Šťastné a veselé sviatky prajem !!
Malý darček odo mňa :) xx
Tvár si skoro necítil. Celá mu tŕpla a štípala. Auto
z ktorého vyšiel zaparkoval v garáži a kľúče s malou
kľúčenkou si preplietal pomedzi prsty. Znovu sa vrátil do treskúcej zimy,
zavrel železné dvere na garáži a ťarbavými krokmi sa cez hordu snehu
odhrabanej na jednej strane obrubníka snažil preskočiť až na chodník vedúci
k vchodovým dverám maličkého domčeka s pár svetielkami ktoré mu
pripomínali sviatky tíško klopajúce na dvere. Do tváre mu padali neposlušné vločky
všetkých možných tvarov, rýchlo mával dlhými mihalnicami aby videl kľúč, ktorý
sa snažil vopchať do zámky. Do misky, s rôznymi drobnosťami položenej na
komode z tmavého dreva, odložil kľúče ktoré jemne zacengali. Hneď na to
počul zvuk pazúrov pomaly sa odlepujúcich od plávajúcej podlahy spolu so
zvončekom priveseným na obojku chlpatej gule rútiacej sa k nemu.
„Ahoj kamoš, kde je Mia?“ stiahol si rukavice pred tým, než
sa zohol v kolenách, pritisol svoj kabát k pätám chodidiel
a poškrabal labradora so zlatistým kožúškom za ušami. Dočkal sa iba jeho
hlasného zabrechania, lenivo sa chvostom obtrel okolo jeho športovej tašky,
ktorú zhodil na zem vedľa skrine s kabátmi a zvedavo ju začal
oňuchovať. Do nosa mu udrela lahodná vôňa valiaca sa z útrob bytu, keď sa
spoza steny vynorila veselá tvár s úsmevom a strapatým vrkočom
prehodeným cez plece.
„Tu som. A ak by si mi pomohol rozmotať svetielka na
stromček, bola by som ti neskutočne vďačná,“ zaškerila sa a prešla pár
krokov vo svojich huňatých ponožkách. Nadvihla sa na špičky aby dokázala svojho
drahého pobozkať na privítanie. Prsty si spoločne preplietli vedľa svojich
bokov a už aj ho ťahala za sebou keď spolu boli spojený v jednom
nekonečne očakávanom bozku.
„Ale veď som ich skladal minulý rok ja,“ poznamenal.
Z hlavy mu stiahla čiapku a bruškami prešla po jeho vlasoch aby
nestáli na všetky svetové strany. Odtiahla sa od neho s úškrnom
a zatočila si jeho pokrývkou hlavy. Už bola niekoľko krokov pred ním keď sa
naschvál znovu otočila a zazubila. Pár krát tľapla po svojich stehnách aby
popohnala ich chodiaceho plyšáka, z ktorého sa chlpy sypali jedna radosť,
a on za nimi príliš nezaostával taktiež.
Keď vošiel do obývačky spojenej spolu s kuchyňou,
zmrazilo ho hneď pri vchode. Domáci miláčik menom Milo sa spokojne usalašil vo
svojom pelechu položenom vedľa radiátora okolo ktorého bolo rozhádzaných
niekoľko pískacich a farebných hračiek. V rohu stál, ešte neozdobený,
stromček, na gauči boli poukladané škatule s guľami a rôznymi
ozdobami kým v kuchyni bola na zemi, sem tam, nešikovne rozsypaná múka
a na okne, hneď nad drezom, bol o črepník s vianočnou ružou
opretý biely zdrap papiera. Kým on potil krv v telocvični, jeho krásna
polovička stihla prebrať polovicu pivnice a prelistovať tri knihy
kuchárskych kníh lenivo odložených na poličke vedľa pestrofarebných pohárov
a urobiť neporiadok, ktorý si aj tak starostlivo a dobrovoľne uprace.
„Ako bolo s chlapcami v telocvični?“ pokojný hlas sa
niesol celou kuchyňou spolu s tichým zvukom hudby vychádzajúcej
z televízora. Pomedzi svoje slová si na ruky nasadzovala chňapky
a otvorila rúru z ktorej sa vydrala hromada teplého vzduchu
a ona sa musela na moment odtiahnúť.
„Fajn. Ale vidím, že ty si vykradla všetkých našich susedov,“
podišiel ku nej a z taniera s koláčikmi posypanými práškovým
cukrom si jeden, so snahou byť nenápadným, ukradol.
