Our Demons 12. - Kiss me

Ááá, veľká, preveľká radosť!!!

Najprv som sa hrozne bála, ale neskôr sa to vyplatilo. Opýtala som sa jedného milého dievčaťa z TEJTO stránky, či by sa nemohlo pozrieť na moju poviedku. Po niekoľkých týždňoch som si odpoveď našla na ploche na FB a mala som chuť sa hodiť do snehu :) Veľmi pekne ďakujem za odpoveď (ak to Damie čítaš ;)) a hrozne ďakujem za rady, budem sa snažiť dávať si pozor a odstrániť svoje chyby pri písaní :) 

Preto Vám sem dnes pridávam novú časť. Dúfam, že sa bude páčiť :) xx

(Ak by si chcem niekto pozrieť vyjadrenie, je tu :))

„Si nejaký nesvoj,“ šepla do ticha. Jej hlas sa tlmene odrážal od nahých stien potretých bielou farbou. Svoje konštatovanie založila na fakte, že trvalo hodných pár minút, kým Harry našiel chrstiaci zväzok kľúčov a ďalších pár minút ubiehalo vtedy, keď nemohol nájsť kľúč pasujúci do zámky čo jej prišlo ako prvý krát, keď sa mu niečo nedarí na prvý pokus.

„Nie som,“ odpovedal. Víťazne sa uškrnul a pri tom na ňu hrdo pozeral, keď ľahko zasunul kľúč do zámky a dvakrát ním otočil. Nadvihol obočie, no ona si nedovolila neprevrátiť očami nad mužským egom, ktoré je rovnako krehké ako kryštálová váza, ale zároveň silné ako skala v strede besniacej rieky.

Zastavil pri dverách a zabraňoval im, aby sa zavreli a buchli Noe rovno do tváre. Zvedavo prekročila prah, pohľadom prebehla po chodbe. Veľa toho nevidela, kým Harry nedbalo zažal svetlo v priestore v ktorom sa nachádzali. Svoje veci položil na drevený výčnelok medzi komodou a skriňou na vešanie kabátov. Inštinktívne sa zaprela do komody nad ktorou viselo široké zrkadlo a vyzula si svoje biele conversi.

„To si nemusela,“ poznamenal. Vynoril sa spoza jej chrbta. Dotkol sa jej pliec a otočil ju k sebe. Na tvári cítila jeho dych, tak blízko sa pri nej nachádzal. Nevidel, ako jej na rukách pod bundou nabiehala husia koža z jeho chrapľavého hlasu a parfému, ktorý by k nemu vedela priradiť aj keby ju zobudili o polnoci. Medzi prsty vzal zips Noeinej koženej bundy a pomaly ho ťahal dole až sa nakoniec jeden celý kus oblečenia rozdelil.

„Vďaka,“ zamrmlala a vyzliekla si bundu. Harry jej ju ochotne vzal a zavesil do skrine na chodbe, pričom Noe sa nepohla z miesta a spolu s taškou prevesenou cez telo stála na tom istom mieste akoby sa zakorenila priamo do podlahy. Celým bytom sa vznášala príjemná vôňa. Pripadalo jej to ako keď sa vráti domov a prvé čo jej do nosa udrie je zmiešaná aróma všetkých rôznych vôní.

„Idem hľadať ten papier. Prezri si to tu, ak chceš,“ povedal sladkým hlasom a daroval jej letmý bozk na líce.  Automaticky jej vyletela ruka k miestu na líci, kde sa nedávno nachádzali harryho pery a prešla po ňom bruškami prstov. Mala by sa prestať chovať ako zasnená a začať uvažovať triezvo. Noe sa so stočenými prstami k zemi neisto poobzerala znovu okolo seba. Vykročila za Harrym dopredu a nakukla do izby. Bola to obývačka, celkovo priestranná a jednoducho povedané, nebolo na nej nič abnormálne. Priestor vyplňovalo tradičné zariadenie s pohovkou, kreslami a televíziou. Popri stene sa tiahla obývacia stena a v polici pod televíziou, ktorá bola pripevnená na stene, boli naukladané ďalšie farebné šanóny, spomedzi ktorých si Harry jeden vybral, posadil sa s ním na gauč a začal sa prehrabávať priehľadnými obalmi.

„Máš veľa návštev?“ opýtala sa. Tašku si položila na jedno z kresiel a podišla k obývacej stene s rukami založenými na krížoch pohrávajúc sa s prstami. V stene bolo pár kníh poukladaných tesne vedľa seba a už len pri pohľade sa zdalo byť ťažké aspoň jednu vybrať von. Aj tak sa Noe jednej dotkla a jej domnienky sa len potvrdili.

„Za posledné dva týždne si prvá. Ak nepočítam chlapov,“ pokrčil plecami a jeho úškrn siahal od ucha k uchu. Do uší sa jej dostal zvuk zipsu patriaceho taške na laptop. Harryho vytiahol von, rozmotal šnúru od nabíjačky a zapojil ju do zásuvky za pohovkou. Neodtrhla pohľad od jeho krížov, ktoré sa mu odhalili spod košele. Ako správna žena sa naňho dívala dovtedy, kým nezačula, ako nabíjačka presne sadla do zásuvky. Keď sa otočil aby skontroloval, či sa laptop zapína, všimla si ako sa na ňu škerí a znovu sa posadil na svoje poskladané nohy do tureckého sedu.

„V škole budeme mať ples,“ vykĺzlo jej z úst, pretože na prerušenie dlhej chvíle ticha nenašla žiadnu lepšiu tému. Raz by sa to tak či tak dozvedel, buď od nej, alebo od jej tlačovej hovorkyne, Layli.

„S kým tam ideš?“ jeho hlas bol podfarbený prísnym tónom. Žeby mal ťažké srdce na Jacea, o ktorom mu povedala, že chodí spolu s ňou do školy a odkedy ho stretol na svadbe si ho s ňou bude spájať v neuveriteľne absurdných scenároch? Taktiež počula ako jeho prsty narážajú do klávesnice laptopu, čo si prisvojila za skvelú zámienku pre ignorovanie odpovede. Na chodbe na nachádzali ďalšie dva dvere. Otvoriť tie pravé, alebo ľavé? Rozhodla sa pre pravé a ignorovala to, čo si Harry šeptal popod nos pre seba. Zatlačila kľučkou na dol a dvere nepríjemne zaškrípali. Pripomínalo jej to zvuk vŕzgajúcich dverí pri ukážkach v televízií na horory.

„To je moja izba,“ ozvalo sa z obývačky spolu so smiechom. Noe silno zatvorila oči, aby z nej nevyšla nejaká nadávka a snažila sa pomaly dvere zatvoriť. Ako ich ťahala nazad k sebe, hrýzla si spodnú peru v nádeji, že to nebude počuť. Ale oni začali vŕzgať ako za trest ešte viac a tak ich jednoducho pustila a zostali otvorené. V obrannom postoji s rukami natiahnutými od tela skamenela.

„Prepáč,“ zvolala.  

„Nie je tam nič čo by si nemohla vidieť. Pokojne vojdi, nehanbi sa,“  vyklonil sa spoza rohu steny.

„Kto povedal, že sa hanbím?“

„Nikto, ale vidím to na tebe. Inokedy chodíš všade veselo a smelo, teraz sa tu bojíš aj nadýchnuť.“

„Tak toto nie je pravda. Pozri,“ tľapla rukami aby odtrhol zrak od obrazovky. Lenivo otočil hlavu na stranu a zadíval sa na Noe. Zhlboka sa nadýchla, nadvihla ruky a spolu s rukami sa jej nadvihla aj jemne odhalená hruď, ktorú zdobila retiazka s maličkým príveskom štvorlístka. Naklonila sa dopredu, cez malú škáru medzi perami vypustila prebytočný vzduch z tela, zamávala rukami a narovnala sa nazad s posmievačným výrazom na tvári.

„Nemyslel som to doslovne, ale som rád, že sa toho nebojíš,“ žmurkol na ňu.

„Ako dlho to ešte bude trvať?“ lenivo sa zhodila na gauč akoby sa pred chvíľou ojedla do nemoty a nedokázala sa pohnúť ani o milimeter. Za chrbát si posunula našuchorený vankúš aby zvláštne skrútená poloha na gauči, ktorú zaujala, neprivádzala jej chrbtici muky.

„Neviem, kde tá prekliata faktúra je,“ naštvane zhodil z kolien hromadu papierov, ktorá pristála na zemi.

„Nájde sa, neboj sa.“ znovu sa nadvihla, aby naňho mohla dovidieť.

„To dúfam.“

„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ posunula sa bližšie k nemu, čo Harryho pozornosť upútalo natoľko, aby vypol laptop a položil ho na zem. Letmo vzala jeho ruku do svojich a ukazovákom začala opisovať výrazné ryhy na dlani. Očividne mu to neprekážalo. Noe spaľoval pohľadom, akým sa už dlho na žiadne dievča nepozeral. Nevšímala si to, sústredila sa na to, čo sa ho túžobne chcela opýtať už niekoľko krát, ale vždy bola príliš hanblivá na to, aby to urobila. Čo jej dalo odvahu na to, aby to zo seba dostala nevedela, ale mala potrebu pustiť to von.

„Čo také?“

„Nebojíš sa?“

„Čoho?“

„Louisa, mojej mami, alebo môjho otca. Nevedia o tom, že spolu chodíme.“

 „Nebojím. Mám právo si vybrať toho, koho mám rád a ty ho máš tiež,“ pousmial sa nad jej, preňho, bezproblémovou otázkou. Noe to tak jednoducho už nebrala.

