Zdravím :)
Dievčence, ďakujem krásne za komentáre k predchádzajúcej časti :*
Ďalej sa Vás chcem opýtať, či nepoznáte niekoho, kto robí pekné trailery k poviedkam. (už asi viete, kam mierim) Ak by ste o niekom vedeli, mohli by ste mu posunúť môj mail? Chcela by som sa niečo opýtať :)
Ďakujem veľmi pekne ;)
Užite si časť! ♥ xxx
Slnko sa už týčilo vysoko na oblohe. Niekoľko mrakov
odhodlaných zničiť pekný deň sa povaľovalo po oblohe, zatiaľ čo Noe si vyhodila
na posteľ malú športovú tašku, ktorú niekedy nosila na tréningy. Stála pred
otvorenou stavanou skriňou, vyškierala sa sama na seba do zrkadla, ktoré bolo
pripevnené na jednom z krídel skrine a pri uchu držala telefón.
Pípanie jej pridávalo na nedočkavosti, Layle sa včera nedokázala dovolať.
Nemohla vydržať, musela sa s niekým podeliť o včerajšie udalosti.
„Halo?“ z telefónu sa rozlial rozospatý hlas plný
znechutenia.
„Kde v pekle máš telefón?“ vyštekla Noe.
„Ja neviem. Už ho mám pri uchu, to nestačí?“
„Bola si včera von?“ vyzvedala. Plece pritlačila na telefón,
aby ho udržala aj cez to, že do tašky vkladala legíny s tielkom a mikinou.
„Bola som v práci. Dnes mi rozprávanie veľmi nejde.
Hovor ty, tvoj monotónny hlas mi robí dobre na hlavu, keď mi už otec skryl
všetky aspiríny,“ odpovedala. Noe celá horela od vzrušenia a vlastne ani
nevedela s čím začať. Vysypala vodopád slov spolu s hromadou emócií. Sama
sebe si bola cudzia. Nikdy nebola žiadnym chlapcom takto zaujatá. Zdalo sa jej
to až nezdravé, nedokázala si pomôcť aj cez obavy, ktoré ju z vnútra
zožierali. Od Layly nepočula ani slovo, miestami mala pocit, že jej hlava
odkvacla na opačnú stranu než držala telefón a zaspala. No tlmené
syknutie, keď zvýšila hlas ju ubezpečilo, že je Layla nažive a prekonáva
bolesti po rušnej brigádnickej noci v klube. Poľutovania hodné bolo však
to, že bolo štvrť na jednu a keby nebolo jej sestry, aj ona si takto mohla
ležať a leňošiť.
„A tak som musela ísť domov, pretože Emma mala pohotovosť
kvôli obrusom. A dnes ma núti ísť na stupídnu lekciu tanca, aby sme jej na
svadbe neurobili hanbu. Nenávidím tieto predsvadobné opatrenia,“ zahrešila. Zo
spodnej poličky vytiahla pár tenisiek, hodila ich spolu s uterákom do
tašky a zazipsovala ju.
„Som si istá, že vieš tancovať, rovnako dobre ako ja
s dvoma promile alkoholu v krvi.“
„Ale ty v takom stave nie si schopná ani prejsť od
stolu k stoličke,“ odporovala jej.
„Presne preto ideš na tú lekciu,“ Layla sa z chuti
zasmiala. Noe prevrátila očami nad jej ohromným humorom a zbehla dolu
schodmi. Mala chuť zapnúť rádio na plné grády, priložiť telefón
k reproduktoru a nechať ho tam pár sekúnd. Neskôr si však povedala,
že je empatické stvorenie a Laylu nevystaví tak mučivým bolestiam hlavy.
„Aj keď si nehorázne užívam tvoju opicu, musím končiť. Ak
večer neprídem do baru, tak budem buď nevládne ležať na posteli bez pohnutia
alebo znechutená z Louisa a Emmi,“ vysvetľovala a popri tom si okolo
krku obkrúcala šál. Pár krát doňho štuchla prstami, obliekla si bundu a so
spokojným výrazom vyštartovala k zastávke autobusu.
