Hmmm...dúfam, že sa bude páčiť!
Dnes som výnimočne skúpa na slovo :)
Cesta do hotela, v ktorom sa mala konať svadba trvala
cez pol hodiny. Noe so stŕpnutými nohami vystúpila z auta
a s poskokom svoje nohavice vytiahla vyššie k pásu. Lenivo zívla
a pri pohľade na vysokú budovu obrastenú zeleným brečtanom sa jej ústa ani
zavrieť nechceli. Bola to stavba z 19.storočia spolu veľkými francúzskymi
oknami na prízemí a menšími oknami na zvyšných dvoch poschodiach pôsobila
majestátne a svojim spôsobom nedotknuteľne. Pred vchodovými dvermi
oddelenými od konca chodníka troma schodíkmi stal pod červenou markízou,
olemovanou žltou látkou, postarší muž s belasými fúzami, ktoré pod sebou
skrývali úzke pery splývajúce do úsmevu, keď si všimol, že naňho Noe pozerá
a slušne sklonil hlavu na pozdrav.
„Mohla by si mi pomôcť s kuframi?“ jemne podráždene sa
ozvala jej mama, ktorej bolo vidno iba nohavice. Zvyšok jej tela bol ponorený v kufri
auta. Zaparkovala na ceste vysypanej štrkom presne pred vchodom do hotela aby
svoju batožinu nemuseli zbytočne ťahať po dlhej ceste. Noe sa chopila pomoci
a k rúčke, ktorú vytiahla zo svojho malého kufra položila aj tašku
s laptopom. Začula ako jej mama niečo monotónne hovorí, kým tmavohnedými
očami prechádzala po okolí. Všade naokolo sa rozprestieral park s trávou
zosekanou presne na milimeter a rôznymi druhmi stromov a hromadou
záhonov, kde zazrela záhradníka s nožnicami v ruke a malým fúrikom
vedľa jeho nôh odetých v tmavozelených monterkách.
„Pôjdeš na recepciu a zaregistruješ nás, dobre? Ja idem
odparkovať auto,“ striasla sa keď jej mama chrbtom ruky prešla po líci
a pri tom cítila všetky žili, ktoré vystupovali spod jej kože a tak
ju skrášľovali jej vlastným spôsobom.
„Nemôže to zariadiť Emma?“ zvesila plecia.
V organizovanej práci sa doteraz nevynašla a komunikácia s úplne
cudzími jej taktiež nešla. Odmala bola ona zo súrodencov tá, ktorá bola
hanblivejšia a menej akčná. Ľudia si ju príliš nevšímali a to jej
dostatočne vyhovovalo, pretože stredom pozornosti bola vždy jej staršia sestra.
Aj keď sa hovorí, že nie je nič horšie ako žiť v tieni v staršieho
súrodenca v jej prípade to tak nebolo.
„Nie, máš osemnásť. Začínaš byť zodpovedná,“ posmelila ju
mama a zavrela kufor auta s rachotom. Noe privrela oči, pretože ten
zvuk jej nepripadal dvakrát príjemný.
„A kde sa stratili tie slová, že si mám užívať detské časy?“
„Vyparili sa,“ odsekla a venovala jej úsmev
s odhalenými zubami. Keď sa mama posadila do auta, prevrátila očami
pretože ak by to urobila pred ňou, vypočula by si prednášku o chovaní.
Toto malé gesto si dopriala až potom, čo jej zišla z očí a spolu so
svojou batožinou sa vybrala k recepcií. V štrku za sebou nechávala
dva dlhé pásy od koliesok na kufri. Postarší pán sa dlhým krokom razom ocitol
pri nej, ponúkol sa na pomoc a tak ju ochotne prijala a nechala ho,
aby jej kufor preniesol až do haly. S hlboký presviedčaním samej seba, že
zvládne jednoduchú registráciu prehrýzla všetky svoje zábrany a vyplnila
všetky papiere, ktoré boli potrebné. Podpisy však nechala na jedného zo svojich
rodičov.
„Neviem kde si, ale keď si nájdeš moje odkazy budem rada, ak
mi zavoláš,“ ukončila svoj monológ venovaní mikrofónu telefóna. Silno stlačila
červené tlačidlo na telefóne a vložila ho do zadného vrecka na
nohaviciach. Nedočkavo vyčkávala, kedy si pre ňu príde jej sestra ako jej
sľubovala. Nechala jej už dva správy a niekoľko zmeškaných hovorov, pričom
prichádzala na fakt, že postarať sa o jej malú sestru nie je jednou
z jej priorít. Nakoniec sa rozhodla, že ísť do svojej izby a vhodiť
s buchotom kufor do skrine bude najlepšie čo môže v tejto chvíli
urobiť. Neskôr si ju istotne nájde.