„Ja viem.“

„Ty sa bojíš?“

„Neviem. Tebe to nevadí, že pracuješ, zarábaš a ja som iba v treťom ročníku na strednej?“

„Nevadí. Môžem sa o teba starať a dávať na teba pozor, aby sa ti nič nestalo,“ prstom voľnej ruky sa dotkol jej zaguľatenej brady. Zľakla ju nadvihol a zadíval sa jej do očí. Zapĺňali sa jej neistotou, ale s istotou nevedel, či sa tam nachádza aj strach, pred ktorým utekal práve on, no svoje zelené oči nespúšťal z Noeinej tváre tvorenou krásnymi črtami, plnými lícami a milým materským znamienkom nad obočím, „Dávať ti najavo aká si krásna, milá, výnimočná niekedy príliš ustráchaná, ale to pri mne časom prejde. Pevne dúfam.“

„Nevadí ti ani to, že som od teba mladšia o štyri roky?“

„Chceš povedať tri roky a deväť mesiacov?“ opravil ju a prstom jej frkol do nosa. Ruku, ktorú mu dovtedy držala ona si Harry privlastnil, posunul k perám a venoval malý bozk na jej vystupujúce hánky. Jeho pery boli mäkké, tak mäkké až sa Noe zdalo, že sa jej rúk dotýka jemný závoj vytvorený z páperia.

„Tak moment, odkiaľ vieš, kedy mám narodeniny?“ zbystrela a pozornosť, ktorú doteraz venovala miestu na svojej ruke, kde pred chvíľou Harry zanechal bozk, rýchlo preorientovala na počudovanie hodnú informáciu. Nedôverčivo sa odtiahla a odsunula o pár centimetrov dozadu. Vyzeralo to, akoby ich delila neviditeľná hranica, za ktorú sa ani jeden z nich nedokázal presunúť. Neuveriteľné, ako jedna malá, na prvý pohľad tak nepodstatná a pri iných momentoch milá oprava pri nesprávnom tvrdení, dokáže v človeku zbudiť tak veľké prekvapenie a čiastočne aj podozrenie.

„Louis mi povedal, že máš osemnásť. Matematika mi ešte celkom ide,“ zasmial sa. Podľa Noe chlapec, ktorý pred ňou sedel a odpovedal na jej otázky so srdcom plným voľnosti a bezstarostných myšlienok, si z nej len celý čas uťahoval aby zistil, ako sa bude v takýchto vážnych rozhovoroch chovať. Tiež si myslela, že o chvíľu znovu upadne do vážnej nálady, ale bolo zrejmé, že sa mýlila.

„Prečo všetko tak rád zľahčuješ?“

„Môj život by bol príliš smutný a depresívny, ak by som si ho nezľahčoval,“ odpovedal s tajomným tónom v hlase. Svoje telo odlepil od gauča, namieril si to k televízií a tak nevidela čo sa odohrávalo na jeho tvári.

„Prečo? Kvôli čomu by bol tak smutný?“ opýtala sa. Bola až príliš dobiedzavá a to sa jej často nevyplácalo. Hoci nevedela, čo ho zožieralo, mala potrebu mu podať pomocnú ruku. Premýšľala, či to bolo niečo z minulosti, z jeho búrlivej časti života, o ktorej tak nerád rozpráva alebo to bolo spojené s jeho rodinou, či priateľmi.

„Pozrieme si nejaký film?“

„Nechceš o tom hovoriť? Povedz mi.“

„Nechcem,“ odsekol. Tvrdosť hlasu jej dala celkom presne najavo, že túto tému už otvárať nemá. Zrejme ju načne on vtedy, keď to uzná za vhodné a do tej doby sa Noe rozhodla sústrediť na prítomnosť a na to,  čo by mala s týmto chlapcom robiť.

„Prepáč.“

„Neospravedlňuj sa mi. Ty za nič z toho, čo sa stalo, nemôžeš. Tak...pozrieme si horor?“ svoju náladu zmenil abnormálne rýchlo. Pri slove horor sa s úškrnom obrátil k Noe, ktorá ešte ani len nevidela, aký horor chce vybrať, a už ho mala chuť podrobiť prednáške o tom, že ak pustí takýto film, okamžite sa balí a odchádza.

 „Ty sa ma chceš asi zbaviť, že?“ podozrievavo naňho zazrela.

„To ty sa budeš chcieť zbaviť mňa, keď ti poviem, že s tebou idem na ples,“ priblížil sa k nej s ovládačom v ruke. Ruky spustil po stranách jej bokov na gauč a pevne sa doňho zaprel. Špička jeho nosu sa nenachádzala ani päť centimetrov od jej tváre, pričom mu z tváre neskĺzal ani jeho tradičný, akýmsi spôsobom arogantný, no prípustný, úsmev.

„Skvelý vtip. Idem urobiť čaj,“ s ľahkosťou sa zaprela do jeho pevnej hrude a hravo ho od seba odstrčila. Rukami si pomohla postaviť sa a Harry sa za ňou so zvlnenými perami len lahodne otočil.

„Teda ak môžem,“ zvrtla sa na päte ešte pred tým, než zmizla v dverách.

„Už mám na teba vplyv,“ zakričal za ňou a v hlase sa mu značil smiech.

Zacítila, ako sa pod ňou niečo nadvihuje a neskôr klesá. Najprv sa jej to zdalo ako niečo, čo môže pripísať k zvyšku sna. Neskôr sa to však opakovalo niekoľko krát, čo jej už pripadalo zvláštne, no nie natoľko zvláštne, aby otvorila oči. Rána u nej boli o premáhaní samej seba. Bojovala s tým, aby od seba odlepila viečka, kým ju k tomu neprinútil budík, alebo mama. V najhoršom prípade Layle, keď ňou triasla, až sa začala hojdať celá posteľ a žalostne vŕzgala. Nepohodlne sa pomrvila a zosunula sa nižšie. Čakala, že nohami narazí do kusu dreva, ktorý zakončoval jej posteľ, ale keď sa posunula, zacítila len niečo mäkké. Niečo ako vankúše, alebo paplón. Skúsila do toho ešte pár krát naraziť prstami, ale svoj povrch to nemenilo. Uznala, že sa jej niečo nepozdáva. Začal ju svrbieť nos. Rukou po ňom pár krát prešla a následne si lenivo pretrela oči.

„Dobré ráno, poklad,“ lahodný hlas sa jej votrel do uší. Jedine čo dokázala urobiť hneď po tom, ako otvorila oči, nadvihla hlavu a uvidela Harryho jamky spolu s úsmevom roztápajúcim sa na tvári, žalostne vykríkla. Rýchlo zvuk vychádzajúci z úst zastavila. Trhlo ňou a odsunula sa od neho. Harry sa na nej skvele zabával. Takéto prebudenia zrejme často nezažíval. Také, kedy sa od neho zdesené dievča odťahuje, pretože je dezorientované ako po troch rokoch spánku. Ako naňho zazerala z konca postele uvedomila si, že mala líce pritlačené na Harryho hrudi a svoju ruku zakliesnenú okolo jeho pásu tak pevne, že by sa spod nej nevymámim skoro nik.

„Prečo som v tvojej posteli?“ zvolala so zdesením, na najvyššej možnej úrovni. Izbu zalievalo príjemné ranné svetlo. Tlmené, presahujúce do izby iba pomedzi žalúzie, ktoré boli precízne stočené a nad nimi sa vznášali nariasené kusy šifónovej látky. Pamätala si tento pohľad zo včerajška, keď sem na pár sekúnd zazrela. Veľká posteľ spolu s kreslom v rohu miestnosti boli hnedej farby. Drevené skrine siahajúce po strop spolu s bielizníkom sa čneli hneď vedľa a zrkadlo zavesené na stene, v ktorom videla svoj odraz chcela rázom zvesiť zo steny. Vlasy mala strapaté, presne také ako vždy, keď sa zobudí. Len zvyčajne nie je tak vystrašená a vyvedená z mieri, ako vtedy.

„Pretože si mi zaspala v náruči na gauči ako malé dieťa. Vyzerala si úplne rozkošne, až som sa bál, že keď ťa vezmem na ruky, tak ťa prebudím. Ale ustála si to,“ mäkko sa na ňu usmial. Svoj nahý chrbát odlepil od vankúša, ktorý sa opieral o stenu a posunul sa k nej.  Mala pocit, že sa mu to páčilo. Veď prečo by aj nie. Sledovať ako si pokojne a bez jej tradičných odmietnutí odfukuje na jeho nahej hrudi, posiatej čiernou farbou.  

„Veď sme iba pozerali film a...“ zasekla sa. Prečo nevie, čo nasledovalo po tom, ako si svoju hlavu s oťažievajúcimi viečkami oprela o jeho plece a svoje nohy prehodila cez jeho stehná? Stále si však pamätala praštiaci zvuk kúskov zemiakových lupienkov demolujúcich sa pod náporom zubov v jeho ústach a aj zvuk šuštiaceho balíčka, ktorý k nej zakaždým posunul, aby ju slušne ponúkol.

„A viac si nepamätáš. Mám pravdu?“ prikrývku, ktorú zovierala v dlani si k hrudi pritiahla ešte bližšie. Harry sa ich dotkol, stiahol z hrude a ukryl v dlaniach. Noe rozmýšľala, či si týmto malým gestom snaží vyžehliť to, že ju nezobudil, aby šla domov, alebo je po zobudení vždy len tak milý a starostlivý. Netušila, čo sa mohlo počas tých deviatich hodín spánku stať. Teda, ak to v tej časovej tiesni podľa digitálnych hodín na nočnom stolíku za Harrym vypočítala správne.

„Kriste, moja mama musí šalieť,“ zhrozene si prešla rukami po tvári po tom, čo si ich znovu vzala k sebe. Chlapec sediaci priamo oproti nej len pobavene prevrátil hlavou dozadu, kedy mu kučery veselo zašuchorili okolo spánkov.