„Nebuď tak negatívna. Náhodou vyzerajú celkom milo. Aj ja by
som chcela takto vyzerať, keď zostarnem,“ zasnením hlasom prehovorila Layla.
„Louis má dvadsaťpäť.“
„Práve o tom hovorím. Ale ja už teraz vážne musím ísť
do sprchy.“
„Tak fajn, maj sa,“ bez reakcie na jej snahu o vtip
zložila.
Autobus ju odviezol až do centra mesta. Zzistila, že jej
zostáva ešte hodina, kým sa učiteľka tanca dostane do telocvične a tak sa
pomalým krokom vybrala do maličkej kaviarne na rohu ulice. Zaprela sa do dverí
a odtlačila ich tak, aby mohla vojsť. Ako vždy sa najprv rozhliadla okolo,
aby zistila situáciu zaľudnenia okolo stolov. Všetky boli rovnaké, v strede
mali maličký lampáš, okolo pár šišiek a nápojový lístok. No jeden ju
zaujal až príliš. Zo stoličky sa zdvíhal chlapec v hrubej bunde s čiapkou
zakrývajúcou kadere, ktoré sa rozpínali všade naokolo. Pery sa jej pomyselne rozšírili
do úsmevu. Vo vrecku nahmatala telefón, v zozname našla meno, ktoré sa rýchlo
snažila nájsť a jej prst sa už odťahoval od tlačidla určeného na
vytáčanie.
„Ahoj, kráska. Ako sa dnes máš?“ jeho hlas sa jej obtrel
o zmysli a zväčšil úsmev.
„Zodvihni hlavu,“ počúvol ju. Presne videla, ako si
ju jemným mávnutím ruky všimol. Stála presne oproti nemu, v jednej
ruke zvieral kelímok od kávy, pod pazuchou držal karisblok plný papierov
a druhou si držal telefón pri uchu. Kolenom posunul stoličku na miesto
a už sa predieral pomedzi ľudí, aby sa priblížil k dievčaťu,
z ktorého sa mu na lícach vytvorili milé jamky.
„Už si mi od včera nejako chýbala,“ povedal jej a zohol
sa k jej perám. Sladký bozk jej však nevenoval na pery ale na kútik úst.
Presne si pamätal na jej upozornenie, že bozk si treba zaslúžiť.
„Čo tu robíš?“ opýtala sa ho zvedavo.
„Zastavil som sa na kávu, mám nejaké povinnosti, ale na teba
si, samozrejme, čas nájdem kedykoľvek,“ zazubil sa a už ju ťahal
k pultu so zámerom jej kúpiť pohár plný teplého nápoja.
„Kam sa chystáš s tou taškou? Utekáš predo mnou?“
zasmial sa.
„To nie, vlastne mám tiež nejaké povinnosti. Mám ešte nejaký
čas, prečo ho nevyužiť,“ usmiala sa a vyťahovala peňaženku z tašky.
Harryho ruka sa dotkla jej a už ju tlačila nazad k taške, pretože
predavačke hodil na pult pár bankoviek hneď ako Noe sklonila hlavu
k hrabaniu medzi oblečením. S hlbokým nádychom chcela odmietnuť, no
už jej podával kelímok do rúk a prstami si hľadal cestu k jej ruke.
Šťastne ju našiel, vyplnil prázdne miesta medzi jej drobnými prstami
a hrdinsky si prebíjal cestu pomedzi nespokojných ľudí čakajúcich na pohár,
z ktorého by stúpali malé obláčiky pary. Úprimne ju to zarazilo, no
nevadilo. Stále si však pripomenula, že ešte včera z neho mala
v niektorých momentoch, na čo nemohla zabúdať a preto by si radšej
mala držať decentný odstup. Ruku mu pustila a prstom ukázala
k lavičkám na ktorých dreve sa odrážali slnečné lúče poobedňajšieho slnka.
Presne tam ju mal Jared vyzdvihnúť. Emma zakomponovala do plánu každého, kto
podliehal jej okruhu najbližšej rodiny.