„Ehm, môžem na chvíľku?“ na pleci pocítila čiusi ruku. Jej
drobné plece sa pod ňou ľahko stratilo a stačilo sa jej len trochu
pootočiť aby zistila, kto sa snaží získať jej pozornosť. Chalan, dalo sa
povedať chlap, ale nie zas tak starší od nej sa na ňu milo usmieval spolu
s vlasmi vyčesanými dohora a párom očí plných iskier nadšenie.
„Prepáč, že ťa vyrušujem, ale si tu kvôli svadbe?“
„Hm, áno. Potrebuješ niečo?“ opätovala mu úsmev.
„V podstate. Nevidela si tu niekde pobehovať chlapa
s nervami v kýbli? Je to ženích, má také dlhšie vlasy sčesané na stranu,“
horlivo sa snažil gestikulovať aj keď mu to bolo na nič, keďže Noe presne
vedela, o kom sa snaží získať informácie.
„Myslíš Louisa?“
„Presne. Som rád, že ho poznáš.“
„To aj ja. Je to môj budúci švagor,“ víťazne sa usmiala.
Aspoň raz niekoho dobehla. Dalo by sa to nazvať dobehnutím? Aj tak jej takýto
maličký detail dokázal urobiť radosť.
„Páni, takže predsa si to ty. Voláš sa Noelle, že?“ nadvihol
čelo a úsmev rozšíril ešte viac. Kto je to dočerta za chlapa? Vyzeral
podozrivo a príliš milo a príťažlivo. Hlavou jej už prebehlo, čo by
to mohol byť za maniaka, aj keď tak nevyzeral. Znovu si uvedomila, aká je jej
fantázia šialená, ak panikári.
„Odkiaľ ma poznáš?“
„Ja som Louisov kamarát. Ospravedlň ma, volám sa Liam. Tamtí
traja ľudia sediaci na sedačke sa volajú Niall, Zayn a...Harry tu už znovu nie
je,“ otočil sa a natiahol ruku aby
videla, kde sedia. Blondiak s jasnomodrými očami jej milo zamával
a uškľabil sa, kým druhý chalan mykol hlavou na pozdrav smerujúci mne, kým
mu na hlave zašumela ofina z jednej strany na druhú a tmavé strnisko
pozdĺž jeho čeľuste a líc sa vynímalo v kontraste s jeho
žiarivým úsmevom.
„A Harryho máš kde?“ skúsila sa opýtať čo najviac neutrálnym
hlasom, aby nevzbudila hoci len malé podozrenie. Na druhej strane, aj táto
otázka mohla podpáliť oheň záujmu. Mala len nepatrné pochybnosti o tom, že
Liamov kamarát Harry by nebol ten Harry, ktorému už týždeň odmieta zdvihnúť
telefón, alebo odpovedať na správy. Falošné nádeje znamenajú falošné predstavy
a ich ruiny sa opravujú len ťažko.
„Niekam utiekol, pravdepodobne za nejakým dievčaťom,“ veselo
mykol plecom, ako by to bola tá najviac samozrejmá vec na svete. Možno bola,
ale nevidel to, ako Noe narástla v krku veľká hrča. A to si začínala
vsugerovať, že nálepka sukničkára mu prischla len na nejakú dobu kvôli bujnému
obdobiu. Liam jej rozhodne v tejto chvíli ani len o milimeter
nepomohol.
„Aha,“ vydrelo sa jej z úst. Liam si všimol, že jej
milá tvár sklesla a príjemný tón v hlase zošedivel.
„Myslím, že by som ťa už mal nechať ubytovať sa. Príliš
zaneprázdňujem ľudí,“ vystrel ruky a naznačil svoj odchod spolu
s kľúčom od jeho izby. Pomyslela si, že poznať niekoho na prvý pohľad tak
značne pozitívneho sa tento predĺžený víkend môže zísť.
„Bolo to príjemné zaneprázdnenie času,“ uznanlivo odpovedala
a pousmiala sa.
„Tak sa maj, uvidíme sa neskôr,“ sklonila hlavu a tým
ho pozdravila. Podlaha priestrannej haly sa pomaly ale isto začínala zapĺňať
pármi nôh patriacim členom Noeinej rodiny a ona sa im chcela vyhnúť. Nie
preto, že by ich nemala rada. Na rad by prišli nekonečné objatia, stískania jej
už tak dosť červenkastých líc na ktorých by ostali purpurové fľaky od
kostnatých prstov jej tiet, ujov, strýkov a Boh vie koho ešte. Plánovala si to nechať na neskôr. Nenápadne
sa prešmykla okolo schodiska a stlačila tlačidlo pri výťahoch.