„Nič som nevykradla. Iba som všetko zniesla
z poschodia,“ usmiala sa a pokračovala.
„Máme príliš veľa ozdôb, ktoré už nepoužívame. Čo keby sme
ich roztriedili a niekomu darovali?,“ Rozpálený plech položila na stôl
a skôr než stihla do rúry vložiť ďalší, už pripravený, plátok železa
s vykrájanými obrázkami z cesta, on jej stiahol rukavice z rúk
a potiahol za dlhý sveter k sebe k stoličke na ktorej sedel.
„Daj si pauzu, zlato,“
vtisol ju medzi svoje svoje stehná, kolenami jej stlačil nohy aby mu
nestihla újsť a dlhými pažami nastoknutými v tenkej mikine si
privlastnil celé jej brucho v objatí. Svoje líce jemne pritisol k nej
bruchu a s radosťou pociťoval každý jej výdych a nádych.
Zacítil, ako sa jej zachveli svaly na keď sa rozosmiala a po niečo natiahla.
„Ochutnaj, prosím,“ zamávala radom mihalníc
a v drobných prstoch mu pod nos posunula kúsok voňavého koláčika
ozdobeného farebnou penou. Neodolal sladkému pokušeniu, rovnako ako sťažka
odolával jej samotnej.
„Mama mi dala recept,“ povedala nadšene a jemu zabehlo.
Pri každej spomienke na recepty ženy, ktorá na svet priviedla to úžasné dievča,
s ktorým zdieľa svoje chvíle, mu pripomenú to, ako mizerne sa po nich
často cítil spolu s tabletkou na trávenie. Ale iba ak to bolo
v Miinom podaní. Nie žeby jej varenie nešlo, ide, len na zákuskoch musí
jemne popracovať.
„Je to úžasné, ale nechcela by si ísť na chvíľku hore? Kým
sa ti tu upečie ďalšia várka?“ vyceril zuby. Posadil si ju na ľavé koleno
a ona mu svoje ruky položila okolo krku. Teplé dlane ho príjemne hriali po
tom čo sa z hrozivej zimy tam za oknami ich teplého príbytku snehová
nádielka zväčšovala a zväčšovala.
„Ty sa choď osprchovať a ja to tu doupratujem. Nehnevaj
sa, ale páchneš,“ pokrčila nosom a plátenou utierkou zamávala pred jeho tvárou
pričom sa naňho škodoradostne uškŕňala. Pri jej pripomienke jej nehodlal ostať
nič dlžný. Keď sa horko ťažko predrala z jeho náručia späť k svojej
práci, ponoril svoju ruku do nepatrnej kôpky bielej múky rozsypanej na
pracovnej doske priamo za ňou. Plech vopchala do rúry, zavrela a ruky si
opláchla pod prúdom studenej vody. Keď
jej zľahka ťukol do pleca, pričom sa otočila, s radosťou jej uštedril
bielu šmuhu pozdĺž celého jej líca spolu s bradou. Jej prekvapený výraz ho
potešil. Vytreštené modré oči mu pripomínali tie radostné plamienky, ktoré
vzbĺknu vždy vtedy, keď ju hnevá.
„Sme špinaví obaja. Je to neodkladný dôvod na spoločnú
sprchu,“ vyhlásil. Ľahko sa jej podlomili nohy keď sa prikrčil, obmotal svoje
ruky okolo jej kolien a prehodil si ju cez plece.
„Pusť ma, všetko mi zhorí a ty budeš namiesto koláčov
jesť uhlie. Počuješ ma?“ žalostne prosila, hoci sa v jej hlase našli záblesky
radostného smiechu. Aj cez to, že mu pár krát zabúšila do pevného chrbta,
nebolo jej to nič platné. Pomyslel si, že by na jeho únosy už mohla byť
zvyknutá, pretože často ho trafí do tváre svojou papučou, keď kope nohami na
protest, aby ju položila späť na pevnú zem. Keď kráčal po schodoch do izby,
začul veselí štekot Maila. Bral to ako podporu.
„Miláčik, koláče neutečú,“ zľahka ju tľapol po zadku, načo
ho ona dlaňou precízne buchla do krížov.
„A navyše som ešte ani nezavesila reťaze na stromček,“ oduto
začul poza svojho chrbta, keď otváral dvere na izbe. Zavrel ich nohou
a podišiel k posteli. Drobné žieňa, ktoré sa hodnú chvíľu hompáľalo
na jeho pleci opatrne položil na mäkkú prikrývku.