„Pamätáš si, že to ja som sa ťa pýtal, či ti môžem zavolať?“
opýtal sa jej . Svoj blok položil na lavičku a naňho postavil kelímok. Na
lavičku si sadol rovnako obkročmo ako Noe. Tak, aby na ňu mal bezproblémový
a perfektný výhľad.
„A?“
„Predbehla si ma,“ zovrel pery.
„Som rýchla,“ mykla plecami a nevinným úsmevom si ho
podmanila.
„Nemusíš. Som rád prvý,“ úsmev jej opätoval.. K perám
si priložil kelímok a odpil si z kávy.
„Ale mňa nebaví čakať,“ ofučane pokrčila nosom.
„Máš dnes večer čas?“ opýtal sa. Noe si hanblivo zašla rukou
do vlasov a mierne ich rozstrapatila. Jej spoločník z nej nespúšťal
pohľad. Hypnotizoval každý jej úsmev, každý jej pohyb ktorí urobila.
„Chcela som ísť
s Laylou niekam von. Prečo?“
„Len taj. Iba ak sa v tvojom napätom diári nájde voľne
miesto, tak by som si ho rád zarezervoval.“
„A ty nemáš prácu, ktorá ťa živý?“
„Mám, ale niekedy potrebujem aj relax. Teraz už musím ísť.
Vidíme sa nabudúce, zlato,“ nedokázala vnímať ten rýchly sled udalostí. To ako
sa postavil a pozberal si veci, ako ju nazval zlatom a ako ju
pobozkal do vlasov. Mával jej z prechodu, na ktorom sa nachádzal
a z druhej strany sa jej do uši predieralo hlasné, no niečím rušené
trúbenie.
Zo stihnutého okienka na strane šoféra sa vykláňal Jared
s obkrúteným šálom okolo krku. Prebehla popri rade stromov, ktoré lemovali
vozovku a keď sa dostala k starej dodávke, mierne vŕzgajúcej no stále
pripomínajúcej prezretú paradajku s prehdzavelým nádychom otvorila dvere
na strane spolujazdca a dvere silno zavrela. Keď žalostne zaškrípali,
rýchlo z nich stiahla ruky do obranného postoja a s vyvalenými
očami zazrela na Jareda.
„Hovorím ti to miliónty krát, chce to cit keď ideš tie dvere
zatvárať,“ napomenul ju.
„Chce cit aj to, keď tie dvere budem držať aby neodpadli za
jazdy?“
„Noe! Neurážaj veľkú Cheryl, je to dobré dievča. Potrebuje
iba lásku a kľúč dvanástku,“ Jaredove ruky sa jemne prešmykli po palubnej
doske. Noe si radšej zapla pás a čakal, kým jej spolujazdec naštartuje
auto, zastaví prejavovanie citov starej rachotine s hrdzou na celom
podvozku a odpichne sa z miesta.
„Skvelé. Prišli ste všetci,“ zaplesal Louis. Oblečení
v teplákoch a tričku so žmolkami od prania sa k ním priblížil.
Noe nadvihla ruku a odkývala svojej mame a otcovi, ktorí postávali
v rohu miestnosti pri rádiu a prepínali piesne jednu za druhou. Nie
veľmi chápala pointu tohto stretnutia, predsa ju pri tanci vždy viedol jej
partner. Seriózne si priznala, že vždy ju viedol jej otec, ktorého tanečné
schopnosti museli byť samozrejmé. Najmä pri tých mnohých akciách, na ktorých sa
zvykol s jej mamou zúčastňovať. Minulý čas je pravý, čo sa ich rozvodu
týka.
„Louis, kde je Harry?“ vybehla spoza rohu Emma v sukni
a topánkach na opätku.
„O chvíľu príde. Vy dvaja sa choďte prezliecť, čakáme vás
tu,“ prstami sa dotkol ich pliec a synchronizovane ich otočil čelom
k stene naproti. Dlaňami zapretými v ich chrbtoch ich jemne sotil
dopredu a otočil sa na odchod.