„Ale zjavne si si to užívala, však?“ doberavým tónom jej položil otázku. Asi si uvedomil, že milým prístupom z nej na nič náladu tak ľahko nevytrasie. Preto nasadil ťažší.

„Čo myslíš?“ šibla po ňom pohľadom. Nevedela sa poriadne zorientovať. Tento byt preklínala. Kde mala tašku? A telefón? A bundu? Chcela sa aspoň presvedčiť, či jej mama neposlala na políciu fotku s jej údajmi, ktorá sa už ráno dostala na prvú stranu mestských novín.

„Vidíš ten fľak?“ nevenovala mu príliš mnoho zo svojej pozornosti, no keď si kľakla na zem na kolená, odhrnula z postele prikrývku a pod posteľou nevidela nič, možnosti, kde by sa jej veci mohli nachádzať zhoreli. Síce ju napadlo, že by mohli byť v obývačke, ale na opustenie izby náladu nemala. Pozrela sa teda naňho ako v rukách drží tričko a ukazuje na nejaký fľak.

„To si bola ty. Asi sa ti snívalo o mne, nemám pravdu?“ uškrnul sa a mykol obočím.

„Harry!“ schopila prvý vankúš, ktorý uvidela ležať najbližšie pri svojich nohách. Už sa rozháňala rukou a hodila ho po ňom. Neuveriteľnou rýchlosťou sa zohol a mäkká hmota narazila do skrine, odrazila sa od nej a pokojne pristála na koberci.

„Páni, páči sa mi, keď si taká agresívna,“ zašvitoril.

„Prečo som tu prespala? Ako si to mohol dopustiť?“

„Ja? Ja som bol len nevinná obeť, ktorej si svojimi slinami premočila tričko. A navyše, si oblečená a celkovo pekne doružova vyspatá. Nič som ti neurobil. Dáš si raňajky?“ vstal z postele a priblížil sa k nej. Čo sa jeho poznámky o šatstve týkalo, mal pravdu. Jediné za čo ho mohla viniť olo to, že jej vyzul topánky a vyzliekol mikinu. Preto pred ním stála iba v tričku so žirafou, za čo sa čiastočne hanbila, ale byť na nej, nevidel by ho.

„V spánku som mimo. Za to ma nemôžeš viniť. Nikto ti nekázal neposunúť ma o pár centimetrov, aby som ti nezmočila tričko. Ale nie, ty si si vychutnával, že som spala na tebe,“ obraňovala sa. 

„Ja som sa zobudil iba na to, ako si mi dýchala na krk. Nemal som šancu sa pod tebou pohnúť a za to nemôžeš viniť ty mňa.“

„Prosím ťa, môžeš si obliecť tričko? Nejako ma to celé všetko ruší,“ pozrela sa naňho pomedzi prsty, ktorými si zakrývala tmavohnedé oči. Jednu rukou označila Harryho trup za zakázané pole a potom ruku vrátila do pôvodného stavu. Pripadalo jej divné, pozerať sa naňho bez trička. Často si však všímala jeho vypnuté svaly pod úzkou košeľou či tenkým tričkom a tento krát musela uznať, že sa jej výhľad páčil.

„Ak ti to urobí radosť,“ zasmial sa rukou sa natiahol po tričko, na ktorom sa nachádzalo pár Noeiných vzoriek DNA. Asi si to vzal ako kompliment, pretože nebyť seriózneho výrazu na Noeinej tváre, zrejme by si to tričko len tak rýchlo nazad neobliekol. Ako si ho vlastne dal dole, keď na ňom ležala ako pijavica? Áno, samú seba nazvala pijavicou, pretože aj to malé stvorenie je múdrejšie a odlepí sa od kože hneď ako má dosť.

„Ja teraz musím ísť domov,“ nervózne poznamenala a chcela výjsť z izby.

„Hľadáš toto?“ ozval sa. V ruke držal jej mikinu a nejakým spôsobom si užíval to, že mal niečo, po čom ona dychtivo túžila.

„Skvelé, máš ju. Už mi ju môžeš vrátiť,“ siahla po nej, lenže jej spoločník bol natoľko rýchly, aby sa od nej dokázal posunúť a nadvihnúť ju nad svoju hlavu, kam Noe nedokázala dosiahnuť. Preklínala jeho výšku, hoci sa vždy cítila akosi v bezpečí, keď pri ňom stála.

„Ak sa so mnou naraňajkuješ, sám ti ju s radosťou oblečiem.“

„Nemám na to čas. Vráť mi ju, prosím.“

„Ani ja by som nemusel mať čas na to, aby som ti ju vrátil,“ zamával mihalnicami a v lícach sa mu znovu objavili jamky, ktoré videla pred niekoľkými minútami. Musela si priznať, že takéto prebudenie sa jej páčilo. Viac by si ho však užívala, ak by sa to odohralo v inej situácií. Bola pravda, že by domov mohla ísť len v tričku a bunde. Ale ako pozná svoju matku, razom by ju vykarhala za to, že o sebe celú noc nedala nič vedieť a druhý krát za to, že si nešetrí svoje zdravie, ktoré má krehké už od narodenia. Rozhodla sa, že núdzové situácie potrebujú núdzové riešenia. Po dlhej dobe sa vykašľala na svoje zásady a odhodila ich od seba tak ďaleko ako to šlo. Dlaňami vystrelila po Harryho tvári, ktorú si s ľahkosťou pritiahla k sebe. Prvýkrát sa mohla dotknúť jeho perí. Boli presne tak mäkké, aké sa zdali byť na pohľad. Ich nosy sa na krátku chvíľu o seba obtreli a Noe si užívala to, ako blízko pri ňom mohla byť. Aj keď mala zavreté oči, vedela si predstaviť, ako mohol vyzerať. Sklonení, hlava skrytá medzi ramenami pri tom, ako si ju k sebe tlačí. Samú seba hrešila za to, ako dlho otáľala. Harryho prekvapenie bolo krátke, no o to rýchlejšie sa spamätal a schytil ju okolo bokov. Nechcela mu dožičiť príliš dlhé potešenie, preto sa od neho rýchlo odtiahla. Ešte si všimla, ako mal Harry zavreté oči, no ona si už brala mikinu zo zeme a preťahovala si ju cez hlavu.

„Maj sa, Harry,“ uškrnula sa a otočila sa na odchod.

„Tak na to zabudni. Teraz už stopercentne tak rýchlo neodídeš,“ vybehol za ňou von z izby a chytil za ruku. So spodnou perou medzi svojimi zubami si ľahko ovinul svoje paže okolo jej drieku a stiahol k sebe. Noe ľahko a so smiechom zapišťala, keď ju nadvihol, stiahol nazad do izby a zaplesol za sebou dvere.

Happy B-Day!

Okej, baby, na úvod objasním, že nie som tá úžasná a neskutočne talentovaná Peťka, ktorá vám tu vypisuje príbehy pre potešenie vašich čitateľských duší.

Som El a ak by mal niekto sťažnosti pre narušenie tejto oázy kreativity, nájde ma tu.

Ale teraz k veci! Dôvod, prečo som sem tak neoprávnene vtrhla bez dôvodu majiteľky a prostredníctvom účtu mojej skvelej sestry (ďakujem ;)) je, že Peťka, ktorú tak nadovšetko milujeme a občas aj neznášam, keď tak "napínavo" ukončuje jednotlivé časti, má dnes NARODENINY!!!

Z nášho veľkého dievčaťa sa stala malá žena!

Myslím si, že na ňu môžeme byť všetky právom hrdé. Nielen preto, že má 16 a už takmer 2 roky šéfuje svojmu vlastnému blogu, ktorý je narovinu úspešnejší než ten môj :D, ale aj z toho dôvodu, že si toto všetko oddrela sama. Každá jedná z nás vidí ako sa neustále zlepšuje a svojimi výtvormi nám zakaždým vyráža dych, pozdvihuje nám náladu, núti nás premýšľať a ponúka nám otvorenú náruč pre únik z reality.

Musím sa pochváliť, že toto dievča poznám takmer celý svoj život a kto s ňou zatiaľ ešte nemal tú česť, tak by sa mal začať modliť, aby ju raz stretol :)
Chcete vedieť prečo?

Lebo:
1, je to osoba s veľkým srdcom a ešte väčším šatníkom

2, má hlavu plnú nápadov e nevypovedaných snov

3, je tým najlepším konzultantom pre poviedky a iné výmysly

4, vždy sa na vás usmeje, keď ju stretnete a pozdraví vás v internacionálnej rovine

5, raz bude ako jej mama - nezastaviteľná superžena

6, má ten najlepší koberec, na ktorom môžete ležať a rozprávať sa s ňou o totálnych nezmysloch a ona sa bude tváriť, že ju to zaujíma

7, vie sakra-dobre z ničho nič zmeniť tému, až vám z toho navrie žila na krku, keď si to uvedomíte

8, buduje si arzenál kníh, z ktorého rada zopár kúskov prenechá do dočastnej starostlivosti

9,  je hádam tým najhorším radcom do osobného života, s akým som sa kedy stretla :)

10, za nič na svete sa nedokáže trafiť do môjho hudobného vkusu 

...

je pravda, že by som mohla pokračovať, ale nechcem vás obrať o prekvapenia, ktoré s ňou môžete zažiť.

Ale ešte jednu vec na ňu môžem prezradiť.

Za nič na svete na vás nedá dopustiť. :)
Možno je občas nahnevaná, keď sa trápi nad poviedkov a na konci si nájde len zopár komentárov, no aj pri tých vyskakuje a teší sa, že jej myšlienkové pochody uspeli aspoň u malého publika.

