nedeľa 15. júna 2014

Our Demons 17. - Everything will be better

No a to som si hovorila, že sa to nedá. Čo nedokážem len aby som sa nemusela učiť. Len si človek sadne k Wordu a čo z to vznikne. Teraz oficiálna informácia, som späť! Možno sa niekto poteší, možno to niekomu bude jedno. Každopádne, tí ktorí sa tu neprestali vracať, teším sa z toho veľmi a veľmi. Čo by som ešte povedala? Samozrejme, ďakujem za krásne povzbudivé komentáre pri poslednom článku. Vážne ma potešili a dodali radosť. 
Hm, možno, že by som sa potešila z nejakých nových zážitkov, ktoré máte? :) xxx


„Nemôžeš nás ignorovať, Katherine!“ zvolal otec na celý dom. Predstavila si, ako jeho dunivý hlas otriasol základmi domu a zapotácal sa zo strany na stranu. Stŕpnuto stala v obývačke odkiaľ sa snažila utiecť, keď uvidela ako otec prechádza okolo okien smerujúcich do dvora. Polo len niečo po pol štvrtej, určite musel odísť z práce skôr, len aby ju zastihol. S mamou sa nerozprávala už vyše týždňa. Snažila sa nadviazať kontakt, ale mamine mlčanie a jasné ignorovanie ju tým, že sa jej vždy otočila chrbtom jej dávalo najavo viac než dosť. Prekvapene odhodila diaľkový ovládač na druhý koniec sedačky a vyštartovala von z izby. To už bolo neskoro, keď ju dlaňou otec zastavil a ona zaspätkovala. V tom začal kričať a mama zbehla dole schodmi čo jej sily stačili. Ak by šla o niečo rýchlejšie, určite by sa na posledných dvoch schodoch potkla.
„Veď si sa ani nepozdravil,“ ohradila sa. Snažila sa uvoľniť situáciu, keď jej otec vyzeral ako rozčúlený politik, ktorému niečo neodklepli a tak si zlosť prišiel vybiť domov. Alebo len nechcela rozoberať svoje súkromné rozhodnutia s ďalším členom rodiny?
„Ahoj, Geoge,“ ozvala sa jej mama, ktorá mala vlasy zopnuté štipcom a pod očami jej žalostne zívali tmavé kruhy od únavy.
„To mám asi riadny prúser, keď si ma oslovil prostredným menom po babičke,“ zhodnotila Noe. Bola si vedomá, že tým len priliala benzín do ohňa a čo chvíľa to bude všade strieľať ako pri silvestrovskom ohňostroji. Pritom si však spomenula, ako sa predstavila Harrymu a jemne sa usmiala.
„Ty si z toho všetkého robíš dobrý deň? Neuvedomuješ si čo vyvádzaš?“ pokračoval v rozčuľovaní sa.
„Čo keby sme si zašli sadnúť do obývačky a rozumne sa pozhovárali?“ navrhla mama skormútene.
„Teraz sa chceš rozumne zhovárať? Týždeň sa mi vyhýbaš, ignoruješ ma a teraz si chceš s čajom a sušienkami sadnúť k stolu akoby sme boli šťastná rodina, ktorá je stále pokope?“ Noe zvýšila hlas a nechcete tak kričala.
„Upokoj sa a zamysli sa nad tým, ako sa zhováraš so ženou, ktorá ťa priviedla na svet,“ prerušil ju otec. A urobil dobre. Ak by to neurobil, Bohvie čo by z nej ešte vyšlo. Určite niečo, za čo by sa hanbila.
„Tak či tak si ma prišiel vyhrešiť, alebo nie? Tak do toho, aby som sa mohla znovu zavrieť do izby, čítať si a rozmýšľať nad tým, ako nebudem nikdy tak dokonalá ako vaša staršia dcéra a jej perfektný manžel,“ rozhodila rukami a vykročila do strany, aby otca obišla. Ten ju však chytil okolo pliec a posunul ju pred seba tak, aby jej videl rovno do očí. Znovu to prichádza. Prehovory do duši, ktorých počula už desiatky. Od tety Jullie, od jej manžela a ďalších členov rodiny. Dokonca aj jej sestra volala z Holandska a cez Skype jej čistila žalúdok ešte viac, než zdravotná sestra v nemocnici, keď jej ako desaťročnej robili výplach žalúdka.