S hlbokým výdychom sa zhodila na posteľ, od ktorej sa
odrazila a niekoľko krát na nej ešte zabalancovala. Konečne ocitla vo
svojej izby. Najviac ju zaujala práve posteľ nad ktorou visel páperovo jemný
baldachin, ktorého sa musela hneď inštinktívne dotknúť prstami. Jemne ho
pošúchala prstami a nechala znovu pokojne visieť. Izbou sa vznášala jemná
vôňa aviváže čerstvo vypratého posteľného prádla a na stole ju čakala
miska plná ovocia spolu s vázou plnou kvetov. Celé toto kráľovstvo jej
pripadalo príliš, za ktoré musela jej sestra s Louisom vysoliť hromadu
peňazí.
„Život má konečne zmysel,“ začula silno zafarbený tón hlasu
svojej najlepšej kamarátky. Vedela, že ona si ju po krátkej dobe nájde
a preto sa neobťažovala vykloniť svoje telo spoza dvier aby sa jej
ukázala. Pokračovala vo vyberaní svojich kusov oblečenia a kozmetiky
z malého kúsku batožiny a ukladala ich do skrine vyhradenej len a len
pre ňu.
„Nehodláš sa ani ozvať? Čo ak by som rozvalila dvere
a stál by tu nejaký polonahý chlap?“ dotknuto sa zastavila v strede
izby a chudé ruky založila v bok ako nadurdená manželka. Noe
pokrútila hlavou a usmiala sa nad jej podrezaným jazykom.
„Dala by si sa s ním do debaty,“ nedokázala si do nej
nerýpnuť. Rukami tľapla po mikine položenej na bielizníku aby ju vyrovnala
a mohla odložiť na poličku. Layline sivé oči sa naštvane skryli pod jej
obočím a plné pery sa zúžili do súmernej roviny.
„A ako vôbec vieš, kde mám izbu?“
„Tvoja mama sa veľmi rada rozpráva,“ šibla po nej pohľadom.
Layla sa zvalila na jej posteľ, šťastne si zakopala do nariasenej prikrývky
a pokračovala, „keď sme sem prišli, na recepcii som videla úžasného
chlapa. Dúfam, že ide na svadbu. A mal pri sebe ešte dvoch zlatých
kamarátov,“ poznamenala celá vo vytržení a jej zasnená tvár pripadala Noe
na rozosmiatie.
„Čo mal na sebe?“
„Úzke džínsy a tmavohnedé tričko s dlhým rukávom.
Bolo mu vidno všetky svaly na rukách,“ znovu si zakopala do matraca a pre
istotu ešte zakričala do vankúša, ktorý schmatla z malej hromady pred
sebou, do ktorého vtisla hlavu a nechtami natretými na čierno zovrela jeho
lem.
„Tak toho poznám, rozprávala som sa s ním. Volá sa
Liam. Je vážne milý,“ odsekla. Layla v momente zbystrila svoju myseľ
a hlavu rozstrapatenými vlasmi pripomínajúcimi nepodarené vtáčie hniezdo
namierila Noeinim smerom.
„No tak spomaľ. Rozprávala si sa s ním? Kto to je?“
celá horlivá a nedočkavá schmatla spomínaný vankúš a položila si ho
do lona spolu so zloženými rukami
„Je milý, čo už som ti povedala a je to Lousiov
kamarát.“
„Nevieš náhodou, kde sa nachádza Louis?“ konšpiračne sa
snažila zo svojej spoločníčky vytlačiť všetky možné informácie.
„Hej, schlaď si hormóny! Dnes tu budeš oblbovať Jareda ako
svoj doprovod, žiadneho Adonisa s nevinnou túžbou opiť sa na kamarátovej
svadbe a zatancovať si s družičkami,“ varovala ju. Layla napomenutie
svojej prostorekej kamarátky brala na ľahkú váhu a svojim známym úškrnom
cez celú tvár jej dala najavo, že si môže hovoriť akurát tak do vetra.
„Veď jasné, nič iné nemám v úmysle,“ odfrkla. Ťarbavo
zodvihla svoje telo z postele a so zovretými perami sa zahľadela na
kamarátku s prekríženými nohami a rukami zapierajúcu sa o stoličku
prisunutú k malému toaletnému stolíku.
„To si aj myslím. Rozmýšľala si nad tým, že má možno
milujúcu priateľku?“ uškrnula sa.
„Úprimne? Nie. Veď sa to tak či tak dozviem. Idem do izby,
aby si sa mohla vybaliť. Prídem večer,“ usmiala sa a nad slovom priateľka sa
nezamyslela viac než tri sekundy. Pomyslela si, že jej kamarátka bude
nepolepšiteľná až dokým sa nespáli a potom jej bude môcť povedať, že jej
to hovorila.