Dvere do telocvične sa rozleteli pod vplyvom Harryho pravej
nohy. Vletel do nich ako víchor a ruksak sa mu divoko mykal na chrbte
z jednej strany na druhú.
„Prepáč, ja som sa vážne ponáhľal, ale...,“ ani nestihol
dokončiť svoj ospravedlňujúci monológ. Louisova ruka so vztýčeným ukazovákom
vyletela do vzduchu rýchlosťou svetla a karhavým pohľadom naznačila, aby
sa pri ňom nezastavoval a rovno nasmeroval svoje kroky do miestnosti, kde
by svoje džínsy a košeľu vymenil za niečo pohodlnejšie. Vošiel rovno do
dverí, na ktoré jeho kamarát ukázal. Po rozume mu behalo veľa vecí, kým vyťahoval
športové oblečenie z tašky. Zo všetkého sa jeho pozornosti dostávala téma
o tom, ako bude vyzerať Emmina sestra. Lenže vždy mu myšlienky utekali
k dievčaťu s tmavo hnedými vlasmi. Noe sa na ňu hrozne podobala. Ako
ho tak dokázala zmanipulovať? A lepšia otázka by bola, prečo sa pri nej
správa tak, ako sa správa. On nie je milý, on neprekypuje pudom ochrany. Na to
je dobrý Louis, alebo ďalší z jeho kamarátov. On je ten divoký. Krik spoza
dverí ho vyrušil. Pristihol sa, ako má ruky vsunuté v rukávoch trička a zvyšok
odpočíval na jeho hrudi. Dokončil prácu, ktorú začal. Jednoducho nebol typ
chlapa, ktorý má vo svojom živote len jednu ženu. Už dávno nebol ten milý,
naivný a chápavý chlapec. Celú Noe s jej úchvatným potenciálom,
temperamentom a krásou zasunul preč. Na tvár si nasadil masku so štítkom
šarm a vyšiel z dverí. Zastavil sa pri dverách, ktoré oddeľovali
telocvičňu od chodby. Emminy rodičia a samozrejme Louisova mama
s priateľom sa zaujato rozprávali, kým sa hlavní aktéri tohto cirkusu
rozprávali so staršou dámou s bujnými vlasmi zopnutými štipcom. Tento
pohľad ho veľmi nezaujal. Spozornel pri nízkej postave a drobnom pozadí
dievčiny, ktorá mala nohu opretú o jednu z rebrín pripevnenej na
stene. Niekoho mu pripomína. Jediné čo jej pokožku zahaľovalo boli dlhé čierne
legíny spolu s bledomodrým tielkom a teniskami. Vedľa nej stál chalan
so slúchadlami v ušiach a na niečom sa smial. So zvodným úsmevom sa
vybral k nej pozdraviť ju. Úsmev mu však stuhol jedna radosť, keď sa
dievčina narovnala a rozšírila pery tak, že sa jej pod očami vytvorili
malé vrásky. Len čo svoj pohľad obrátila k nemu, čakal, že jej reakcia
bude takáto. Výraz strhaný, akoby nespala tri týždne. Zároveň kamenný
a bez pocitu šťastia, aký zažil prednedávnom.
„Do riti!“ vydralo sa z jej hrdla. Prvú časť vety ešte
pekne zatiahla, aby sa mu jej reakcia poriadne vpila do mozgu. Harry cely
znervóznel, keď sa tichá vrava zastavila a pohľady prítomných sa upierali
iba na nich dvoch. Jeho prekvapenie sa len zvyšovalo. Noe si vlastne ešte ani
raz nepredstavil naštvanú, či ustaranú. Vždy vyzerala veselo a nadšene.
Jej zovretá sánka a ignorovanie Harryho ešte viac nabudilo. Má rád takéto
dievčatá. Na pohľad nedostupné, no ešte rád má dievčatá, ktoré to
nepredstierajú a treba ich rozbíjať kúsok po kúsku, aby sa dostal až
k samému prekvapeniu, ktoré sa nachádzalo vo vnútri.