„O ten sa postarám,“ ubezpečil ju. Kolenom si prerazil cestu
medzi jej stehná aby si zaistil pohodlný výhľad na jej tvár. Prstami jej zašiel
pod lem trička a cítil ako sa strhla pod jeho studenými prstami.
„Vieš o tom, že o chvíľu nám zhorí kuchyňa?“
napomenula ho, hoci sa jej páčilo ako sa jeho pery dotýkajú jej pokožky pozdĺž
kľúčnej kosti a neskôr aj na krku. Zakaždým keď ju jeho vlasy pošteklili
na tváre alebo na hrudi, kopla ho. Sama nevedela prečo. Možno jej to pripadalo
vhodné. Rýpať doňho tak ako on rýpe do nej svojou tvrdohlavou povahou, svojimi
pohľadmi ktorým odoláva z minúty na minútu. Iba sa rozosmial
a naschvál ju začal štekliť na celom bruchu a chrbte.
„No a čo. Teraz ma nevyruší ani snímač dymu,“ zaškeril
sa a ani nehodlal dvihnúť hlavu. Nechala sa presvedčiť, vplietla mu svoje
prsty pomedzi vlasy a dožadovala sa aby svoje pery premiestnil z krku
na jej tvár.
„Nemali sme ísť do sprchy?“ schytila jeho tvár do rúk
a odtiahla ich od svojej tváre. Zjavné bolo, že jej čin sa mu nepozdával.
„Veď potom môžeme ísť aj tam,“ spustila svoje ruky
k jeho tričku a pomaly ho začala odhŕňať z jeho chrbta. Nechtami
prechádzala po jeho pokožke a zanechávala po sebe malé stopy na pamiatku
do sprchy. On si nos ponoril do jej voňavých vlasov. Prstom jej prechádzal po
čele kým sa jeho pery venovali tým jej a zamestnávali jej jazyk od
zbytočných slov, ktorými by sa chcela vyslobodiť.
Z nenazdajky niečo zhrotalo. Nebol to silný náraz no
bol dosť silný na to, aby ho vyrušil. Znechutení z toho, že celé jeho
predstavy boli len jednoduchým výmyslom jeho bujnej mysle v sne ho
zarmútili. Tešil sa však aspoň na jedno. Na pohľad na ňu, ako leží vedľa neho
a jej vlasy pokojne odpočívajú na bielom vankúši. Že bude zamotaná
v prikrývke a jej nahé plecia budú znovu odhalené spod trička. Že ju
bude môcť pohladiť po líci, hoci to ona nebude môcť vnímať, no jemu to ukľudní
šialenú túžbu zamknúť dvere a nikam ju od seba nepustiť. Keď odlepil
viečka od seba, neuvidel nikoho. Pohľad mu padol na priestor pri posteli, kde
stála ona. Mia s jeho košeľou prevesenou na sebe, so svojimi nohavicami,
svetrom a topánkami v ruke. Presnejšie, jednou topánkou.
„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ pousmiala sa
a rýchlo sa zohla po svoju topánku ležiacu na plávajúcej podlahe jeho
izby. Posteľ mal celú rozhádzanú, ako vždy keď k nemu prišla
a vankúše boli rozhádzane všade naokolo. Hovoril si, na čo mu je vlastne
toľko vankúšov, keď tak veľkú posteľ obýva iba on sám.
„Odchádzaš? Znovu utekáš?“
„Iba som ťa nechcela budiť. Usmieval si sa, snívalo sa ti
niečo pekné a nechcela som ti to pokaziť,“ zhodila všetky veci na zem
a do oboch rúk chytila nohavice. Šikovne si ich na seba začala navliekať,
kým sa on snažil posadiť. Pokrčil nohy, na kolená si položil lakte
a nechal prikrývku aby mu skĺzla po hrudy dole k pásu.
„Dúfal som, že zostaneš. Aspoň na chvíľu.“
„Drahý môj, ak by som tu zostávala, náš doterajší vzťah by
už dávno skrachoval. Ja mám svoj život a ty svoj.“
„Áno viem, to mi hovoríš stále,“ otrávene odpovedal.