„Na chvíľku ťa nechám samú, idem pozdraviť strýka Stevea,“
zamumlala Emma. Prstami prešla po Noeinom odhalenom predlaktí a pobrala sa
iným smerom. Znovu zostala sama. Jared sa niekam vyparil. Zdalo sa jej, že
uvidel bratranca Boba a tak za ním rýchlo zdupkal. Keď jej pohľad
zachytila Layla, na jej tvári sa rysoval znudený a zúfalý výraz. Postávať
po boku jej rodičov a počúvať ich pracovné problémy ju nebavilo, ale svoje
rodinné povinnosti si podľa jej mami jednoducho plniť musela. Zaujímavé pre ňu
bolo to, že aj keď sa jej rodičia spolu s Laylynimi poznajú odjakživa, ju
k takýmto rozhovorom nepozývali. V Noe rástla nedočkavosť. Chcela
vidieť toho, kto jej celý deň spôsoboval vrásky pri tom ako rozmýšľala, čo mu
povie, keď ho stretne. Ako je možné, že vždy keď chce aby sa objavil, on jej
robí na truc a nemieni sa mihnúť ani okolo? Nebolo by to však od nej
hlúpe? Keď ho po celý čas surovo ignorovala a teraz ju pohlcuje túžba
vidieť ho?
S pohárom šampanského v ruke sledovala všetkých
naokolo, ako sa smejú, ako sa rozprávajú o zajtrajšom dni. Ako debatujú
o tom, aké bude mať jej sestra šaty a aká kapela bude hrať. Tieto
vety púšťala jedným uchom dnu a druhým von. Presne proti nej stál bar
spolu s poličkami za ktorými bolo zasadené zrkadlo do steny. Sledovať
svoje rovné vlasy ako prútiky zviazane v gumičke padajúce cez jej ľavé
rameno jej pripadalo zvláštne. Nikdy takýto účes nenosila, ale Laylu veľmi baví
experimentovanie. To sa už nedá povedať o šatách tmavomodrej farby voľne
obopínajúcich jej telo s čiernym svetrom v ktorom skrývala svoj
telefón.
„Skvelé, konečne som ťa našla,“ Noeina mama ju pevne chytila
za ruku a prisunula k sebe. S úsmevom na tvári sa jej zdala
podozrivo dobre naladená, čo u nej nebolo tak často zvykom, preto sa tejto
zmene nebránila.
„Dorazila moja kolegyňa a hádaj kto jej robí
spoločnosť,“ zaplesala a ona sa v duchu modlila, aby jej doprovod
predstavovala malá hromada chlpov so špicatými ušami a mašľou okolo krku
nasúkaná v taške z ktorej sa bude vykláňať iba jej miniatúrna hlava.
„Má tu syna. Úžasný chlapec, pár krát som ho stretla
a je neodolateľne milý,“ ubezpečila ju o kvalitách spomínaného
chlapca. Jej slova prestala vnímať ako náhle sa z dverí nenápadne vynoril
Harry. Opravil si golier na bielej košeli a narovnal sako farbou pripomínajúce
tmavú noc, ktorá sa rozprestierala za oknami miestnosti. Vycítila šancu, keď sa
konečne odpojil od svojho sprievodu kamarátov a má možnosť sa s ním
porozprávať o samote. Od čašníka si ochotne vzal pohár plný tekutiny so
stúpajúcimi bublinkami k hladine a pevne rozhodnutá sa k nemu
vydať musela iba pedantne odrovnať svoju matku.
„Fajn, predstavíš mi ho inokedy. Musím ísť,“ bez šance na
právo pre jej odpoveď ju pobozkala na líce a obišla zo strany. Zmätene sa
na ňu zadívala aj keď jej bola otočená chrbtom a pri pochopení, že sa jej
potešenia a záujmu nedočká, prevrátila očami nad svojou mladšou dcérou
plnou nevyspytateľných výkyvov a pobrala sa k najbližším členom
rodiny.
Tak aby ju mama nevidela sa Noe prešmykla popri závesoch až
k rohu miestnosti. V duchu sa tajne modlila, aby na ňu nereagoval tak
negatívne, ako to ona naposledy uštedrila jemu. Podozrievavý pohľad dvoch
družičiek s viac ako dvoma pohármi v sebe sa po Noe závistlivo kĺzal
ako nôž po masle pri zistení, kde,
lepšie povedané, ku komu jej kroky mieria.
„Utápaš svoje znudené myšlienky v pohári šampanského?“
opýtala sa ho potichu, tak aby ju počul iba on a zároveň prehlušila hlasnú
vravu. Jeho vlasy sa ľahko zatrepotali pred tým, než otočil hlavu
a pobavene mykol ústami pri prekvapení, že práve ona sa k nemu
prihovorila ako prvá.
„Vidím, že ani ty nezaostávaš,“ poznamenal pri pohľade na
kus skla, ktorý držala v ruke a pokračoval.