Preto si spomeňte, na ten moment, keď ste sa pri niktorej z jej poviedok smiali a prskali na monitor, keď ste sa roztápali pri nekonečných opisoch, keď vám k krku navrela hrča a po tvári si razila cestu horúca slza nad srdcervúcou pasážou. Spomeňte si, na koniec niektorej z poviedok, na tú hrubú čiaru za nimi, chvíľkový pocit prázdna v hrudi a nové očakávania pred nasledujúcim výtvorom.

Aj vy ste súčasťou tohto všetkého. Ste kúsok, ktorý dopĺňa jej svet a ste neodmysliteľná súčasť jej života. Teraz je rad na vás, aby ste vytvorili svoje malé majstrovké dielo a povedali jej v ňom, za čo všetko ste jej vďačné, čo všetko jej prajete a čo všetko by určite nemala pobabrať... :)

(: Aj takto sa dajú využiť komenáre :)

PS: Happy B-Day, my little sis! 

Be creative

Be yourself

Enjoy life

and

please don't kill me.

With everlasting love

El May

Our Demons 11. - Take you home

Dúfam, že nový výtvor poteší :)

 Xx

„Si pripravená?“ zakričala jej mama zo šatníka. Noe sa znudene rozvaľovala na postele jej mami uprostred izby a so zvesenou hlavou z okraju postele mala za povinnosť svojej mame pomôcť vybrať čo najkrajšie šaty na piatkovú večeru s klientmi a jej kolegami. Akoby to nebolo jedno, či tam pôjde v hnedých alebo čiernych šatách. Stále sa však s mamou hádať nemohla. Nejako sa prehrýzla cez to, že zavliekla Jacea a jeho matku na Emminu svadbu. Ale no tak, nikto predsa nevolá svoju kolegyňu, na svadbu svojej dcéry, ak sa pravidelne nenavštevujú. Noe ju u nich nevidela ani raz za celý svoj život.

„Už celých sedemnásť minút a pätnásť sekúnd, mami,“ zvolala pri pohľade na svoje hodinky prevesené na jej ľavej ruke. Znudene zamávala rukou a hodinky zahrkali. Chápe, že vybrať si šaty je hotová veda, ale ani jej to netrvá tak dlho.

„Čo na to hovoríš?“ jej mama vykukla spoza rohu a prešla pár krokov dopredu. Otočila sa okolo vlastnej osi a s úsmevom zastala. Jej telo zakrývali tmavozelené šaty s detailom okolo lemov. Plná zvedavosti čakala na výrok svojej dcéry, ktorá sa ani nehodlala otočiť aby ju zreteľne videla.

„Nechcem byť hnusná, ale vyzeráš ako lesný škriatok,“ odfrkla Noe a natiahla ruku dopredu. Akoby sa chcela mami dotknúť, lenže tá bola o pár metrov ďalej a krivila obočie nad svojou dcérou.

„Tebe vážne nechýba zdvorilosť,“ zavrčala a hodila po nej vankúš z kresla, ktoré stálo neďaleko nej. Noe sa bezstarostne zachichotala, keď ju vankúš oblúkom minul. Odblokovala telefón, ktorý jej do toho momentu odpočíval na nahej hrudi odhalenej len malým výrezom na tričku. Nohy jej zakrývali čierne prepraté džínsy, ktoré jej mama už trikrát vyhodila do smetiara a ona ich tajne trikrát vytiahla von a veselo nimi šermovala vo vzduchu.

„Nechcela si odo mňa, aby som bola úprimná,“ odpovedala. V hlave snovala možnosti, ako strávi večer. Jared? Ten má zápas v susednom meste. Našťastie Jace je v tom istom týme, takže ide s ním. Layla pracuje, skoro ako každú sobotu. Sestra s Louisom sú fuč. V nádeji, že jej pošlú pohľadnicu z Holandska, ako sľúbili, rozmýšľala o tom, kto ide na svadobnú cestu do Holandska? Vždy si predstavovala, že ísť na svadobnú cestu je ísť a rozvaliť sa pod palmu na pláži, robiť hlúposti so svojím milým až kým vás nevyšťaví, ako kyslý citrón, neúprosná horúčava a slnko. Znovu sa vrátila k svojim konšpiráciám. Na um jej prišlo len jedno meno a preto si otvorila novú správu a začala písať.

Nuda sa hlási. Čo máš dnes večer na pláne? J N. x

Na dotykovom displeji ťukla na políčko odoslať a správa už letela ďaleko od jej telefónu. Ani by si pred pár týždňami nepomyslela, že by sa jej jeho číslo v telefóne zišlo.

„Stále musíš mať posledné slovo. Nemám osemnásť tak ako ty. Nemôžem si obliecť hocičo ako pred dvadsiatimi rokmi. Raz si spomenieš na moje slová,“ zahrmela a znovu vyšla zo šatníka. Na sebe mala čierne šaty, ktoré si kvôli svojej peknej postave mohla dovoliť. Dokonca jej dávali štíhlejšiu figúru, než mala. Určite má Noe svoju obľubu v čiernej po svojej mame. Na nohách mala čierne lakované lodičky, ktoré jej pridali na výške a celkovo z nej vyžarovala autorita.

„Prepáč. Tieto vyzerajú dobre, pristanú ti,“ usmiala sa a hlavu zaklonila ešte viac. Až tak, že skoro padl z postele, keby sa nohami aj rukami nezaprela do prikrývky rozprestretej po celej dĺžke postele.

„Myslíš?“ nadšene sa opýtala.

„Áno. Nechaj si rozpustené vlasy a bude to skvelé,“ dodala Noe. Zamávala rukou vo vetre a pri tom naznačovala mame svoju predstavu.

„Nejdeš dnes večer na zápas s Jaredom? Bude tam aj Jace. Caren mi povedala, že si sa jej zdala veľmi milá,“ poznamenala jej mama a zastavila sa pri prádelniku, na ktorom mala položenú šperkovnicu. Noe vytreštila oči a s kompletnou pozornosťou, ktorú venovala mame sa prevalila na brucho.

„Kto?“

„Predsa Jaceova mama.“

„Aha,“ zamrmlala popod nos. Výborné, tento týždeň jej pripadal ako noviny. Vždy sa o sebe dozvedela niečo nové. Väčšinu ľudí by to potešilo, ale Noe to bolo vonkoncom jedno. Kdesi pod telom jej zavibroval telefón a ona sa začala smiať, keď jej slabé brnenie pošteklilo brucho.

„Hnusné veci v práci. Ale ak by sa nuda veľmi nudila, môže mi prísť robiť spoločnosť. Potešila by ma. Budem v bare. (je milé, že si sa mi ozvala) H. xx

„Z čoho sa smeješ? To čo ti hovorím, že vážna vec,“ vyrušila ju mama.

„Prepáč, nepočula som.“

„Pýtala som sa, čo sa stalo s Harrym na svadbe. Tak sa volá, nie?“

„Áno, volá sa tak Nie, neviem čo s ním bolo,“ možno momentálne vykoľajenie triezveho zmýšľania v dôsledku odopretia mojej spoločnosti a nahradenia ho iným a k tomu atraktívnym chlapom tebou, mami, pomyslela si Noe.

„Tak fajn, zlatko. Budeš dnes večer doma?“ Noe sa posadila a prekrížila si nohy. Keď sa k nej mama priblížila, dotkla sa jej brady dvoma prstami a zatriasla ňou zo strany na stranu.

„Ešte neviem. Možno zbehnem k Layle do práce,“ našpúlila pery aj keď presný plán toho večera vedela. Len si pomyslela, že zase so všetkým sa mame zdôverovať nemusí, aj keď väčšinou to robí naopak.

„Ak by si bola hladná, v mikrovlnke máš večeru, ešte som ju stihla urobiť tak ak by si bola hladná, len si ju ohrej. A ak by si bola doma a nikam nešla, nemusíš ma čakať. Netuším, kedy sa tá maškara skončí,“ do uší si zapichla nenápadné náušnice a na ruku prevesila náramok. Vyzerala naozaj pekne, tak, ako sa na dámu v stredných rokoch patrí.

„Dobre,“ Noe prikývla. Jej mama si šikovne obliekla sako, spoza neho si prehodila vlasy naspäť na chrbát. Darovala jej bozk do vlasov a usmiala sa na ňu.

„Bav sa,“ povedala. Mama prikývla a poslala jej vzdušný bozk. Takéto si pamätala ešte zo škôlky.

Bolo niečo po pol deviatej, keď sa Noe posledný krát pozrela na hodinky na zápästí. Odkedy prešla cez prechod, celú cestu k baru kopala teniskou do toho istého kameňa, ktorý priviedla až k radu nedočkavých ľudí čakajúcich na to, kedy ich ochranka pustí dnu. Postavila sa k dievčaťu a chlapcovi, ktorý sa natešene zhovárali. Rad rýchlo postupoval dopredu a rovnako rýchlo sa ľudia dopĺňali na koniec, takže to na okoloidúcich pôsobilo tak, že sa rad vlastne vôbec nehýbal. Noe vyťahovala z koženej bundy bankovky, aby si mohla zaplatiť vstup, ale keď ich podávala vysokému mužovi, ten jej ruku odsunul od seba preč.

„Dnes to je zadarmo,“ usmial sa na ňu a odsunul sa jej z cesty preč.

„Vďaka,“ nesmelo sa pousmiala a prešla za záterasu.

„Vážne kámo? Tak to je super. Diky!“ zvolal chlapec, ktorý stál za ňou a jeho tvár zaplavoval pocit nečakanej radosti. Už chcel vykročiť za Noe, keď sa ochrankár znovu posunul nazad a pokrútil hlavou.

„Kedy si počul, že som niečo také povedal?“ povedal svojim hlbokým a hrubým hlasom, ktorý naháňal zimomriavky po celom tele a založil si ruky na prsiach.