„Nezačínaj znovu, prosím ťa,“ unavene povedala mama. Sadla si na schody a prstami si začala masírovať sluchy. Nechce im to robiť ťažším, to oni si všetko zhoršujú. Nikto im nekáže montovať sa do každého jedného kroku, ktorý posledný týždeň urobila. Chápe, že sa o ňu boja a že ich desí, že ich malé dievčatko sa zahľadelo do staršieho muža, ale to neznamená, že jej už nemôžu dôverovať tak ako pred tým.
„Prečo sa porovnávaš so sestrou?“ opýtal sa jej otec. Pripadalo jej to tak smiešne, že sa na chvíľu musela zahľadieť do neznáma, aby ovládla svoj smiech.
„Pretože ste ma to naučili vy. Od mala ste mi hovorila, aby som sa učila od svojej sestry. Teraz to zatĺkate, akoby som si to vymyslela, pretože nemám žiadne argumenty. Určite by som nič také nevyťahovala, ak by som si tak skutočne nepripadala.“
„Sme mimo témy, o ktorej som sa s tebou chcel zhovárať. Mama si nevie rady a vidím, že mi neklamala. Kto je ten chlap, ktorý ťa takto zmenil?“
„Zmenil? Ako?“ hystericky sa zasmiala. Toto všetko jej pripadalo úplne smiešne. Určite im muselo preskočiť. Na chvíľu jej prišlo na rozum, že z toho všetkého zošalela ona a toto je len hlúpy sen, z ktorého je ťažko zobudiť sa.
„Nikdy si nebola tak agresívna, alebo nervózna. Úplne ti poplietol hlavu, ako dlho to trvá?“ spustil ruky z jej pliec a zamračil sa. Akoby ju prepaľovali dve tyče, ktoré jej zabodávali do tela.
„Povedal by si mi to aj keby som nechodila s Harrym, ale s niekým iným? Napríklad niekým, kto by mal osemnásť ako ja?“
„Ak by pre teba nebol vhodný tak ako Harry, tak si môžeš zapísať za uši, že by som robil to isté.“
„Vieš, ak by som sa naozaj zmenila, tak ako hovoríš, tak by si si to všimol už pred dvoma mesiacmi, otec,“ po dlhom, naozaj dlhom čase ho nazvala otec. Všetko jej bolo ľúto, ale vzdať sa nemohla. To by jej všetka snaha obrániť seba a Harryho vyšla navnivoč.
„Dva mesiace?“ zhrozene sa do rozhovoru zaplietla jej mama.
„Kedy si mala v pláne oznámiť nám to? Nemyslela si si, že by to bol už vhodný čas na zoznámenie?“ nervózne si jej otec založil ruky na prsiach a sako, ktoré mal na seba, mu v tom usilovne bránilo.
„Vedela som, že ak by som ho priviedla, reagovali by ste úplne presne ako teraz. Chcela som ho toho ušetriť a najprv vás na to pripraviť, ale vy si nedáte povedať. Všetko to, čo vám natárala Emma s Louisom ste si tvrdohlavo zaškatuľkovali a nepripustíte si k tým veciam nič iné, mám pravdu?“ cítila, ako jej od hnevu začínajú horieť líca. Ak sa jej začnú na krku objavovať fľaky podobnej farby, bude to koniec. Jej mama sa ťarbavo postavila zo schodov a podišla k dcére. Noeinu studenú ruku vzala do svojej pokrytej vystúpenými žilami a milo sa usmiala. Noe mala chuť vrieskať z celých pľúc, alebo aspoň utiecť. Mamin pokojný smiech ju v takejto situácií jednoducho desil.