„Hneď ako sme dorazili som ťa tu hľadal. Akoby sa za tebou
zľahla zem.“
„Trvá to, kým ťa vybozkáva a vyobjíma celá rodina od
najstaršieho po najmladšieho člena.“
„Chápem, ja tu mám známych iba chalanov. Vybozkávať nemám
koho,“ zaškeril sa panovačne sa pozrel sa Noe. Bola rada, že sa na jeho tvári
pohrával úsmev.
„Ohľadne toho, ako sme sa posledný krát rozišli
v zlom,“ zastavila, keď sa jej ľahko dotkol. Z úst sa jej zastavil
tok slov, akoby onemela po tom, ako sa jeho pokožka dotkla jej. Prakticky sa
správala, akoby ju popálil a ona dokázala iba sýknuť od
„Nechaj to tak, malo sa to vyvíjať ináč,“ ľútostivo zovrel
pery. Z jeho tvár priam sršal pocit previnenia, ktorý, zdá sa, ich
zožieral oboch naraz kvôli niečo inému.
„Nie, ja ti to chcem povedať. Nemyslela som to tak, som
hrozne impulzívna a často hovorím skôr, než si niečo premyslím a...“ vety
sa z nej predierali tak rýchlo, akoby už nemala inú šancu sa s ním
pozhovárať. Pri tom, ako mu chcela vysvetliť svoje chovanie sa len pousmial
a položil svoj pohár na stolík za ním pritisnutí na stenu. Do jednej ruky
stroho spútal obe jej zápästia v snahe umlčať ju a pokúsiť sa tiež
o nejaké vyjadrenie. Ukazovák na druhej ruke si priložil na pery
a dúfal, že pochopí a vyslyší jeho skromnú prosbu o chvíľku
ticha.
So zaťatými zubami
očakávala nejakú nevyspytateľnú rekciu. Možno preto, že takto reagoval každý
chlapec s ktorým sa snažila nejako zblížiť. Preto sa v poslednej dobe
štíti kontaktu s akýmkoľvek chlapom ku ktorému by mohla cítiť niečo viac
než priateľstvo.
„Netráp sa. Na takéto reakcie som zvyknutý. Väčšina žien
reaguje takto prehnane, keď sa dozvedia čo som vyvádzal,“ jeho rekcia ju
prekvapila. Často krát nepočúva ako sa niekto k niečomu dobrovoľne
priznáva a to ešte v prítomnosti ženy.
„Vážne ma to mrzí,“ jej hlas bol tak tichý, až si Harry
myslel, že posledné slová prehltla nazad do seba a nechala ich
v bezpečí tajomstva.
„Premýšľala si nad tým, čo som sa ťa pýtal?“ zelenými očami
plnými túžby a netrpezlivosti na nej spočinul tak dlho až sa hanbila
odhaliť tie svoje spoza viečok a zadívať sa do nich.
„Ak ti poviem, že nie tak to asi veľmi radostne neprijmeš za
odpoveď, že?“
„Nebudem sa na teba hnevať. Tvoje rozhodnutia sú slobodné,“
pustil ju a namiesto toho aby jej úzke zápästia zvládal držať
v jednej ruke, prešiel bruškami prstov po jej zapýrenom líci. Tento krát
jeho výraz nebol uvoľnený a hravý, ako vždy. Bol akýmsi spôsobom nežný
a cítil, že ak na ňu bude tlačiť, nebude to o nič lepšie. Otázkou,
ktorá ju zožierala až do špiku kosti bola tá, či si začať niečo
s človekom, od ktorého nevie čo očakávať v rôznych situáciách? Chce
byť prekvapený vždy, ak by sa vo vzťahu niečo zvrtlo?
„Nechcem a nebudem klamať. Rozmýšľala,“ nervózne
zablúdila pohľadom na Harryho. Jeho tvár zalial spokojný úsmev. Čiastočne ju to
potešilo, nevedela však, či jeho reakcia bude rovnaká, keď mu prezradí, čo zo
svojho premýšľania vyvodila. Ešte nikdy nepoznala tak temperamentného človeka
ako je on.
„Mám sa začať tešiť?“ pripadalo jej komické a hrozne
decentné, ako len tak postávali obďaleč ostatných prítomných. Spoločne sa
opierali o kus lakovaného dreva zodpovedajúceho povinnostiam stolíka. On
mal ruku založenú vo vrecku na nohaviciach, ona si svoju chvíľku ticha plnú
napätia spríjemňovala hraním sa so stopkou pohára. Nemala by ísť na miesto,
ktoré by bolo viac pokojné, aby mu svoje rozhodnutie mohla povedať z očí
do očí bez výkrikov podnapitých spoločníkov?