„Pred chvíľou, veď si to povedal tomu tmavovlasému dievčaťu s koženkou a farebnou plátenou taškou,“ žalostne sa snažil predrať dnu a rukou ukazoval na ňu, keď mu okuliare nemotorne padali z nosa. Noe sa preľaknuto obzrela a hneď utekala svojou cestou.

„Na to si nespomínam,“ začula ako odsekol.

Bez potreby počuť ďalšie argumenty chalana s dievčaťom za svojim chrbtom kráčala dopredu. Nemala chuť miešať sa pomedzi ľudí, ktorý by ju mohli ešte k tomu všetkému aj okradnúť svojimi prefíkanými paprčami. Popri stene prebehla až k baru kde zakývala Joeovi a zazrela Laylu, ako sa na ňu vyškierala a brala peniaze od dievčaťa s blond vlasmi.

 „Ale, ale. Slniečko sa nám tu ukázalo, za čo tomu vďačíme?“ zašvitorila Layla v tričku bez ramienok, ktorý zvýrazňoval jej vystúpené kľúčne kosti. Vlasy mala sponkami vypnuté dohora a len pár prameňov jej padal do tváre a schádzalo pozdĺž šije na krk a chrbát.

„Nechcelo sa mi byť samej doma. Povedala som si, že vám prispejem k výplate,“ usmiala sa. Prstom ukázala na sklenenú fľašu plnú pomarančového džúsu, ktorý jej Joe ochotne a s úsmevom podal.

„Ozaj, chcela som ti povedať, že o plagáty sa postará jedna hrozne milá prváčka. Musím ťa s ňou zoznámiť, bude ti na plese pomáhať. Volá sa Molly.“

„Skvelé, menej práce pre mňa,“ a viac nechceného času na doučovanie, pomyslela si. Dočerta! Vlastne ho ani nepripomenula, čo jej pripomenulo, že by sa asi mala čím skôr ozvať Jaceovi.

„Už si rozmýšľala s kým tam pôjdeš?“ opýtala sa Layla.

„Nie, ani to riešiť nechcem. Samej mi bude najlepšie, tak ako vždy. Stiahnem na parket niekoho z tvojho plesového výboru. Určite sa potešia ak ich oslobodím od nejakej úlohy. A ty?“

„Ja? Včera sa ma spýtal Daniell. Áno, správne. Ten Danielle zo štvrtého ročníku,“ uškrnula sa.

„Gratulujem,“ Noe nastavila dlaň, ktorú Layla vďačne prijala a tľapla jej po nej.

„Voláš sa Katherine??“ ozvalo sa spoza jej chrbta. Keď sa s úsmevom na tvári obrátila, pohľad jej padol na tridsiatnika, ktorému mohla siahať tak do polovice pliec. Jeho opálenú pokožku osvetľovali svetlá sponad kovových tyčí nad barom, pomedzi ktorými boli povešané poháre a ona nevedela, či utiecť alebo ostať a vytiahnuť z neho viac informácií. Nie, na to bola príliš hanblivá. Tá myšlienka sa jej dokázala zrodiť v hlave, ale von z úst ju už dostať nedokázala.

„Možno?!“ privrela oči a podozrievavo naňho zazrela. Akoby jej to pomohlo zistiť, čo je zač.

„Môžeš ísť za mnou?“ opýtal sa a jeho výraz v tváre konečne nehovoril, že teraz tu velí on a nech ju ani nenapadne klásť odpor, pretože ju v zlomku sekundy spacifikuje ako trojročné dieťa.

„Asi áno,“ mykla plecom. Layla sa na ňu vystrašene zadívala, ale nemohla jej nič povedať, pretože bežala na pomoc Joeovi. Noe už bola pár krokov od baru, ale vrátila sa nazad pre svoj džús. Libry, ktoré jej už nikto nevráti nemôže len tak premrhať. Schmatla ho do ruky a utekala za vysokým chlapíkom, ktorý na ňu čakal, keď si všimol, že nekráča za ním.

„Vojdi,“ ukázal na dvere a pritom sa usmieval. Prečo je k nej dnes každý tak prehnane milý? Vždy keď sem prišla ju rýchlo buchli po chrbte na znak, že môže ísť dnu a na stoličke pri bare sa držala zubami nechtami, pretože ju odtiaľ vždy chcel niekto vysáčkovať akoby bola len nepodstatné smietko prachu.

„Bolo to nutné?“ opýtala sa a zastala. Miestnosť, v ktorej sa nachádzala bola priestranná a moderne zariadená. Pred ňou sa ocitol veľký stôl s koženou stoličkou odsunutou obďaleč. Väčšina nábytku bola ladená do hneda, aby ladila s dvoma stenami potiahnutými tapetou a s dvomi ďalšími pokrytými béžovou farbou. Na stenách sa objavilo pár obrazov a niekoľko fotiek. Ruku stále držala na kľučke dverí, ktoré boli otvorené a so zvesenými plecami sa dívala na Harryho, ktorý z poličky vyťahoval hrubý zelený šanón plný papierov. Váhu preniesla na pravú nohu a s nadvihnutým obočím dávala najavo, že sa dožaduje vysvetlenia.

„Isteže bolo,“ utvrdil ju v jej otázke so šibalským úškrnom. Noe sa ani nepohla. Odula spodnú peru a zvráštila obočie. Nepáčilo sa jej to, kam to smeruje. Znovu uplatňuje svoje postavenie šéfa? Zaujímalo ju, či takéto nápady bude mávať častejšie, alebo ho to zachvátilo len jednorázovo a z nudy. Šanón položil na stôl a netrvalo dlho, kým sa pomocou dlhých nôh presunul k Noe. Ešte pred tým, než by jej niečo povedal sa spoza nej vyklonil a chlapíkovi, ktorý ju k nemu priviedol naznačil, že môže ísť.

„Vitaj. Trvalo ti dlhú dobu sa sem dostať. Čakal som ťa už od siedmej,“ usmial sa. Veľkými dlaňami sa dotkol jej líc a pobozkal ju na čelo. Noe pri tom privrela oči a užívala si prítomnosť jeho mäkkých pier na svojej pokožke. Podišla k nemu bližšie a svojimi rukami sa dotkla jeho predlaktí, ktoré zovrela vo svojich rukách a pevne stisla.

„Nestratila by som sa. Mohla som prísť aj sama, stačilo zavolať,“ povedala a usmiala sa naňho. Úpenlivo sa na ňu pozeral a nevedel sa toho pohľadu nabažiť. Prstami jej odhrnul pramienky, ktoré sa jej predierali zo strany na tú nesprávnu a upravil ich. Noe milovala, keď sa jej niekto hral s vlasmi. Už od mala to bol jej zvyk, že dovolila každému, aby sa jej s nimi hral.

„Nemyslím si, že by si počula ako ti zvoní telefón,“ z pleca jej zvesil kabelku a položil ju na  hnedý kožený gauč, na ktorom bolo pohodených niekoľko vankúšov. Ukázal naňho v zmysle, že nie je hanba ak sa naňho posadí, pretože pre tento účel bol kúpený. Harry sa posadil do svojho kresla za stôl a prisunul k sebe svoj laptop.

„Čo to robíš?“ podišla k nemu. Z opačnej strany stola sa naklonila ponad obrazovku laptopu a zadívala sa na nejaký program, ktorý mal Harry otvorený na ploche. Rozpustené vlasy jej padli rovno na klávesnicu, po ktorej Harryho prsty svižne pobehovali ako dobre namazaný stroj.

„Len nejaké propagácie baru.“ Kým sa snažila prečítať text, ktorý bol vzhľadom k jej postaveniu hore nohami, Harry si začal okolo prsta obtáčal konce jej vlasov. Cítila, ako sa k nej pomaly približoval, ale nepohla sa ani o milimeter. Vedela, že keby sa teraz otočila, určite by sa nedokázala odtrhnúť od pohľadu naňho a to by neskončilo najlepšie. Nevedela však ignorovať ten pocit, keď cítila, že na ňu uprene hľadí.

„Čo je?“ rozosmiala sa. Do rúk vzala zošit s tvrdým obalom a otvorila ho. Posadila sa na jedno z kresiel pred Harrym a nesústredene listovala. V nádeji, že to Harrymu vadiť nebude, sa vyzula aby povrch kresla nezašpinila, keď si k sebe vyhodila nohy a pritisla ich k hrudi. Znovu sa zadívala na Harryho. Rukou si podopieral bradu. Druhú mal položenú na myši a očami skákal raz na Noe a raz k obrazovke laptopu.

„Nič, len sa dívam. Si krásna,“ nadvihol kútiky úst. Noe sa zasmiala, mykla plecami a znovu sa zadívala do zošita. Cítila však, ako sa jej líca nebezpečne rýchlo zapĺňali červeňou. Preto si nadvihla zošit priamo pred tvár. Nebola zvyknutá, že jej nejaký chlapec priamo naznačí, že sa mu páči. Že jej jednoducho povie, že sa na ňu díva, pretože je krásna a nemôže od nej odtrhnúť oči, pretože sa na svoju prácu sústrediť nedokáže.

„Prečo si mu povedal, že sa volám Katherine?“

„Veď si to užívaš, keď ťa tak ľudia volajú. Alebo nie?“ karhavo privrela oči, zatiaľ čo Harryho tvár osvetľovalo svetlo z laptopu a spolu s úškľabkom si vychutnával to, že si ju môže doberať. Začula, ako sa kolieska na jeho stoličke začali hýbať. Harryho nohy sa odstrčili od podlahy a previezli ho k skrinke plnej papierov. Niekoľko minút venoval prehrabávaniu sa nimi, potom sa však postavil a začal hľadať aj v šanónoch na poličkách.

„Hľadáš niečo?“ opýtala s tichým hlasom.