„Zlatíčko, chceme ťa ochrániť. Každý opatruje svoje dieťa najlepšie ako vie a my nie sme iný. Pre nás je najdôležitejšie, aby sa ti nič nestalo. Harry je od teba starší skoro o päť rokov, netušíš, čo môže mať s tak mladým a pekným dievčaťom ako ty za lubom.“
„Chcete povedať, že ma chce len využiť? O čom inom sa tu už možno pol hodinu zhovárame?“
„Chcem povedať, že má iné nároky. Si mladučká, čo ak ťa využíva a ty o tom ani nevieš, pretože si zaslepená láskou? Vieme čo v tvojom veku vyvádzal. Nemá dokonca ani vysokú školu, aké môže mať nároky na život? K tomu vlastní nejakú dieru plnú alkoholu, to už niečo o jeho osobnosti hovorí, drahá,“ využíva a ona si to ani neuvedomuje? To jej chceli naznačiť, že ju využíva iba v posteli? Nemajú ani tušenie, už tak ďaleko zašli. Mama jej láskavo prešla po líci. Necítila, akoby to bola jej mama. Ona riešila problémy krikom, vtedy si pripadala ako skutočný člen tejto rodiny. Toto bola iba akási paródia na skutočnú rodinu bez problémov.
„Neuveriteľné. A práve vy ste ma učili neodsudzovať ľudí hneď po prvých momentoch. Prepáčte, ale ja už nevládzem. Ustavične sa s každým hádať a okrem Layly a Jareda nedokážem nájsť nikoho, kto by sa ma snažil zastať alebo mi pomôcť. Každý ma dokáže len obviňovať, nikto sa nepozerá na to, či ho mám skutočne rada, alebo nie,“ snažila sa cez mamu dostať ku schodom, ale chytila ju za ruku. Celým telom jej prešla triaška, akoby sa jej dotkol niekto cudzí.
„Srdiečko, máš nejaké iné problémy? Myslím také, o ktorých si nám nepovedala a tento vzťah je len akýsi spúšťač toho, aby sme si to všimli? Niečo so školou? Alebo my dvaja a náš rozvod?“ zadívali sa na ňu, ako na ranené šteňa. Bezbranné, neschopné ničoho.
„Čože? Ste rozvedený tri roky a ja by som to dávala najavo až teraz? Mama, ja ho mám skutočne rada, dajte mu aspoň šancu. Nemusíte ho zbožňovať a chytať ho s rozbehom do náruče zakaždým, keď sa objaví na verande. Mohli by ste sa ho aspoň naučiť tolerovať a ...“ nestihla dopovedať. Otcov hlboký nádych jej dal dosť najavo, že by mala prestať s fantazírovaním a vrátiť sa späť do krutej reality, kde Harryho každý nenávidí, neznáša a ignoruje.
„Pozri, tolerujeme veľa vecí, ktoré nie sú v súlade s triezvym myslením, ale nemyslíš si, že je toto trochu priveľa? Čo by si o nás pomysleli ostatní?“ otec sa znovu ozval svojim pokojnejším hlasom.
„Aha, jasné. Samozrejme, ostatní. Vás zaujímajú viac ostatní, než vlastná dcéra. Môžete ma zamknúť, pribiť mi okná kusmi dreva alebo mi najať vlastného strážcu, ale ja si stále nájdem cestu, ako sa s ním spojiť alebo stretnúť. Nezabránite mi v tom!“ zvolala a rozbehla sa hore schodmi a skoro spadla, keď sa schodište pomaly začalo otáčať.
„Noelle Katherine! Neopovažuj sa s nami hovoriť takýmto tónom a okamžite sa vráť!“ zavolala na ňu mama svojim tradičným vysokým hlasom. Ach, rodinná idylka. Zastala sedieť na predposlednom schode, kde ju rodičia už vidieť nemohli. Dlaňami si podoprela bradu a čakala čo sa bude diať. Takto sa skrývala a tajne počúvala hádky, ešte pred rozvodom. Neraz sa dozvedela plno vecí, ktoré by jej uši len tak nenútene nezachytili. Čakala, že sa za ňou mama rozbehne s plačom a slovami, ako veľmi ju sklamala, no čakalo ju niečo iné.
„S týmto už neurobíme nič, Caroline. Naše dievčatko sa jednoducho zaľúbilo,“ povedal potichu jej otec. Týmto prejavil akési zmierenie s realitou, ktoré pravdepodobne počuť nemala.


„Neverím, aká si mi len statočná,“ šibalsky sa na ňu Harry uškrnul. Hneď ako ju vtiahol dnu, pritlačil ju na dvere a počúval, ako mu hovorila o hádke s rodičmi. No, asi skôr len vnímal, kým sa jeho pery snažili zamestnávať tie jej, ale ona s nimi statočne bojovala a chrlila slová naďalej. Rukami si pridržiaval jej tvár a nasával jej lahodnú vôňu, ktorú kvôli jej mame už veľmi dlho necítil. Chcel aby už bola ticho a opätovala mu bozky späť, lenže až teraz pochopil, akého energického človiečika si k sebe pripustil.