„Brilantné, všetci ste tu. Môžeme začať,“ rozkričala sa
postaršia dáma na celú miestnosť. R, kto v tejto dobre používa slovo
brilantné. Malý úsmev, ktorý venoval Noe sa mu nevyplatil. Objekt jeho záujmu
prevrátil očami a kráčal od neho. Asi nemala záujem o zvítanie. Ale
aj tak s ním strávi dve najbližšie hodiny.
Plastovú fľašu, ktorú si so sebou priniesol hodil do rohu
k ostatným veciam, ktoré si tam všetci odložili a snažil si
ponaťahovať nohy a taktiež ruky. Pritom vždy pozoroval Noe, ktorá za sebou
ťahala nastávajúceho ženícha a so zovretými perami sa ho na niečo pýtala.
Vycítil, že sa mu táto situácia nepáči. Celý jeho plán by sa mohol zrútiť,
lenže vtedy si spomenul, že jeho plán zložený z potreby vidieť Noe
v jeho izby sa dávno presunula do vyššej fázy, než len si s ňou užiť.
A to ho desilo.
Noe
„S tým chlapom mám tráviť celú vašu svadbu?“ vyštekla na
Louisa. Zostal ohromený jej hlasom, až sa mu na rukách zježili všetky chlpy.
„Je v tom nejaký problém?“ vieš čo, Louis, je, povedala
si. Uvedomila si, že toho chlapa má celkom rada. Až na to, že je jeho kamarát
pred ktorým ju varoval, že je nehorázny sukničkár a že vlezie do postele
so všetkým, čo sa nevyhne jeho prítomnosti a šarmu. Nič nemení názor na
tom, že sa jej pohľad na toho úžasného muža, s ktorým prežila krásny večer
a tak isto aj dnešných pár desiatok minúť, celkom zmenil.
„Nie, žiadny, Louis. Žiadny,“ falošne sa usmiala
a rozhodla sa nájsť útočisko pri Jaredovi. Pri jej bútľavej vŕbe, ktorá
jej do ucha vloží slúchadlo z jeho iPodu a nechá ju vybrať pesničky,
ktoré nenávidí ale drží ich vo svojom playliste práve pre ňu. Jareda už
obsadila inštruktorka tanca, ktorá mu niečo hovorila. Všimla si, že sa k nej
niekto približuje. Nechcel, aby k nej išiel. Mrazilo ju pri pocite, že
s ním bude.
„Odkedy sme tu, ani si sa mi nepozdravila, zlato,“ šepol jej
do ucha. Na krku ju pošteklili jeho kučeravé končeky vlasov a celým telom
jej prešla nepríjemná triaška.
„Čo tu robíš?“ otočila sa k nemu čelom. Hnevala sa, keď
musela trochu nadvihnúť hlavu aby mu videla do tváre. Nejako ju to
presviedčalo, že má väčšiu moc ako ona. Chabý pokus svedomie, povedala si. Má
rovnaké možnosti s ním zatočiť, aj keď o tom po niekoľkých pohľadoch
na jeho vypracované svaly na rukách začala pochybovať.
„Prišiel som sem aby som urobil radosť nastávajúcej môjho
dobrého priateľa. A ty Katherine? Ako si sa sem dostala ty?“ očividne si
užíval jej zmätený výraz, nedokázala ho zakryť natoľko, aby si ho nevšimol.
„Ja “vraj“ neviem tancovať,“ precedila pomedzi zuby
a prstami naznačila úvodzovky vo vzduchu. Založila si ruky na prsiach a odmietala
sa naňho pozrieť.
„Tak to si rád overím,“ drzo nadvihol kútik úst a len
čo zazrel mávnutie inštruktorky, že zapína hudbu, do dlane vzal Noeinu ruku. Šikovným
pohybom ju pritiahol k sebe a zacítil, ako narazila na jeho mocnú
hruď. Noe zovrela pery. Nedívala sa mu do očí no neprotestovala proti tomu, aby
sa jej dotýkal.