„Len jeden papier, nemôžem ho nájsť. Asi ho mám doma,“ neprítomne odpovedal. Aby dosiahol na najvyššie poličky sa nemusel ani postaviť na špičky. Pohodlne sa jeho prsty predierali cez papiere a nemienili prestať, kým nenašli čo hľadali.

„Musíš poň ísť?“

 „Nemusím, ale bolo by lepšie, aby som ho mal tu s ostatnými. Chceš isť so mnou? Nechcem ťa tu nechávať samú,“ neprítomne povedal. Rukami si začal tľapkať po vreckách na nohaviciach a aj na mikine. Zrejme hľadal kľúče, možno mobil, alebo niečo podobné. Celý nesvoj sa otočil okolo vlastnej osi a podozrievavý výraz si podmanil celú jeho tvár.

„Ty chceš, aby som išla k tebe domov?“ odstavene položila otázku. V hrdle jej naraz vyschlo a ona preklínala moment, keď si do hrdla vyliala celý obsah fľaše s džúsom, ktorú neskôr nechala na nejakom stole.

„Je na tom niečo zlé?“ jeho pobavený tón hlasu ju ešte viac vzpružil. On je asi zvyknutý, vodiť si dievčatá do bytu, ale jediný chalan, ktorý kedy navštívil práve to jej kráľovstvo bol Jared a jej to neprekážalo, pretože keby Harry videl jej pár plyšových zvieratiek, ktorých sa odmieta vzdať už odkedy si pamätá, asi by sa so svojou potrebou nechať si ich pod kontrolou prepadla cez podlahu priamo do špajze.

„Nie, len som nečakala, že ma tam zoberieš tak skoro,“ vysvetlila svoje prekvapenie. Premýšľala o tom, ako to tam môže vyzerať. Ďalšou otázkou bolo, či spolu už vlastne chodia. Veď si to ani raz nepovedali. Je vlastne potrebné si to povedať? Nemala by to nejako vycítiť z jeho chovania?

„Noe, ja nebývam s rodičmi,“ zasmial sa a obliekol si bundu. Spod stola vytiahol tašku na laptop, do ktorej ho rýchlo zavrel a popruh ľahko prehodil cez svoje plece. Noe stále sledovala jeho rýchle pohyby a nedokázala uveriť, že len tak si z jednej sekundy zmyslí, že ju vezme k sebe domov. Áno, pripadala si staromódna. Ale aj tak to pre ňu bolo akýmsi spôsobom nové.

„Na to som nenarážala,“ mračila sa. Harry  pokrútil hlavou. Vlny, ktoré mu padali do tváre jemne zašuchorili a vrátili sa na svoje pôvodné miesto. Do rúk vzal Noeinu bundu, ktorú si pred pár minútami vyzliekla a nadvihol ju k jej chrbtu, aby do nej mohla elegantne vkĺznuť za jeho pomoci.

„Prisahám, že nebudem robiť nič, čo by som nemal,“ zaškeril sa a jeho tón hlasu naznačoval, že so svojimi poznámkami neplánuje tak skoro skončiť. Noe si ani nestihla všimnúť, kedy sa jeho ruky omotali okolo jej pásu a spojili na jej bruchu, tesne nad prackou, ktoré držali jej džínsi. Pobozkal ju na líce a tvár si ponoril medzi jej tmavé vlasy. Prstami prešla po jeho jemných kaderách, nechtami na druhej ruke mu zatlačila do rukáva na koženej bunde a na chvíľu sa so zatvorenými očami nechala unášať príjemným pocitom. Fajn, priznala si, že je viac než len príjemný. Páčil sa jej a ak by nebola taká suchárka aká samozrejme je, otočila by sa a z rany by ho pobozkala. Túžila po tom, naschvál zastavovala všetky svoje svaly a bunky, ktoré jej protivili a chceli urobiť opak.

„Prestaň myslieť na hlúposti,“ lakťom narazila do jeho ramena, ktoré sa skoro ani nepohlo. Zasmiala sa odtiahla sa od neho. Nemračil sa ani nič podobné čo jej dalo dobré znamenie, že jej konanie sa mu páčilo a že sa teší, keď si konečne dovolila urobiť aj niečo iné okrem objatia.

„Z nás dvoch očividne nie som ja ten, kto na ne myslí,“  ukazovákom jej brnkol po guľatej špičke nosa. Noe nemala rada, keď jej to niekto urobil, ale od neho jej to tak nevadilo. Prišlo jej to milé. Zatiaľ čo si ešte niečo bral zo stolíka vedľa dvier, Noe poslušne čakala na chodbe, odkiaľ počula hlasnú hudbu valiacu sa z miestnosti neďaleko nich. Harry sa na ňu milo usmial. Keď si myslel, že mu to rýchlo opätuje, ruka jej vyletela z vrecka na bunde a uchmatla si jeho ľavú ruku pre seba. S pocitom, že sa konečne odhodlala urobiť to spolu kráčali na parkovisko, odkiaľ ju netrpezlivo viezol do svojho bytu.

Our Demons 10. - Bad timing

Prvý príspevok v roku 2014!!
Užite si to :) 

Nepripúšťala si, že panikári. Ale panikárila. Ona to nemá vo zvyku. Ale predsa sa všetko musí diať aj prvý krát. Spoza rohu sa dym šíril viac a viac. Za sebou počula dunivé dopady nôh na podlahu. Chcela na Laylu zakričať, aby nešla za ňou, ale aby šla hľadať nejakú pomoc. Mala volať hasičov? Unáhlené závery sa jej nikdy nevyplatili. Možno by to dokázala zahasiť aj vedrom vody. Fajn, super poznámka. Kde by teraz zohnala sprosté vedro?

Vyrútila sa spoza rohu a srdce jej od adrenalínu išlo roztrhnúť hrudník. Zachytila sa o stenu s tou nemodernou tapetou, ktorá bola pokrytá kvetmi s vyblednutou farbou a prvé čo uvidela, bol ďalšie malé obláčiky dymu. Nevychádzali však z nejakého kusu nábytku spolu s praskotom dreva ani ničoho podobného. To len partia piatich chalanov sedela na zemi so zloženými nohami do tureckého sedu na zemi v kruhu. Jeden z nich, Zayn, sa opieral o stenu a medzi perami držal cigaretu, z ktorej sa mu dym šíril do výšky. Každý z nich mal rozopnutú košeľu a kravatu, ktorá im zvierala krky len pohodenú niekde vedľa seba. Pohárik z priezračného skla pred sebou a v ruke niekoľko kariet spolu s najväčšou kopou v strede a taktiež mincami a bankovkami uprostred.

„Rušíme?“ povedala Layla. V póze naštvanej stíhačky so založenými rukami v bok zazerala na každého jedného v spomínanej partii. Výnimkou nebol ani Harry, ktorí pri sebe síce nemal cigaretu, ale fľaša s alkoholom stála rovno pri jeho kolene. Keď si ich Zayn všimol, vypleštil oči a nevedel, či ma skôr zahasiť cigaretu o koberec a zahodiť ju, alebo vydýchnuť dym z úst. Keďže si zvolil prvý variant, z úst sa mu začal valiť dym a on sa začal dusiť až mu niekoľko pramienkov dymu vyšlo aj cez nos.

„My sme sa tu práve....ehm. Práve tu preberáme...“ koktal Zayn a rukou si prehrabol vlasy. Liam sa pobavene pozeral na svojich priateľov a Jared? Tak tomu bolo všetko jedno. Aj to, že má oblečené sako naopak a že mu lístky o tom, ako má ošetrovať sako trčia na vonkajšej strane.

„Asi som prišiel nevhod,“ ozval sa Niall spoza Laylinho chrbta. V ruke držal špicatý koniec opasku a snažil sa ho vopchať do pútok.

„Čo?“ Layla nutne potrebovala, aby jej Zayn vysvetlil Jaredov stav. Noe v kriku nevidela žiadne riešenie. Jediné čo jej napadlo bolo sa rozosmiať. Do by však dokopala Laylinu autoritu ako malé nevinné šteňa.

„Hej hej hej...hej...vy zradkyne! Nekričte tu po mojom kamošovi dobre? Ja som vás hľadal aspoň pol hodinu a vás nikde!“ Jared sa rozháňal rukou a druhou držal Zayna popod hrdlo ako najlepšie priateľa už od plienok. Noe vždy obdivovala ako sa z chlapov môžu po troch pohárikoch stať tak skvelí priatelia.

„Ja sa chcem len opýtať, čo sa tu stalo??“ do debaty sa zamiešala aj Noe. Hoci sa horko ťažko dostala z tieňa kamarátkinho odkopnutia vlastným doprovodom a jej pobúrenia, potrebovala sa to opýtať.

„Keďže sa na nás naša spoločnosť vykašľala, našli sme si vlastné spestrenie času,“ odpovedal Harry. Daroval jej pohľad spod zvrašteného obočia. Mala pravdu. Je naštvaný. Vyhodil jednu kartu z kôpky, ktorú mal v rukách a znovu zazrel na Noe.

„Nekrič! Sadni si a pridaj sa,“ Jared ukázal na voľné miesto vedľa Harryho. Layla ohrnula nosom a ostala stáť. Všetkým padali pohľady na jej dlhé a opálené nohy. Za prvé, boli v rovine s ich očami. Za druhé, boli to Layline nohy. Naopak Noe to využila na to, aby voľné miesto vedľa Harryho obsadila ona. Naschvál doňho vrazil ramenom, keď si kľakla a následne poskladala nohy pod zadok. Uškrnula sa tak, aby to uvidel, ale každý ďalší člen v ich prítomnosti to bral ako nevinný smiech.  Videla, ako sa mu kútiky úst rozplývajú na strany, ale on sa premáhal, aby jeho tvár zostala bez náznaku emócií.