„Myslím, že nejaký dôvod by tu na radosť mohol byť,“ začala
a pootočila sa k nemu. Pohla svojimi prstami, snažila sa nájsť tie
jeho, ale tma jej v tom do karát nehrala. Najviac znervóznela, keď sa od
nej Harry odtiahol a ona z nenazdajky spanikárila. Nenápadne mávla
rukou do neznáma, no nenašla nič. S mysľou plnou nechápania sa naňho
zadívala, ale stačil jej jeden pohľad a jeho slušný odstup si žiadala
prítomnosť jej otca.
„Dobrý večer,“ Harryho chrapľavý hlas sa rozoznel
synchronizovane s úsmevom. Hrešiac v mysli zovrela pery
a prevrátila oči. Nedobrovoľne sa otočila s umelým úsmevom
a zmrzla pri pohľade na osobu pred ňou.
„Prišla ti návšteva a mama chce, aby si sa prišli
privítať,“ úsmev jej otca často vyriešil hŕstku problémov. Teraz jej zmaril
plán, ktorý v hlave snovala už niekoľko hodín a jej jedinou túžbou
bolo mať ho čo najskôr za sebou.
„Ešte tu niečo vyriešim, o chvíľku prídem,“ rázne
odpovedala a snažila sa vrátiť k Harrymu. Ten stál s rukami
prekríženými za chrbtom s vypnutou hruďou a so spodnou perou
vtiahnutou medzi zubami sledoval okolie.
„Noe, hneď...“ prikývol hlavou a to, ako sa jeho tvár
zmenila na kúsok ľadu jej do mysle neprinieslo nič dobré. Pripadal jej hrozne
prísne, na čo nebola zvyknutá. Často krát nemala možnosť ho takéhoto vidieť.
„Takže?“ zastavil ju plný očakávaní a netajeným
úsmevom. Jej otec vykročil dopredu a vtedy využila možnosť, aby sa otočila
a pritiahla ho k sebe keď zdrapila časť jeho saka do dlane. Priložila
svoje pery neďaleko jeho ucha a pár slovami zmenila celý jeho večer.
Že či mi tvoja poviedka nezlepší tento monotónny deň :33
OdpovedaťOdstrániťZbožňujem tvoje rozsiahle detailné písanie a neviem či som to už spomenula, ale Noe je trieda :D
V poviedkach tohto typu si ľudia hneď obľúbia temer všetky postavy a ja nie som výnimka :) Osobne mám asi najradšej Laylu, je to proste neopísateľná osôbka ♥
Ale prekvapil ma vývoj udalostí čo sa týka Harolda a Noelle, inak nášmu Harrymu si vytvorila dokonalý charakter, pri každom pohybe je na zožratie :P
No ten cliff na konci nemá chybu, je to od teba vážne surové, moja zlatá :D
Teraz budú nasledovať ďalšie prebdené noci, čo budem uvažovať o Narrym (fakt som tie dve mená dala dokopy? :D To spojenie sa mi fakt páči!:D)...
By the way, píšeš úžasne- aj keď sa pozrieme na fakt, že ff-iek s Harrym je TAK VEĽA a postupne sa celá tá pointa typu kaviareň-rozliata šálka-poďme spolu chodiť-a žili šťastne a na veky začína opakovať -__-
Nemôže byť nič lepšie ako šikovná spisovateľka a poviedka so Stylesom (vtom ste vy dve s Katie a ďalšími babami neporaziteľné) :3
Och, vidíš to? Už som svojimi siahodlhými komentármi začalo otravovať aj teba o.O
Snáď ti t nevadí, strašne sa teším na pokračovanie ♥
Ja umriem!!!
