoré zdobili jej dlaň. So
zatvorenými očami pokrútila hlavou. Vyzeral, akoby mu črty tváre obmäkli. Mal
ju napnutú a plnú zvedavosti, neistoty.
Noe si konečne urobila pohodlie na vyhriatom mieste, na
ktorom bolo rozsypaných niekoľko pukancov, keď sa Harry snažil uvoľniť svoju
stŕpnutú nohu na ktorej sedel a tak sa mu podarilo vyvrátiť preplnené
vrecko. Užívala si pocit, že v kine nesedí konečne s Laylou alebo
Jaredom, ale aj s niekým iným. Niekým, kto sa jej možno trochu páči. Celú
pravdu si pripustiť nechcela, takéto pekné veci prichádzajú rovnako rýchlo ako
aj odchádzajú. Odmietala predstavu, že tento moment tak rýchlo odíde. Lenže jej
dúfanie sa rozplynulo v momente, keď jej vo vrecku na nohaviciach začal
vibrovať telefón. Snažila sa robiť, akoby sa nič nedialo, ale vibrovanie
neutíchalo a vrecko jej začalo veselo vyblikávať aj cez látku džínsov,
ktoré mala na sebe.
„Nechceš to zodvihnúť?“ opýtal sa Harry a nechal jej
voľnú ruku.
„Bude to iba minútka,“ sľúbila.
„Utekaj,“ rukami sa jej zaprel do krížov a potlačil ju,
aby vstala a išla si vybaviť hovor. Postavila sa a zbehla po schodoch
k východu. Na obrazovke sa ukázala fotka jej nastávajúceho švagra
v situácií, kedy ho Emma náhodou obliala paradajkovou polievku a na
svetri, ktorí mal peknú maslovú farbu zostali dokonca aj písmenkové cestoviny.
„Louis?“
„Noe, čo obvykle robíš, keď tvoja sestra chce zrušiť svadbu?“
Louisova otázka znela tak prakticky a jednoducho, akoby Noeina sestra
rušila svoju svadbu každý mesiac aspoň raz.
„Čo?“
„Počuješ, chce zrušiť svadbu. Sme u vás doma, tvoja mama
tu nie je a ja som nevedel komu mám volať. Takéto výkyvy už mala ale teraz
to asi myslí vážne. Nechce mi povedať, prečo chce všetko zrušiť,“ Louisov hlas
znel vážne znepokojene aj cez to, že šepkal. Noe sa však nechcelo prerušiť túto
príjemnú chvíľu.
„Musí to byť okamžite? Ja mám niečo na práci. Skús jej
pustiť nejakí film a nadopuj ju zmrzlinou.“
„Tu ide o moje manželstvo, Noelle Hammondová! Ako moja budúca švagriná a družička by
si mala brať nejaký ohľad aj na mňa a na tvoje potencionálne netere alebo
synovcov. Ak sa ich, pravdaže, chceš dožiť,“ rozhorčene sa snažil prinútiť Noe,
aby mu prišla na pomoc. Jeho tichý a výhražný hlas ju rozosmieval no
strašil zároveň. Hoci je Louis úžasný človek, balíčkom riešenia problémov
s chladnou hlavou ho nikto neobdaril.
„Tak dobre, o chvíľu som doma,“ s tvárou
podobajúco sa na výraz pri plači, no v tom momente zmiešaným
s nedobrovoľným oznámení jej doprovodu, že pekný večer sa končí, zdolávala
jeden schod za druhým, až vyšla k poslednému radu sedadiel. Harry mal
v náručí padnutý sáčok z ktorého vyťahoval jeden pukanec za druhým
a synchronizovane si ich hádzal do úst.
„Musím ísť domov,“ šepla mu do ucha.
„Hneď?“ jeho prekvapenie v očiach jej prišlo zvláštne.
„Ak by sa dalo,“ mykla plecom.
„Obvykle mi moja spoločnosť z rande neuteká. Predsa len
musíš byť niečím špeciálna,“ považuje ju za špeciálnu? Noe jeho slová zarazili,
no taktiež niekde v mysli rozosmiali. Obaja si obliekli bundy, vyštverali
sa z radu a spoločne zišli po schodoch.
Pri odchode už použili predný vchod. Cesta im trvala
o čosi dlhšie, no Noe bola podstatne veselšia, keďže jej na ceste svietili
pouličné lampy. Obaja boli potichu. Harry svoj doprovod posadil na sedadlo
spolujazdca a zavrel dvere. Cítila sa zvláštne. Harryho pohľad
neprezrádzal nič. Hneval sa na ňu? Odkedy vyšli z kina neprehovoril ani
len slovo. Tváril sa zaujato a až neprirodzene sa sústredil na cestu. Noe
si celý čas skracovala hraním s prstami, prevracala v nich svoj
pletený náramok a zips na bunde.
„Tu mi môžeš zastaviť,“ prehovorila po dlhej chvíli ticha.
Harry prudko šliapol na brzdu. Noe hodilo dopredu a ak by sa posunula ešte
o kúsok dopredu, boli by jej ruky automaticky vyleteli vpred
a zapreli sa o palubnú dosku.