„Vieš koľko síl ma stálo, aby som sa ovládala?“ pohoršene prehovorila.
„Dokážem si to predstaviť, ale tu sa už nemusíš,“ zazubil sa.
„Harry, čo je to s tebou?“ odtisla ho od seba zapretými rukami do jeho pevnej hrude. Zadýchane sa na ňu zadíval a stále sa usmieval. Neveriacky si upravila tričko, ktoré mala nadvihnuté a pousmiala sa nad jeho explóziou nevybúrených hormónov.
„Prepáč moju roztopašnosť ale pochop, že som ťa už dlho nevidel. Nemyslíš si, že by si mi to mala nejako vynahradiť?“ zachytil ju skôr, než od neho odcupkala preč do obývačky a paže ovinul okolo jej pásu. Jej dlhé vlasy ho šteklili na rukách a veľké hnedé oči skúmali jeho črty tváre. Stále sa na ňu nedokázal vynadívať. Maličké vrásky, ktoré sa jej objavili na tvári vždy, keď ju hneval mu pripadali neskutočne milé. Keď ju mal k sebe pevne privinutú, pomaly začal kráčať do obývačky a ona nemala šancu aby ho zastavila.
„Čo keby sa skúsil ovládať rovnako ako ja pred pár hodinami, hm?“ počastovala ho karhavým, no pri tom hravým pohľadom.
„Chceš toho odo mňa priveľa. Ovládať sa? A pri tebe? Netuším, odkiaľ si prišla na takúto kombináciu, drahá,“ úškrn jeho tvár neopúšťal odkedy ju pustil do bytu. Svoje ruky premiestnil z jej krížov do vreciek na jej džínsach a Noe naozaj pripadal ako z divých vajec. Prekypoval prebytočnou energiou, ktorú bolo za potreby nejako rozumne využiť.
„A čo tak pekný romantický večer?“ opýtala sa jemný hláskom.
„Čo len chceš,“ neprítomne odpovedal, rukami jej zašiel za tričko a prechádzal po jej jemnej pokožke. Smeroval od jej džínsov hore k pokožke obopínajúcej jej chrbticu a neskôr nazad. Pomaly ale isto ich posúval smerom ku gauču kde si sadol. Noe sa k nemu stále nakláňala, nenechávala ho oddeliť ich pery spojené v dlho očakávanom bozku a preto poslúchala to, čo od nej nepriamo žiadal. Posadil sa na gauč a Noe položil ruky na stehná zo zadnej strany. Naznačil, aby sa mu posadila okolo pásu a na jeho počudovanie nenamietala.
„Počkaj, Harry...“ zamrmlala mu do krku.
„Och, Noe, prečo mi to robíš? Fajn, čo sa deje? Šlo to tak skvele a zrazu si prestala,“ sklamane spustil hlavu dozadu a oprel ju o operadlo sedačky. Jeho dych sa zrýchlil, no nie o veľa. Stále však nechával svoje dlane tesne nad pod jej krížami, aby ju pridržal pred pádom.
„Nič, len som si spomenula na mamu,“ previnilo pred ním sklopila zrak a rukou mu prešla po gombíkoch na košeli. Zastala až na jeho koži posiatej čiernou farbou, kde sa chcela dostať odkedy ho uvidela.
„Dúfam, že to bolo naposledy, kedy nám narušila takýto neočakávane skvelý moment, všakže?“ uškrnul sa.
„Nebudem ti zaručovať niečo, čo nesplním.“
„Dobre, koniec. Potrebuješ sa odreagovať a všetkých tých problémov, ktoré kvôli mne máš. Ja som ich spôsobil, ja ti zabezpečím zábavu. Ideme,“ zavelil a zodvihol ju zo svojho lona aby sa mohla bezpečne postaviť. Chytil ju za ruku a ešte raz pobozkal, kým odbehol do izby odkiaľ ho počula telefonovať pred tým, než opustili byt.

Navyše, mám pre Vás prekvapenie :) Ale to až do budúcnosti ;)