„Prepáč, že nám na tebe záleží,“ odpovedala Layla.

„Ja len...nemusíš to hovoriť svojej sestre, že? Myslím tým, že ja tu už nebudem fajčiť a ty zabudneš, že si nás tu niekedy videla,“ načal Zayn. Najprv si Noe myslela, že si z nej uťahuje, ale po pár sekundách zistila, že to myslí vážne. Jeho vážne tvár sa upierala priamo na ňu a ona sa zasmiala. Jemu to smiešne nepripadalo a svoj neistý výraz tváre nezmenil ani o milimeter.

„Ty si myslíš, že pôjdem žalovať sestre? Neboj sa, ja jej nič nepoviem. Môžem si zahrať tiež?“ všimla si, ako si sťažka vydýchol a jeho tvár zalial pocit uvoľnenia. Nebol pekný pohľad, keď bol ako znehybnený a na krku mu vyčnievala žila od napnutia.

„Noe!“ zahriakla ju Layla a dupla si nohou. Mala zovreté päste a odutú spodnú peru. Vyzerala ako malé dieťa, ktorému niekto bráni vziať si to čo chce.

„Čo? Prispôsobujeme sa väčšine,“ odpovedala veselo. Harry jej podal zopár kariet a bez toho, aby sa na ňu pozrel. To si z nej musel robiť srandu!

„Sadni si ku mne. Ako sa voláš?“ Niall sa posadil a potľapkal miesto vedľa seba. Zdola sa na ňu pozrel a usmial. S hlbokým povzdychom a výrazom, viemžetotooľutujem si potiahla krátke šaty nižšie tak, aby nikto nevidel to čo nemá a posadil sa vedľa neho. Vyzula si vysoké topánky s hrubým ramienkom okolo členku a položila ich vedľa seba, čo sa nemohla zaobísť bez toho, aby si neprehodila vlasy cez jedno plece a pár mužských pohľadov nezaplesalo hneď na mieste. Noe by potešil iba jeden pohľad.

„Volám sa Layla,“ vydýchla.

„Ahoj Layla,“ hromadne odpovedali a upreli svoje oči na ňu. Noe sa nemohla zdržať tohto komického výstupu a tak sa zapojila. Harry sa nepridal, ten toho vedel až priveľa. Layla ju prebodávala pohľadom. Sedeli na podlahe v malom výklenku z chodby, v ktorom podľa Noe parkoval upratovačkin vozík s čistiacimi prostriedkami v ktorom, prekvapivo, bolo aj okno.

„Páni, to znie ako na stretnutí chorobných alkoholikov,“ precedil pomedzi zuby Jared.

„Vieš hrať poker?“ opýtal sa Harry. Milo sa na ňu usmieval, dokonca sa Noe zdalo, že je to pohľad, keď s ňou prvý krát flirtoval na parkovisku. Z kôpky kariet, ktorú mal v ruke ťahal zaradom pár kariet a položil ich pred Laylu. Nevedela čím to je, ale nepáčilo sa jej to. Nikdy v živote to ešte nepocítila, preto sa jej to zdalo tak zvláštne a cudzie. Ale to je smiešne, žiarliť naňho predsa nemôže.

„Naučíš sa,“ prehovoril Liam. Na Laylinej tvári sa objavil úškrn. Dokonca jej prebleslo mysľou, že jej na povrch líc vystúpil rumenec. Hanblivo skryla oči pod rad mihalníc a pohrávala sa s kartami.

„Ticho, buďte ticho...“ zvolal Niall a z vnútorného vrecka saka, ktoré bolo pohodené pri stene vedľa Noe vytiahol zvoniaci telefón. Bol celý preľaknutý, preto sa mu nedarilo stlačiť zelené tlačidlo aby mohol prijať hovor od človeka, ktorý s nim chcel hovoriť.

„Ehm, čau! Hm...ehm...hej...dobre...poviem. Čau,“ toľko sa dozvedeli z jeho veľavravného rozhovoru. Zložil a zhlboka sa nadýchol.

„Volal Louis. Mám vám všetkým odkázať, že nás asi roztrhá na polovice ako žaby a nech okamžite prídeme dole do sály. S výnimkou teba Noe a Harry, vraj ste zmeškali fotenie a jedinečnú príležitosť zvečniť sa s nimi v ich svadobný deň,“ povedal Niall.  

„Bez toho asi prežijem,“ odfrkol Harry. Rukou si zašiel do vlasov a chrbtom sa oprel o stenu za ním. Všetci sa bez akéhokoľvek vyzvania postavili a začali si zdvíhať zo zeme veci. Nazad si obliekli saká, omotali kravaty okolo krkov a Layla si obula topánky. Znovu vyzerali ako tí ľudia ťahajúci k dvadsiatke alebo už aj naj dvadsiatku, nie ako tínedžeri húliaci za telocvičňou. Noe rozmýšľala nad tým, či zostať a vyriešiť svoje bojujúce vnútro na dvoch frontoch, alebo sa jednoducho pozberať so svojimi hlúpymi myšlienkami a nasledovať ostatných do sály. Harry si položil lakte na kolená a obzrel sa za svojimi kamarátmi. Jared si prehodil ruku cez Layline plecia a naschvál si ju k sebe pritiahol a rozstrapatil jej vlasy. Začula nejaký buchot a následne smiech všetkých ostatných, samozrejme okrem jej bratranca.

„Zostávame?“ otočila svoju hlavu doprava a uprene naňho pozerala. Mala úžasný pohľad na jeho hruď. Retiazky sa mu plietli za golier a dopadali za košeľu, kde už vidieť nemohla. Iba ak chcela, čo jej teraz pripadalo nepodstatné. Jeho hruď sa pomaly a pravidelne nadvihovala, počula ako sa jeho pľúca zapĺňajú vzduchom a ako ten vzduch nazad vytláčajú späť.

„Nemusíme, ak nechceš,“ odpovedal. Nepozrel sa na ňu. Prečo sa na ňu odmieta dívať? Chcela vidieť jeho zelené oči, ktoré by ju uistili, že aj keď je naštvaný, všetko bude znovu fajn.

„Hneváš sa, že?“ šepla do prázdna chodby. Jej žlté šaty boli pokrčené. Vyzula si topánky a odkopla ich k stene oproti. Otočila sa na stranu. Pravú stranu tela si oprela o stenu a nohy zložila tak, aby si o svoje kolená dokázala položiť bradu. Nebola si istá, či sa mu ďalej prihovárať, keď jej tak dlho neodpovedal. Rukami objala svoje nohy a hoci včera večer vedela, do akého rizika ide, hodlala pri ňom sedieť dovtedy, kým by neodpovedal. Hoci aj na prihlúplu otázku, ako sa máš.

„Zrejme som ťa naučil dobre tancovať, nemyslíš?“ prehovoril. Irónia z neho priam sršala ako keď si z hydrantu razí cestu voda.

„Fajn, to beriem ako áno,“ snažila sa odľahčiť situáciu.

„Nehnevám sa. Len vidieť tvoj blažený výraz v spoločnosti toho chlapa ma irituje,“ vysvetlil. Keď sa jeho tvár obrátila a jeho tvrdý pohľad sa zmenil na príjemný odraz myšlienok z jeho mysle, brala to ako za vyhratú vojnu.

„Nebol blažený. Len som chcela urobiť radosť mame.“

„Pozri, nechcem ťa nijako obmedzovať. Len si myslím, že po včerajšom večeri už mám právo chrániť si ťa,“ vidieť, ako sa jeho pokojné črty tváre menia na skľúčený výraz  ju zabolelo. Posunula sa k nemu ešte bližšie. Cítila, ako mu sála teplo jeho tela cez tenkú látku bielej košele na jej pokožku na ruke. Prišlo jej to príjemné. Po tom celom chaose sa s ním v pokoji porozprávať. Bez nervóznej sestry, neústupčivej matky a prísneho pohľadu jej otca v spoločnosti nejakého chlapa, ktorý sa mu nepozdáva len kvôli tomu, že je s jeho malým dievčatkom.

„To ti nikto neberie, Harry,“ prstami po jemne prešla po líci. Jeho oči sa zavreli a užíval si pocit, že mu niekto prechádza po tvári. Po nenápadnom strnisku, ktoré sa mu znovu objavovalo a po maličkých znamienkach krásy. Svojimi očami sledovala, ako sa jej prsty ladne pohybujú po jeho líci. Mala radosť, že mu môže spôsobiť takýto príjemný pocit. Na nohách, ktoré mala pevne zložené pri tele pocítil dotyk Harryho rúk. Pritiahol si ju ešte viac k sebe, jej nohy preložil cez svoje stehná a šaty jej spočinuli nad kolenami. Rukami ju objal okolo pása a nosom vnímal vôňu jej vlasov sčesaných do strany. Obom sa im páčilo byť spolu a cítiť, že jeden má toho druhého rád.

„Berie. Ten chlap, ktorý ťa držal v náručí,“ šepol do jej vlasov.

„Je to Jaredov a Laylin kamarát, poznáme sa už od mala,“ namietala. Uvedomovala si, že ho kedysi mala viac než len rada. Ale uvedomovala si aj to, že je tu teraz niekto iný, koho má rada ešte viac.

„Aj tak, páčila si sa mu. Dokážem to spoznať.“

„Som ako jeho malá sestra, nemôžeš to tak zveličovať,“ jeho tvár chytila do oboch rúk a prstom mu prešla po perách. To je tak ťažké pochopiť, že nemá len Laylu a Jareda? I keď si priznala, že Jace sa k nej príliš ako k svojej sestre nesprával, stále jej spomienky napádali momenty, keď jej dlaňou rozstrapatil vlasy a naschvál hádzal do bazéna spolu s Jaredom a keď videla ako sa dlávia od smiechu na zemi, že im to zas a znovu vyšlo.