„Bývaš až na konci ulice.“
„Ja viem, ale dokážem sa prejsť. Nemusíš ma všade voziť.“
„Pozval som ťa na rande, takže by som ťa mal doviezť tam kde
som ťa vyzdvihol.“
„Hneváš sa?“
„Mal by som?“
„Tak nejako som zruinovala naše rande, takže očakávam, že
áno.“
„Nehnevám sa. Iba ma mrzí, že sme spolu nemohli byť dlhšie.“
„Aj zajtra je deň.“
„Dnešok bol vážne
skvelý,“ zasmial sa. Konečne sa z Noeinho svedomia odvalil balvan.
„Bol, vážne som si to užila. Ale už by som asi mala ísť,“
mávla rukou k oknu a prstami zachytila kľučku na dverách. Už, už sa
do nich chcela zaprieť a otvoriť ich, keď ju Harry chytil za ruku
a stiahol nazad k sebe.
„Môžem ti zavolať?“ spýtavým pohľadom jej prechádzal po
celej tvári. Z očí mu kypela spokojnosť. Takto si predstavoval dnešný
večer? Dievča utekajúce pred jeho spoločnosťou? Na otázku, ktorú jej položil
prikývla s hanblivým a miernym úsmevom. Nepohla sa ani
o milimeter, no Harry sa k nej začal nebezpečne pomaly nakláňať.
Vedela, čo bude nasledovať. Nebola na to zvyknutá. Na nič z toho.
Jednoducho začala panikáriť, začali sa jej triasť ruky a celým telom jej
prešla triaška. Naschvál sa odtiahla a usmiala sa.
„Bozk si treba zaslúžiť,“ ohradila sa a vystúpila.
Žiadny lepší argument jej v tej chvíli na um nezišiel. Z Harryho
hrdla sa predral smiech. Vážne znel tak sarkasticky, ako ho počula? Lakťami sa
zaprel o volant a zadíval sa na ňu.
„Zaslúžim si ho. Dobrú noc, Katherine,“ uškrnul sa
a Noe zovrela päste. Našťastie to nevidel, nemohol. Za toto si ju bude
doberať ešte veľmi, veľmi dlho. Musí nájsť niečo, za čo si ho môže doberať aj
ona.
„Dobrú,“ pregúľala očami a obišla kapotu jeho veľkého
auta. Ruky založila do vreciek a pomaly kráčala k svojmu domu. Spoza
chrbta začula trúbenie. Na tvári sa jej rozšíril úsmev, no neotáčala sa, iba
kráčala ďalej.
„Čo sa deje?“ zmätená otázku opakovala možno aj päťkrát.
Louis jej pomohol vyzliecť bundu, odviedol ju do obývačky a posadil do kresla
oproti Emme.
„Opýtaj sa,“ ukázal rukou na jej sestru. Netrebalo sa pýtať.
Spýtavý pohľad prebodla cez Emminu tvár a tá už vedela, že držať to
v sebe nebude o nič lepšie, než to zo seba vyklopiť.
„Ja už nevládzem. Dnes mi volali z reštaurácie, že
k dispozícií nemajú taký odtieň obrusov, obrúskov, doplnkov a kvetov
aké potrebujem. Buď o odtieň tmavšie, alebo svetlejšie. Mám pocit, že sa
zrútim...“ Lousovi trhalo kútikom úst. Pomyslela si, že keď jej volal, vyzeral
akoby chcel pustiť do gatí. Pred tým ešte zrejme nevedel o tom neodkladnom
probléme, ktorý brzdí v jeho sobášu.
„Ty si ma ťahala z môjho prvého schopného rande domov
len kvôli tomu, že nemajú správny odtieň tvojej výzdoby? To myslíš vážne?“ Noe
sa až jemne nadvihla. Nahnevane sa zhodila nazad do kresla a oprela si
nohy o stôl. Jej sestra, očividne viac schladená, sa len pousmiala
a prešla k nej.
„Mala si rande?“ s úškrnom sa jej prihovorila
v nádeji, že jej hnev nebude tak veľký a hrozný.
„Nie!“ odsunula sa od nej.
„Noe...“
„Možno,“ uznala, že sluch jej sestru ešte nezrádza
a už-už sa nadvihovala, aby mohla utiecť a vyhnúť sa jej spovedi.
„Noelle,“ prísnym hlasom zvolala.
„Áno, mala som rande.“
„Moja malá sestra mala rande. Poď, nech ťa objímem,“
nadvihla ruky a chcela ju zovrieť v náručí. Vtlačiť ju do huňatého
svetra spoločne so závanom sladkastej vône, ktorá sa okolo nej vznášala.
Louisov panický výraz sa zmenil na úškrn.
„Ale za to, že si ma z neho vytiahla ti nič nepoviem.
A čo sa týka výzdoby, nikto si ani len nevšimne, že tvoja kytica nebude
ladiť s výzdobou o jeden odtieň nižšie alebo vyššie. A pretože
si sa dostala zo svojej zrútenej situácie, idem si svoje dojmy zapísať do
denníka, ktorí si vôbec nevediem. Dobrú noc, Louis,“ pokrčila nosom
a otočila sa. So šuchotaním nôh o podlahu prešla cez chodbu
a vybrala sa k schodom do svojej izby.