OdstrániťAle nie, nemôžem lebo mňa nevysloviteľne baví a teší čítať takéto komentáre :* Rozsiahle opisy mi zaberú najviac času, ale myslím si, že ak niekto neopíše danú situáciu aspoň niekoľkými vetami, čítateľ si to nedokáže poriadne predstaviť a má v tom chaos. Aspoň u mňa to tak platí, ak narazím na nejakú poviedku :)
A prečo je Noe trieda? :D Neviem, ja do nej vkladám svoje osobné pocity a zvyky, takže mi tak ani nepripadá. Ale nehádam sa! :D Teším sa, že máš rada Laylu. Určite každý potrebuje takúto poplašenú kamarátku :) Harry sa páči tiež? Pfúú, to sa teším trojnásobne, pretože som ho nechcela mať úplne hnusného a drzého ale aj romantického a starostlivého. Dúfam, že som trafila dobrú cestu :) A za konce sa opravedlňujem aj dopredu, ja takto zakončujem vždy a ľuďom to lezie na nervy, ale jedine tak vás (možno) udržím v napätí aby ste si nevydedukovali koniec už po tretej časti :)
Nehorázne si cením a vďačím za tvoje pochvaly, je pekné to počuť a taktiež, že nás zaradzuješ aj s Kate medzi tie "neporaziteľné" :) Véééľmi sa teším na tvoje siahodlhé komentára a tiež sa teším na moje siahodlhé odpovede, pretože ma veľmi baví odpisovať na takéto veci ;) Nevadí a ja sa teším na teba ;) ♥ ♥ xxxxx
Normálne som už bola nedočkavá kedy bude nová časť :DD a za to čakanie to stálo :) skvelá ako vždy :) síce som trošku sklamaná že som to prečítala tak rýchlo ale inak je všetko perfektné :) úžasná si jednoducho a čoskoro čakám novú časť! :*
OdpovedaťOdstrániťÁ! Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho ale mala som toho veľa do školy (gymnázium je zákerné) a k tomu aj hromadu písomiek za celých 5 mesiacov. Mám písať dlhšie, aby si mohla aj dlhšie čítať? :D Ja sa tu škerím ako blbec za tie všetky pekné veci, ktoré mi píšete. Veľmi pekne ďakujem. Tento týždeň bude hádam voľnejší a potom keď prídu sviatku, budem do seba tlačiť jedlo, priberať a to si budem kompenzovať pri PC a písaní nových častí. Veľmi dúfam, že napíšem aspoň tri :) ♥ Xxx
OdstrániťAj ty si gympláčka? No, tak to s tebou súcitím! :D a je mi úplne jasné, že na to nemáš toľko času koľko by si chcela takže ťa absolútne chápem a obdivujem, že aj za minimum voľného času si dokážeš nájsť čas na blog :) a na ľudí, ktorí ho milujú :) :*
OdstrániťOh to vážne si to tam tak strihla? Ja viem že to je tvoj zámer troška napätie ale ja to nevidržím :) Rozmýšľam čo mu povedala a nič ma neapadá pretože ty ma vždy nejoko prekvapiš :)Zbožňujem Noe :) si úžasná :) Zuzka :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi veľmi pekne :) xxxx
Odstrániť:33 Strašne moc úžasné :3
OdpovedaťOdstrániťTento príbeh má aj.... príbeh :D Proste nie je taký ako všetky ale je výnimočný a premyslený. A ten tvoj štýl :3333 :)
Ďakujem veľmi pekne ;) :) xxx
OdstrániťSou. Petra. Petra. Čo si to zase spravila?! Vidím to tak, že si budem musieť opäť vybaviť nejaký ten trip na východ, aby som ťa pekne nakopala, ale pevne verím, že pokiaľ to stihnem, pridáš ďalšiu časť a tam sa dozviem... THE FUCK MU POVEDALA?
OdpovedaťOdstrániťCliff hanger jak hovado, to je horšie než nejaká španielska telenovela.-.- Ale nie že by sa to podobalo na tie klišéovité situácie, práveže naopak, túto časť si zvládla bravúrne:)) Pridala si už aj Liama? Prečo mám pocit, že sa tam ešte niekde ocitne?:D
Každopádne, spadla som na zadok z teba aj s tými tvojimi opismi.:) Ľúbim to♥ Aj ťa.xoxoo
Len príď, ja sa veľmi poteším :)
OdstrániťAle veď to Vám nemôžem hneď vyklopiť čo mu povedala. To by nemalo efekt, možno to nemá veľmi ani teraz, ale keď by som to dala už do tejto tak by to nemalo ale že vôbec. Možno mätúce, nevadí :) Prečo máš tento pocit? Lebo si žena a máš šiesty zmysel, ktorý je znovu správny :) Ďakujem pekne za pochvalu, love ja too xxx ♥
Oujééééééé :D neviem, či si videla Ja,padouch,ale keď hej, tak si toto OUJEEEEE prečítaj ako to hovoril ten Vektor či jak sa volal :DDD
OdpovedaťOdstrániťAno,koniec krásny, si talent, to je fakt pekné a cením si to,ale prečo?! :D Doriti, daj rýchlo časť, lebo ja nevydržím. A tak si to skončila, že vlastne neviem či sa jeho večer zmenil k dobrému,alebo zlému. Fakt dúfam, ž e k dobrému. Ale ako im osud nepraje, to je pekné.. :D A aj napriek tomu budú spolu.To je ešte krajšie :D Dobre,ale nebudem predbiehať.