„Toto je vážne trápna
situácia,“ celá ne svoja sa neodvážila pozerať na Harryho dlhšie než tri
sekundy. Mala zlý pocit, že ak ju niekto prichytí bude si myslieť, že je medzi
nimi niečo viac, než len prvé stretnutie. Dokonca to ani nezachránil Louis,
ktorí by ich spolu mal slušne zoznámiť.
„Drahá, nič nie je trápne, kým si to nepriznávaš ty sama,“
napomenul ju. Znovu to jej prevrátenie očí, nemohla to jednoducho zastaviť. Chcela
mu niečo povedať. Aby ju nenazýval drahá alebo zlato. Naproti nej stála jej
mama s otcom. Ako vždy sa hádali, kto bude viesť. Táto otázka jej srdce neťažila. Okamžite
pochopila, že v ich páre sa Harry chopil autority ako prvý. So vztýčenou
hlavou pozoroval všetkých naokolo. Noe si všimla, že sem tam skĺzol aj na jej
tvár a s jemným smiechom sa znovu vrátil nazad. V momente, keď
každý hľadel na svoje kroky, svoje pozície ktoré inštruktorka komandovala ako
na hodine baletu si Harry oprel svoju bradu do jej vlasov. Hneď ako to urobil
mu Noe prstami vtlačila prsty do trička, ktoré sa pod náporom jej nechtov
zaborili aj do jeho kože. To, že sykol a trhol plecom jej na tvári
vyčarilo spokojný úsmev.
„Môžeme?“ Harryho
hlas sa nadvihol a zvučne dopadol k jej ušiam. Myknutie pliec malo
znamenať, že jej je vlastne jedno, či začne alebo bude stáť ako soľný stĺp. Ona
tancovať nevedela, nevie a ani nebude, aj keď si to nerada priznáva. Bola
zvyknutá, že veci, ktoré sa spájajú s pohybom a vyžadujú si nejaký
ten atletický talent sa jej, žalostne, veľkým oblúkom vyhýbajú.
Do rytmu hudby, ktorú pustili sa zapojili aj kroky, ktoré
všetci prítomný dodržiavali. Noe vedela, čo sa od nej a od jej nôh
očakávala. Lenže ako sledovala obuv všetkým dám, jedine ona disponovala
teniskami. Harryho tenisky sa nápadne podobali na tie jej. Rovnako pochmúrne
čisté a ufúľané. Aspoň to ju potešilo. Koľko krát sa Harry posunul dopredu,
toľko krát sa ona posunula dozadu a ich pohyby spolu dokonalo splývali.
Niesli sa ľahko, pritom ladne a keby ich niekto z diaľky sledoval
pomyslel by si, že ich kroky nedopadajú na naleštenú podlahu ale na obláčiky,
ktoré sa pod ich váhou jemne prehýnajú a znovu naberajú svoje pôvodné
tvary hneď ako sa špičky topánok odlepia od ich jemnej hmoty.
„Vaše meno, mladý
muž?“ Noe sa preľakla, keď sa pri nich ocitla nízka žena s hlasom píliacim
uši. Nadvihla bradu a ak by bolo v jej silách, krk natiahne tak
vysoko ako bol sám Harry. Nepáčilo sa jej, že sa správala akoby vedela všetko
najlepšie. Pripustiť musela, že vedela.
„Styles. Ale pre vás som Harry,“ cítila sa ako piate koleso
na voze. Akoby si inštruktorka ani len nevšimla, že sem tam poskočila, aby dala
najavo, že práve ona tvorí s týmto šarmantným chlapom pár.
„Veľmi pekne držanie tela, ale niečo vám poviem. Tanec je
ako puzzle. Dve kúsky do seba musia perfektne zapadať. Vy zapadáte, ale
neohrabane,“ poučila Harryho, ktorý sa len s radosťou podriadil jej
inštrukciám a dostať sa k Noe bližšie, než si sám určil bolo ako
dostať niečo, po čom už roky túžil. Nepríjemná dáma posunula jeho ruky ešte
vyššie než boli, až kdesi medzi lopaty. Harryho prsty nahmatali čosi, čo
vybočovalo z roviny Noeinej postavy. Keď zacítila, ako prstami prechádza
po zapínaní jej spodného prádla, stehnom sa jemne rozohnala a zasiahla
Harryho koleno. Na tvári sa jej zas a znovu rozplynul blažený výraz.