„Nehnevaj sa, nič viac nie je dovolené,“ štvornožky
k nemu prešla cez matrace aby medzi prsty chytila jeho bradu
a darovala mu posledný vášnivý bozk. Jeho pery boli celé opuchnuté, niet
divu. Nechtami zišla po jeho hrudi a znovu sa od neho odtiahla. Zhodila zo
seba košeľu, navliekla svoje telo do svetra a on sa iba bezmocne prizeral
ako od neho znovu uteká. Aj keď si to sama nechce priznať dobre vie, že on
k nej cíti niečo viac. Vždy si kládol otázku toho istého typu. Bude niečo
také cítiť aj ona?
Waaaaaaah ten koniec má znamenať čo? o.O
OdpovedaťOdstrániťStále sa z toho neviem spamätať, počkaj, musím to rozdýchať. :D
Ale za celé prázdniny ma ešte nikto tak veľmi neprekvapil ako ty s tým náhlym zvratom. -.- :D
Jeez to sa tu celý čas uškŕňam aká pekná a harmonická je táto jednodielovka plná koláčov a vianočných ozdôb (už len mandarínky chýbali :P) a potom BUM.
Hoci Harold si to väčšinou zaslúži, teraz si vôbec nie som istá. :/
Och, tie ženy. :DD
Ale veľmi sa mi to páči, nevravím že nie, na vianočné sviatky je to ako stvorené aj na zlepšenie nálady. :) Hlavne ak počúvaš americké koledy, ako teraz ja. :D
A ešte niečo. Práve som urobila obrovský objav. :33
TY si z Prešova? o.O Teda náhodou som si ťukla na tvoj profil a znova BUM. :D
Za celé tie dva roky si druhý človek píšuci ff-ky s chalanmi o akom viem, že je z nášho zapadákova. :D
Inak prajem krásne sviatky. :D ♥♥
Nikto? Neverím. Ale veľmi veľmi sa teším, že som ťa potešila :) Aj my sme ženy a ani my samé takýmto veciam nechápeme. No kto im pochopí? :D Jéééj! Ty si z PO? napíš mi e-mail, prosííím :) Aj tebe krásne sviatky a šťastný nový rok, ak nepridám novú časť a nezaprajem Vám ho znovu :) ♥ xx
OdstrániťPo dlhom uvažovaní (hej, trvalo asi 3 sekundy :D a HEJ, uvažovala som :P ) ti idem napísať komentár. A nie je to preto, že by ma posledná veta v našom chate dohnala k dobre známim pocitom... (Hej, je to presne pre to) Musím ti povedať, že na začiatku, keď som si prečítala ten názov, tak som asi do polovice toho príbehu rozmýšľala s čím je to spojené, keď som došla na konec tak som na to už aj zabudla, ale to nič nemení na tom, že to bolo
OdpovedaťOdstrániťP_E_R_F_E_K_T_N_É (← toto si zapamätaj, ja tak nikdy nepíšem) Po tých (takmer) dvoch rokoch som si myslela, že ma so svojou tvorbou už neprekvapíš, ale naopak. Za každým jedným článkom ma dokážeš naštvať čoraz viac, lebo píšeš sakra dobre!
Ňah, čus :*
Wáu, ty máš ale dlhé myšlienkové pochody :D
OdstrániťÓóó, ty píšeš slovo cez odrážky, tak to sa to mi muselo fakt podariť! Ty vieš, že ľudí štvem rada a teba ešte viac, ale veľmi pekne ďakujem za tvoje vyjadrenie. Že sakra dobre? Damn it! nebudeme sa tu hádať, je to neslušné :) Môžme sa hádať navzájom aká si sakramensky dobrá ty! Pa :* xx
Určite bude niečo také cítiť aj ona :) Krásne :) si ma potešila :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne :) xx
OdstrániťThis is TOO MUCH.
OdpovedaťOdstrániťTak najskôr tá časť, a potom sa dostanem k tomuto a... Že jednodielovka kde je Harry ten romantický zamilovaný ťuťko, ktorý sníva o perfektnom vzťahu a ona je sviňa čo ho nechce? JFC, are you trying to kill me?!
To bolo také sladké, a potom aj sesii, a vlastne ani nemám už slov, pretože fakt, awesome, také na sviatky, ľúbim to♥
Ach, mňa už nebaví furt opakovať ďakujem! Ale vážne sa teším, že sa páčilo. A Harry nemôže byť furt ten zmrd, ktorý oblbuje. Aj nežné pohlavie je niekedy hnusné ;) xxx ♥
Odstrániť:O :O to nemyslíš vážně?! je to suprové, bombastické! :3 to sem fakt nečekala :) Nádhera :') :3
OdpovedaťOdstrániť