„Ako sa volá?“

„Nepoviem ti to,“ namietala. Prehodila si svoje nohy nazad k sebe a odsunula sa od neho. Znovu výsluch, prečo jej to robí? Nemôže to nechať len tak? Možno to nebolo posledný krát, čo by s ňou tancoval niekto iný, okrem Harryho. Bola si istá, že to nebolo posledný krát. Aj keď to nemienila vyhľadávať a bola by najradšej, aby s ňou nikto iný okrem neho netancoval, nebola to pravda.

„Prečo?“ jeho prekvapený výraz vlastne nepripomínal prekvapený. Bol si určite celkom istý, že Noe mu nebude vyhovovať vo všetkých jeho otázkach, ktoré jej položí.

„Spýtaj sa svojho tajného zdroja. Ten vie predsa všetko,“ prsty si zamotala do jeho kučier a pobozkala ho na čelo. To si dovoliť mohla. Predsa mu povedala, že skutočný bozk si treba zaslúžiť. Toto nebola zásluha, toto bolo pre upokojenie jeho duše.

„Myslíš Laylu?“ opýtal sa a nezaostával za ňou.

„Budú nás hľadať. Mali by sme ísť,“ pripomenula mu, že tu nie sú inkognito. Že nikto okrem jednej osoby ani len netuší, čo tu práve mohli robiť.

„Vážení, nezabudnite sa pripravovať na test. Viem, že sa všetci určite chystáte na ples, ale nezabúdajme taktiež na povinnosti na biológiu pri starom pánovi Halloweyovi, dobre? Prajem pekný zvyšok dňa,“ nízky pán pár rokov pred dôchodkom si vždy rád zavtipkoval, obzvlášť ohľadne svojho veku. Zachichúňal sa popod svoje biele fúzy a študentom povolil výjsť z triedy. Noe mala biológiu pre pokročilých rada do pondelka po svadbe. Nie pre nejakú opicu, ktorú by mohla ešte stále mať zo svadby, ale pre Jacea, ktorý ju mal s ňou. Celú hodinu na ňu robil grimasy a ona sa musela premáhať, aby na ne nereagovala.

„Noe, môžeš na chvíľku?“ spoza jej chrbta sa vynoril Jace. Práve jeho nechcela stretnúť a kvôli nemu z triedy mašírovala najrýchlejšie ako sa dalo. Ten chlapec si stále vie nájsť únik B. S doskami plnými papierov nalepenými pri tele čakala, akými otázkami ju zasype. Otázkami o svadbe a o Jaredovi, alebo o niečom inom?

„Hm, deje sa niečo?“

„Urobil som ti niečo?“ vyletelo z neho a ju to trafilo ako facka, ktorá sadne tak poriadne, ako pokrývka na hrniec.

„Jasné, že nie. Prečo ťa to napadlo?“ všimla si pohľady okoloidúcich. Až vtedy si uvedomila, že blokuje priechod do triedy. Stiahla sa na bok a Jace ju nasledoval.

„Celú hodinu si bola ponorená do seba. Pán Holloway sa ťa niekoľkokrát niečo pýtal a ty si len niečo čarbala do zošita a nič nevnímala.“

„Po svadbe som toho veľmi nenaspala. Neboj sa, je mi fajn,“ ubezpečila ho.

„Ešte som ťa chcel o niečo poprosiť. Páni to je trápne...“ zasmial sa a dlaňou si rozstrapatil vlasy. Čo by pred pár mesiacmi dala za to, aby sa s ňou takto zhováral. Zhodnotila, že chlapi majú najmizernejšie časovanie aké sa len dá zohnať.

„Nikto nie je trápny, ak požiada o niečo s čím potrebuje pomoc,“ odpovedala s úsmevom.

„Príliš posledným látkam z biológie nerozumiem. Mohla by si mi s tým trochu pomôcť? Väčšina ľudí v triede sa so mnou zhovára preto, že hrám futbal nie preto, že sú moji kamaráti.“

„Neviem či to budem stíhať, musím pomôcť Layle s plesom a mám ešte pár vecí na práci. Dám ti čo najskôr vedieť, dobre?“

„Vďaka, si vážne poklad,“ usmial sa a objal ju. Obišiel ju a odišiel, ale ona zostala stáť na mieste ako socha so zovretými perami a v hlave sa jej premávalo toľko nadávok, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani bojovo nabudený fanúšik futbalu pri prehre svojho týmu.

„Do riti! Do riti! Do riti! Do riti! Do riti!“ hromžila si popod nos a zovreté zuby. Nemotorne otvorila kovové dvere na skrinke a vhodila do nej dve zošity spolu s knihou.

„Mám presne rovnaký názor. Videla som ťa pri nástenke s rozpisom obedov. Znovu sekaná?“ Layla sa objavila vedľa nej ako duch. Noe sa strhla a nejakému chudákovi zavrela dvierka od skrinky rovno pred očami. Vydesene sa obrátil a s vypúlenými očami od nej utekal preč. Skvelé, už nedesí len seba ale aj iných.

„Jace chce, aby som ho doučovala biológiu!“ nedokázala to v sebe viac držať. Pripadala si ako sopka ktorá zo seba len niečo chŕli a nedokáže to zastaviť. Musela celú túto záležitosť náležite predýchať. Rukami sa zapierala o svoju skrinku a čakal, kým sa z tohto kolotoča zobudí. Vážne by bola nehorázne vďačná, ak by ju teraz Jared sotil do ľadovej vody školského bazéna.

„Čože? Čo budeš robiť?“ zvýskla Layla.

„Nemala by som sa to pýtať ja teba?“

„Stavím sa s tebou o facku, že sa mu páčiš,“ nastavila ruku pripavená prijať výzvu. Inokedy by si s ňou tľapla. Stávky s Laylou stáli za to, väčšinou zostala s pečiatkou na líci jej kamarátka.

„No a čo? Aj keby, začala som novú kapitolu s Harrym. Odkedy som sa narodila o mňa nezakopol ani jeden chlapec a teraz sa mám roztrhnúť? Zabijem sa, že som po osemnástke tak úžasná?“ jej intenzita hlasu naberala na obrátkach. Vtedy Layla zhodnotila, že to nie je len obvyklá denná dávka sarkazmu a irónie, ale že je za tým aj nervozita a obavy o jej vzťah.

„Je zaujímavé, že si nechceš priznať to s Jaceom. Veď je to jasné ako facka.“

„Nič tu nie je jasné. Len ma požiadal o to, aby som ho doučovala. To nenaznačujú nič iné, len že nechce prepadnúť.“

„Ak ho budeš doučovať, budeš ho vodiť za nos. A Harryho tiež. Nezabudnime na to, že Harry má po dvadsiatke, božské telo a kontakty, zatiaľ čo Jace má síce božské telo tiež, je milý a tvoja životná láska spred mesiaca, ale uvedomme si, že to nebol on, kto sa s tebou vlúpal do kina zadným vchodom a vyhľadal tvoje pravé meno, zatiaľ čo ty si ho oblbovala svojím druhým menom,“ polemizovala Layla. Noe len počúvala jej kalkulácie, ktoré na polovicu dávali zmysle a na polovicu len tešili Laylu, aby si aj ona mohla konečne v krízovej situácií rýpnuť do svojej najlepšej kamarátky.

„Nikoho som neoblbovala, bola som opatrná,“ namietala. Z hromady kníh, ktoré ukrývala jej skrinka za modrými vrátkami do škárami vytiahla zošit spolu s knihou na ďalšiu hodinu. Zavrela skrinku, zamkla ju a naznačila Layle, že idú do jedálne.

„Na to asi mysleli aj tvoji rodičia, keď si sa narodila a preto ti dali dve mená.“

„Dobre, už stačí. Necháme to na neskôr. Mám tých dvoch plné zuby, nemám náladu riešiť nejakých chlapov, ktorý si zmysleli, že sa im teraz zapáčim. Lepšie povedané jednému, ktorý si myslí, že ten druhý o mňa javí záujem tiež. Nemalo by mi to náhodou lichotiť?“

„Malo,“ prikývla.

„Tak prečo ma to štve?“

„Pretože ťa priťahujú obaja a ty si nevieš vybrať,“ v Noe začali vrieť všetky bunky v mozgu. Prečo má došľaka tá bruneta vždy pravdu? Je pravda, že Harryho má rada a vedela by si s ním predstaviť aj niečo viac, ale Jacea uznávala odkedy prišla na strednú školu. Znovu je tu rozpor, že zatiaľ čo si ju Harry snažil získať, Jace ju priateľsky ignoroval. Mala chuť sa rozdeliť na dve polovice, jednu poslať k Jaceovi a jednu k Harrymu. To však bolo možné iba v jej bujných snoch.

„To nie je pravda. Vôbec to tak nie je.“

„Prvá fáza, zapieraš!“ zaškerila sa Layla.

„Poďme zjesť tú nechutnú sekanú!“ ohrnula nosom a otvorila dvere do jedálne. Už keď sa prvý krát nadýchla toho vzduchu plného spáleného oleja a zemiakov, žalúdok sa jej trikrát prevrátil

„Ozaj, máš už tie plagáty na ples? Potrebovala by som ich už zajtra vyvesiť.“ pripomenula jej.

„Nechcem ťa znepokojovať, tak ti to poviem na rovinu. Nemám ani čiarku,“ odfrkla.

„Teraz si ma nehorázne upokojila,“ odpovedala a pridala do kroku. Noe sa za ňou znechutene začala vliecť. Sekanú fakt nemusela, ale aspoň mohla rozmýšľať nad tým ako jej z nej bude zle než nad dvoma chlapmi, kvôli ktorým dnes v noci nebude môcť spať.