„Všetko vám ide ako od ruky, ale slečna potrebuje cvik,“
skončila svoju reč a Noe s Harrym sa vyčlenili od skupinky ľudí
snažiacich sa nadobudnúť badateľné zlepšenie pod nátlakom Noeinej sestry.
„Baví ťa ubližovať mi?“
„Ty si zo mňa uťahuješ odkedy sme sa spoznali.“
„Ahá, jasné. Chápem. Ty žiarliš!“ mykol obočím, kým mal svoju
hlavu sklonenú aby na Noe videl čo najlepšie. Nechcel si nechať újsť ani jedinú
sekundu, ktorú by mohol stráviť pozeraním sa na ňu.
„Na ženu, ktorá by mi mohla byť matkou? Ani náhodou!“
nadvihla obočie. Toto sa jej ešte žiadny chlapec neopýtal. Nejakým spôsobom jej
to prišlo smiešne, no na druhej strane sa jej páčilo, keď si o nej niekto
myslí, že si chce niečo ochrániť.
„Po dvoch rande by som si už chcel nárokovať na tvoj pohľad,
kedy sa ti nepáči, že som v spoločnosti inej ženy.“
„Si si nejaký istý.“
„Keby som nebol. Nestála by si tu so mnou
a nepolemizovala so mnou nad tým, či od seba navzájom chceme niečo viac,“
zasiahol presne tam kde nechcela, aby sa jeho slová dostali. Otázka, ktorá jej
vibrovala celým telom bola viac než jasná. Chcela niečo viac?
Skvelá časť. Páči sa mi to a som veľmi zvedavá na novú časť :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne. Celkom ma to ženie dopredu, všetky vaše odozvy a tak, takže sa nová časť možno podarí aj skôr :) xxx
OdstrániťNádhernééé :) teším sa na ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťVďaka, cením si to ;) xx
OdstrániťUžasna čast aj ked som myslela za lepšia už ani nemože byt...ale ona JE!!! *-* najrýchlejšie dalšiu ^.^
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne, veľmi si cením vaše komentáre ;) xxxx
OdstrániťUgh to je užasné . Dokonale, tesim na dalšiu
OdpovedaťOdstrániťZuzka
Ďakujem :) x
Odstrániťje to absoluuutne uzasne I LOVE IT <3 <3 <3 skvelé to máš celé :) ;)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne :) xxxx ♥
OdstrániťA ja som ti neokomentovala predchádzajúcu časť, daaamn. No nevadí, aspoň tu ti napíšem ako strašne sa mi páčila, hlavne keď Harry držal Noe za ruku, a aj tá tretia osoba mi tam proste sadla.:)
OdpovedaťOdstrániťA toto? asdfghjkl. Peťaaa, infarkt?? Chceš ma prísť pozrieť do nemocnice, lebo to bude tvoja vina? Potom dones čokoládu, a možno bude odpustené.:D Späť k časti.