Páči sa mi, že na to ideš tak pomaly,ako vždy. Hlavní hrdinovia, resp.hrdinky neriešia všetko s horúcou hlavou, všetko si pekne premyslia a potom sú šťastné,že si vybrali tak ako si vybrali. Aj keď je to stále Harry. :D
Fakt sú tie tvoje poviedky odlišné, a hlavne tvoj štýl písania sa odlišuje od všetkých dievčat, čo čítam. A hlavne stále, keď idem na tvoj blog, presne viem, ako píšeš, že TY si tá, ktorá má tak odlišný štýl písania,ktorý zbožňujem! :))
Je to perfektné,úplne najviac a teším sa na ďalšiu časť! :)) A hlavne na to, čo mu pošepkala .:D
Jully!
OdstrániťJasné, že som videla Ja padouch a vždy, keď citujem Vectora tak na ma pozerajú či som v poriadku. odvtedy to nepraktizujem, môj život je ochudobnený :( To nemôžeš hneď tak povedať, že budu spolu? ČO ak budem hnusná harpia a dám ich od seba preč? :D Páni, neviem či sa tak odlišujem od ostatných dievčat, ktoré píšu ale veľmi si to cením, že si to takto nejako všímate (?) a že mi to takto dávate najavo ako pochvalu :) Ďakujem krásne ♥ xxx
vieš čo ženská ja mám povolenie zabíjať a neváham ho použiť!!!!! :D táto časť je perfektná, ja žasnem ao si to dokázala takto napísať :) ja som celý čas, keď som to čítala bola vo vytržení,že kedy dočerta príde ten blbý Harry??? :D už už to vyzeralo nádejne, keď jej niekto položil na rameno ruku... ale nie to musel byť Liam pýtať sa, kde je Louis :D inak btw to ako si nazvala Louisa bolo fakt dobré :D chlap s nervami v kýbli :D ako je to normálne pomenovanie a možno ani nie až tak vtipné,ale ja keď som si predstavila zúfalého Louisa pobehovať ako splašeného tak mi to prišlo riadne vtipné :D a potom zase niekto prišiel k Noe do izby zase som mala iskierku nádeje, že Harry si to s ňou chcel tak veľmi vydiskutovať, že si dal tú snahu nájsť si jej izbu, ale nie to zase musela byť Layla :D ktorá ako inak ospevovala Liama v obtiahnutom tričku :D a ja som pri tom akurát mala sliny na mojom tričku od predstavovania si toho výjavu :D raz ma privedieš do hrobu prisahám :D nooo ale konečne sa dostanem k tej časti , ktorá ma úplne dostala alebo inak povedané už sa tam naozaj objavil Harry a nie niekto iný, nejaký ďalší poznaný či nepoznaný človek :) to ako Noe dostala odvahu bolo obdivuhodné!!! GO NOE!!! :D ja by som asi ostala čakať v rohu miestnosti :D a to napätie medzi sa dalo krájať ako sa hovorí a to sa mi tak veľmi páčilo :) ty si moja šikula, že si to tak dobre napísala :) ale vieš čo som čakala, že keď tak veľmi veľa rozprávala, že ju umlčí bozkom, ale ty si to tam nedala :( ( btw. moja tajná túžba, byť umlčaná bozkom :) príde mi to strašne pekné,milé,romantické gesto od chlapa :) ) ale som aj rada, lebo to by zase nepokračovalo ďalej, ale už by to niečo stratilo na tom "chasing" ako sa to hovorí v angličtine :) snáď si ma pochopila :D ak nie vysvetlím :D lebo niekedy ma majú ľudia problém pochopiť... môj štýl rozmýšľania :D no ale furt to nemení nič na tom, že ako si to zakončila!!!! ja som úplne v riti z toho teraz!!! si predstav, že teraz by som mala veľa písomiek a nemala by som čas si prečítať budúcu časť šak ja by som umrela od zvedavosti :D máš šťastie, že mám ako také prázdniny a budem mať čas si to dokonca vychutnať :)
OdpovedaťOdstrániťPS1: veľmi sa ti ospavedlňujem za moju dlhú odmlku, že som si to neprečítala :( pretože ja keď si to prečítam na mobile tak mi to nejde komentovať :( a vždy si poviem, že si to prečítam na kompe a okomentujem ibaže ja sa k počítaču nikdy nedostanem :D tak to potom aj tak vyzerá :D
PS2: ja len tak pre istotu keď som ti to nepovedala tá časť je úžasná !!!!!! milujem všetko čo si to vyčarovala od obracaním očami Noe nad jej mamou až po to ako sa rozprávala s Harrym :) <3 aj keď jej otec ma tam dosť prekvapil :D
PS3: aby si si nemyslela, že si z toho vyviazla :D dorazím ťa ešte raz za ten koniec !!! :D takto ma nechať zvedavú, keď vieš akú mám povahu :D
and thats all... I love you & see you soon :* <3
PS4: preepáč ešte som zabudla :D nemenila si nejaké obrázky na boku vianočné??? či sa mi to iba zdá ??? :D nevadí v každom prípade sú úžasné :)
Odstrániť