Aaaaweh, ľúbim to, Noe s Harrym, a ešte to aj tak napíšeš, tým tvojím spôsobom, a potom sa tu roztečiem. Dokonalé, naozaj.:) Loove it, but loove you mooar.♥
Nie, ja už sa do nemocnice nechcem vraciať ani len na návštevy. Iba keď sa narodí malé ňuňu, len vtedy :) Čokoládu ti donesiem, Milka môže? :D Mojim spôsobom, vďaka že si to takto pomenovala :) Love you too ;) ♥ xx
OdstrániťSoo :D my darling this chapter was amazing I hung on every word you wrote :) the beginning was for me like intro to a very good song :)I hope youu know what I mean :) because you were describeing there the Noe ´s feelings about the previous night with Harry, which she was explaining to Layla :) and then comes their random meeting , where they were clueless about what will happen in about an hour later :) It was a such a cute scene and he bought her a coffee !!!! our gentleman :) but I don´t understand one thing , why are they hugging around the waist or kissing like they were a couple ???? :D because they have had only 1 date and met overall 3 times when we don´t count this café :D you are a little bit faster than I expected :D If you do this in real life with boys ...God save them please :D :D :D so and now I am getting to the my main part of this chapter :) yeeeeey dance lesson!!!!! :D I was so exited when I found out that they are in the same room and they finally get to know each other like sister of his friend´s wife to be and a friend of her sister´s husband to be :) hohoho and It was a big shock for Noe like I expected :D and I love Harry´s cheeky coments :) his thoughts about Noe and his dirty thoughts ( I think that there is one :) or maybe I am dirty minded and understand it diffenrently :D ) oouch their dancing!!!!! I want to replace with Noe so terribly and dance with Harry !!! uuuu and you how much I love dancing !!!! It will be perfect!!! :D okay it was enought about my "secret" wishes... so you totally get me with the Harry ´s question , I was like my mouth falling to my feet :D so I am very curious about the next chapter!!!! I am looking foward to reading it!!!!!! :D :) You got me girl!!! :)
OdpovedaťOdstrániťPS: this is my surprise about which I was writing to you :) I don´t know why I wrote it in english, but when I read this chapter I had an urge feeling to write the comment in enlish so I did it :) I hope you like it and don´t think that I am a little bit awkward with it :D
PS2: You know what else I like in this chapter ??? :) it was , when you were describing how much Noe don´t like dancing and don´t know dancing :D You put your own problem there :) and It is very nice :)
PS3: sorry for my mistakes in my grammar :D I know that there are certainly some :D
PS4: I almost forgot :D You changed the background !!! there were snowflakes, right??? :) and there are Christmas trees :) yeeey :) I love it !!! :)
sooo love you & see you soon :* <3
Oh Gosh, it´s in english. Geez...
OdstrániťThank you very much but it has to be quckly with hands because it will be use in next chapter as an argument. Maybe it was with dirty thoughts but maybe not. You´ll see in next chapter :) And yes, my dance problems are obvious so I had to put them there so I am quite good with that :D Let´s not talk about mistakes :D And yes, I changen my backround because it looked kinda sad for me so I exanged that for x-mas tree :) See ya soo ;) ♥ xxxx
vždycky když začínám číst, říkám si že musím napsat nějaký delší komentář a ne jenom tu otřepanou frázi 'super těším se na další'... ale já dočtu a jsem prostě beze slov! .. je to prostě dokonalé (neustále se opakuju ale jak říkám jiná slova mě nenapadají ;) ) .. takže aby jsi chápala, moje krátké komentáře - jsou krátké protože vždy když dočtu jsem upně jako - oo to je luxusní a jsem prostě z toho tak mimo že nedokážu napsat něco smysluplného! :D :) ... takže zase napíšu otřepanou frázi je to úžasné! Harry prostě tanečník :3 uplně to vidím :) ... a Noe určitě chce něco víc! (kdo by nechtěl s Harrym ?! :D :3) no ale prostě těším se horzně moc na další část :) ... jinak nový vzhled blogu je horzně roztomilý, stromečky dodávají na mojí vánoční náladě :).. měj se hezky -V-
OdpovedaťOdstrániťNo čo viem moja drahá, možno niekto nechce! (aj tak nechápem takých ľudí, ale každý má právo na názor, nie? :)) Ale každopádne, teším sa že máš takéto pocity, ktoré mne osobne vypaľujú oči z jamiek lebo sa hrozitánsky z toho teším :) Jéj! To som rada, že sa páči stromček lebo čo som mala vločky, tak mi to pripadalo také smutné ako na pohrebe tak som si povedala, že také niečo s pár farbami by bolo lepšie :) A ja sa taktiež hrozne teším na Vianoce, len čakám na Mikuláša aby som si mohla po izbe povešať svetielka a porozkladať sviečky a tak! Aj ty sa maj pekne ;) Xxx
Odstrániť